“Radšej nebudem zarábať peniaze, no budem robiť hudbu, ktorú milujem“!   04.11.2024

Slovenský rodák a gitarista Andreas Varady (* 1997) vyrastal v Írsku a jeho kariéra mala doslova až raketový štart. Jeho vysoká virtuozita a muzikalita v mladom veku mu vyslúžila označenie zázračného dieťaťa. So svojim talentom sa presadil na významných zahraničných festivaloch ako Montreux Jazz Festival. Tam ho zbadal legendárny producent, hudobník Quincy Jones, ktorý ho zapísal do Verve Records. Spolu s ním vydal prelomový album s vlastným menom Andreas Varady. Postupne vystupoval s etablovanými menami ako Gregory Porter, Roy Hargroove, Lee Ritenour, Stochelo Rosemberg, Bireli Lagrene a mnoho ďalších. Od jeho albumu s Verve ubehla už jedna dekáda a Andreas má odvtedy už na svojom konte dva albumy The Quest (Resonance Records, 2018),  a najnovší počin Sunrise (Quinton Records, 2024). Na týchto albumoch dokazuje ako sa etabluje ako originálny, vyzretý gitarista európskeho formátu s jedinečnou tvorbou. Andreas sa pravidelne objavuje aj na Slovensku, jeho druhý album Quest priniesol aj spoluprácu so slovenským saxofonistom Radovanom Tariškom. V súčasnosti Andreas pôsobí vo Viedni, kde získal The Ö1 Jazzstipendium, čo mu umožnilo vydať najnovší album a vzdelávať sa 2 roky na JAMMUSIC LAB Private University. V exkluzívnom rozhovore sa s nami podelil o svoje umelecké ambície, čo ma teraz v pláne a priblížil nám aj svoj tvorivý proces.

 

 

* Neviem, či si to pamätáš, ale bavili sme sa spolu ešte v roku 2016 pred koncertom na Bratislavských jazzových dňoch. Vtedy si mi povedal, že jeden z tvojich cieľov a veľkých snov je mať hudbu v počítačovej hre. Stále ťa niečo také láka?
Andreas Varady: “To je už riadne dávno (smiech). Akurát práve nedávno som si pozeral starší rozhovor pre magazín Guitar Player a je to fascinujúce sledovať moje odpovede a pozorovať ako sa moja perspektíva na tieto otázky mení. Moja odpoveď je skôr áno, ak by prišla nejaká ponuka a príležitosť, avšak rozhodne už to nie je mojou prioritou č. 1.“

* Pravidelne sa venuješ vlastnej tvorbe?
AV: “Áno v podstate každý deň sa popri komponovaní venujem aj vlastnej produkcii, ale tam by som povedal, že som ešte stále na ceste rozvoja. Produkcia je totiž pre mňa niečo iné ako kompozícia a vystupovanie. Pri gitarovej hre a jazze mám absolútne stopercentnú istotu a sebavedomie, pretože som sa tomu venoval od detstva. No v produkcii nemám až takú istotu, veľa sa radím a pýtam známych a priateľov, čo si o tom myslia a ako to na nich pôsobí. Jednoducho to nie je úplne moja parketa ako jazz a hranie vlastných kompozícii na pódiu. Niekedy sa aj porovnávam s ostatnými a stále si kladiem otázku, či je to dosť dobré. Zaujímavé je, že s jazzom to takto nemám, nikdy sa nepýtam na niekoho názor, pretože v jazze mám úplnú istotu a viem čo mám rád. Ale ak ide o produkciu nejakých beatov a hudby, kde nie je zakomponovaná moja gitara už váham a pýtam sa aj na názor iných. Preto by som aj odpovedal na tu prvú otázku áno, ale zároveň aj nie, pretože je ťažké produkovať si hudbu. Je to zvláštne, ale časom sa to mení a stále chcem ​pracovať na svojich produkciách. Niekedy siahnem po viac hip-hopových beatoch, ale mám rád aj elektronickú tanečnú hudbu ako Disclosure. V produkcii ma to láka skôr týmto smerom, pretože milujem zvuk syntezátorov.“

* S hudbou máš veľké skúsenosti, tak nemusíš toľko pochybovať.
AV: “Veď to je práve to, že takú skúsenosť akú som ja mal s hudbou a gitarou od detstva majú niektorí s hudobnou produkciou. Venujú sa tomu celý život a preto pochybujem, či som v tom dosť dobrