„V podstate sme všetci potencionálni imigranti a v nejaký životný moment nimi aj budeme.“   14.10.2019

Talentovaná mladá speváčka albánskeho pôvodu je momentálne v rozkvete svojej kariéry, čo sa jej darí aj pod záštitou významného nemeckého vydavateľstva ECM, kde sa úspešne odprezentovala so svojim vynikajúcim kvartetom. Niektorí ju možno poznáte aj z koncertu v Banskej Štiavnici. Jej prejav je jedinečný, čo si všimli poslucháči a aj odborná jazzová obec. Najmä dokáže prekvapiť svojimi jazykovými schopnosťami. V jej repertoári nájdeme až deväť odlišných nárečí a s nimi spojené aj odlišné hudobné vplyvy, medzi ktorými nechýbajú albánske hudobné tradície a poézia. Elina Duni pochádza z hudobnej rodiny a hudbe sa venovala už od malička, pričom sa objavovala aj v rádiu či televízii. Seriózne hudobné štúdium začala až vo Švajčiarsku, kde si aj vytvorila vzťah k jazzu. Elina Duni si postupne získala veľmi dobré renomé na jazzovej scéne a spolupracuje s poprednými umelcami ako je Rob Luft. V rozhovore nám porozprávala o svojom prístupe k tvorbe, vzťahu k jazykom, inšpiráciách pre jej emotívne texty a albánskych hudobných tradíciách.

* Pamätáte si na svoje vystúpenie na Slovensku?
Elina Duni: „Áno, bolo to približne pred jedenástimi rokmi. V kostole v jednom krásnom baníckom mestečku s peknou prírodou na vôkol, ale na názov si už nespomeniem. Veľmi ma vtedy prekvapilo, že tam bolo dosť mladých ľudí. Mám na ten koncert dobré spomienky. Vtedy som tam vystupovala so svojim kvartetom a repertoárom albánskych piesní.“

* Pri vašej hudbe ma najmä fascinuje schopnosť v koľkých jazykoch dokážete spievať. Každý jazyk má svoje problémy a špecifiká v prízvuku, dôraze, dĺžke slabík, čo aj samotné zhudobnenie textu musí rešpektovať. V ktorom jazyku sa vám píše a skladá najťažšie?
ED: „Vec sa má tak, že ja rozprávam vlastne len piatimi jazykmi, ale všetky ostatné jazyky, v ktorých spievam, sú nejakým spôsobom s nimi príbuzné. Napríklad, ak spievam portugalsky, rozumiem tomu vďaka taliančine a podobne. Niektoré jazyky na albume Partir som však vnímala len po zvukovej stránke. Napríklad arabčina je mi veľmi cudzia, ale v takom prípade mi s tým niekto pomáha a opakuje mi tie slová, aby som vedela ako sa správne vyslovujú. Samozrejme v tom prípade to nebude mať efekt, ako by to spieval niekto, kto ten jazyk ovláda, ale to vôbec nebolo mojim cieľom. Na albume Partir som spievala v tých všetkých jazykoch, pretože som chcela poukázať na problematiku rozdielností a odchodu. V podstate sme všetci potencionálni imigranti a v nejaký životný moment nimi aj budeme. Buď nimi sme alebo nimi ešte budeme - každého z nás to raz čaká. Album zachytáva môj príbeh a samozrejme podobné príbehy iných, najmä ľudí z východnej a južnej Európy.“

* Nemáte niekedy problém s niektorými hláskami a výslovnosťou v iných jazykoch, ak ich nepoznáte?
ED: „Raz som spievala po bulharsky a ľudia boli úplne ohromení, nikto to nespoznal, mysleli si, že som len nejaká Bulharka s trochu snobským prízvukom. Pravdepodobne to dokážem aj vďaka albánskemu jazyku, ktorý ma množstvo rôznych zvukov a hlások. Vďaka tomu viem, akoby imitovať iné jazyky a určite tam do istej miery možno zohráva úlohu talent. Jazyky ma však vždy fascinovali a mala som k nim vzťah - zbožňujem jazyky a chcem sa ich naučiť ešte oveľa viacej.“

* Kedy ste zistili, že máte vzťah k jazykom a začala sa učiť nové cudzie jazyky?
ED: „Stalo sa to tak trochu náhodou. Vyrastala som v Albánsku, kde jediný kontakt so západom bol cez taliančinu. Počúvali sme talianske rádia, sledovali taliansku televíziu, aj keď to bol zakázané. Neskôr, keď sme emigrovali do Švajčiarska, som sa musela naučiť francúzštinu a nemčinu. Taktiež som už potom veľmi rada počúvala The Beatles, čo ma priviedlo k angličtine. Takže všetko sa to tak zbehlo naraz, keď som mala asi 10 rokov.“

* Podľa čoho vyhľadávate nové jazyky? inšpirujete sa tým ako znejú? Snažíte sa v nich najskôr spievať?
ED: „Určite ma zaujíma najmä zvuk jazyka. Je jeden jazyk, v ktorom by som veľmi rada niekedy spievala a tým je mongolčina. Raz mi niekto povedal, že ich spev znie ako stromy. To mi prišlo ako veľmi zaujímavé a krásne prirovnanie (smiech).“

* Vo vašej hudbe prepájate jazz s albánskymi tradíciami. Čo je typické pre albánsku ľudovú hudbu?
ED: „Albánska ľudová hudba má tri veľké tradície, ktoré súvisia aj s geografickým rozdelením krajiny na sever, stred a juh. Na juhu rozkvitla zaujímavá tradícia vokálnej polyfónie bez inštrumentálneho sprievodu. Hudobné myslenie v tejto tradícii je jednoduché a založené na pentatonike. Výsledný zvuk je však veľmi zaujímavý. V strede krajiny sa rozvíjali vplyvy Byzancie a Osmanskej ríše. Druh hudby, ktorý sa tu šíril, bol často sprevádzaný husľami a bol lament. Na severe sa rozvíjal lutnový typ hudby, v ktorej často nástroj zdvojoval melódiu spevu. Okrem toho sa tu rozvinul hovoreno-spievaný typ spevu s námetom na veľmi staré príbehy, niektoré siahajú až 2500 rokov dozadu. Niektorí sa domnievajú, že podobným spôsobom sa predvádzali Homérove básne.“

* Všetky tieto tradície sa objavujú a ovplyvňujú váš prejav?
ED: „Áno, všetky tri oblasti ma veľmi inšpirovali a snažím sa ich vkladať do svojej tvorby. Okrem toho sú však v mojej hudbe aj iné vplyvy z okolitých krajín. Cieľom mojej hudby, bolo vždy stavať mosty, či už je to medzi tradíciami, ľuďmi, národmi. Samotné Albánsko je niekedy veľmi rozdelené a ja sa snažím ľudí k sebe priblížiť.“

* Vy ste pôvodne študovali klasickú hudbu.
ED: „Konkrétne klasický klavír. V speve som nikdy nemala klasický formálny tréning.“

* K tradíciám albánskej hudby ste sa vrátili až neskôr?
ED: „Áno a teraz sa zas vraciam k jazzu (smiech).“

* Čo vás inšpirovalo k návratu k tradíciám?
ED: „V roku 2004 som sa vo Švajčiarsku stretla s Colin Vallonom a to bol jeho nápad venovať sa albánskym piesňam a pristupovať k ním ako k jazzovým štandardom. Potom sme spolu založili kvarteto, s ktorým sme vydali štyri albumy v podobnom duchu.“

* V súčasnosti si píšete aj veľa vlastných kompozícii, aj tam sa prenášajú inšpirácie z tradícií?
ED: „Práveže nie. Buď spievam a aranžujem tradičné piesne po svojom, alebo si píšem vlastné skladby, kde sú rôzne inšpirácie, ale mimo albánskych tradícií. Samozrejme, nie som od svojich koreňov úplne odtrhnutá, ale nesnažím sa nejako explicitne a vedome inšpirovať albánsku hudbou. Taktiež aj po estetickej stránke je to úplne odlišná hudba.“

* Album Partir je pre vás dôležitým medzníkom, pretože prvýkrát ste neboli v sprievode kapely a iných hudobníkov. Ako sólový projekt ovplyvnil váš hudobný prejav?
ED: „Je to album o odchode, kedy človek musí odísť od všetkého, ale zároveň ho tento odchod zmení a on sa stane niekým iným, novou osobou. To isté sa odohrávalo pre mňa aj na úrovni hudby a kompozície. Musela som si prejsť týmto obdobím samoty, kde sa môžete spoliehať len na seba a pri tvorbe sa neustále ponárate do seba. Má to aj negatívne stránky, ale v konečnom dôsledku sa o sebe veľa dozviete. Snažila som sa byť pokorná a ukázať svoju pravú tvár. Predtým som mala okolo seba úžasných, nadaných hudobníkov, teraz som sa snažila len v pokore, to čo mi ide najlepšie, jednoducho doprevádzať svoj hlas. Album som pripravovala dva roky a potom mala veľké turné. Teraz už to obdobie okolo sólo albumu sa blíži ku koncu. K piesňam som napísala aj sprievodné texty, ktoré prepájajú skladby, a tie hovorím vždy v jazyku podľa toho, kde vystupujem, aby tomu ľudia rozumeli. Tento album je ako cesta, keď s ním chodím po krajinách, premieňa sa.“

* Ako prebiehal proces tvorby albumu Partir? Sú niektoré texty aj vaše?
ED: „Všetky texty sú tradičné, ja som ich aranžovala. Vždy som sa snažila rozhodnúť, aká bude vhodná inštrumentácia pre text, či s gitarou alebo klavírom. Potom som vypracovala texty, ktoré prepájajú jednotlivé skladby.“

* Pri tvorbe pracujete vedome s formami a harmóniou?
ED: Áno, je to pre mňa veľmi dôležité, pretože aj pracujem s textom. Mať dopredu predstavu o štruktúre mi veľmi pomáha. Väčšinou ma slová nevedú a to je aj spôsob akým pracujem. U mňa je vždy prvotný text, veľmi zriedkavo prídem s hudbou a snažím sa do nej napasovať text. Ale pracovala som tak pre iných ľudí. Väčšinou je to nejaký príbeh alebo moment, ktorý vytvorí u mňa emóciu a pieseň, preto sa oňho toľko opieram.“

* Z vašich textov cítim, že sú veľmi osobné a blízke vášmu životu, zhudobňujete aj poéziu?
ED: „Je to kombinácia. Niektoré texty sú veľmi osobné. Ja som si písala texty už od malička, ale vyrastala som v domácnosti plnej kníh, takže ani zhudobňovanie poézie mi nie je cudzie. Podstatné je, aby text o niečom hovoril a aby som cítila nutkanie, že to chcem povedať.“

* V akých jazykoch najviac píšete?
ED: „Poslednú dobu píšem viac vo francúzštine a angličtine. V albánčine teraz menej, nakoľko teraz skúšam nové veci mimo tradície a svojich koreňov.“

* Ako je pre vás dôležitá improvizácia? Na albume mám pocit, že veľmi neimprovizujete.
ED: „Áno, to je pravda, na albume nie je veľmi improvizácie, sú to skôr komponované piesne. Improvizácia je pre mňa skôr nástroj na ozdobovanie skladieb. Album samozrejme obmedzuje aj časovým limitom, na pódiu mám tendenciu improvizovať viacej. Ale ja vždy improvizujem v prepojení so skladbou, nikdy to nie je slobodná improvizácia z ničoho.“

* Skúšali ste improvizovať niekedy s textami?
ED: „Veľmi nie, je to náročné a mne to veľmi nejde, skôr improvizujem s hudbou a melódiami na daný text.“

* Je niečo, čo by ste rada spoznávali a vyskúšali okrem mongolského jazyka?
ED: „Momentálne žijem v Londýne a hrám s Rob Luftom a to je pre mňa nová hudobná cesta.“

* Hráte aj hudbu s Partir a ako to ovplyvnilo samotnú hudbu?
ED: „Samozrejme, vďaka nemu dostáva viac jazzové kontúry a transformuje to skladby do inej sféry. Rob má silný groove a rytmické cítenie, čo úplne premieňa celú hudbu a ja si to s ním veľmi užívam, keď vystupujete. Momentálne spolupracujeme aj v novom kvartete, kde ďalej rozvíjame albánsku hudbu a jazz.“

* Plánujete to dať aj na album?
ED: „Určite by som chcela. Zatiaľ máme len nejaké video nahrávky. Je to zaujímavá spolupráca a veľmi pozitívne vnímam tento afro-anglický vplyv na albánsku hudbu a chcem s tým ďalej experimentovať.“

* Ako je to s jazzovou scénou v Albánsku?
ED: "Jazzová scéna je takmer neexistujúca. Nemáme žiadnu tradíciu v tomto žánri a je ťažké zohnať financie a ľudia sa venujú skôr komerčnej hudbe. Je však šanca na posun - traja jazzoví hudobníci pracujú na otvorení jazzového oddelenia. Momentálne máme jeden festival, big band a nejaké showcase koncerty. Ide to pomaly, ale zlepšuje sa to."

* Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti?
ED: „Momentálne pracujem najmä na spomínanom londýnskom projekte a Aksham so švajčiarskymi a francúzskymi hudobníkmi.“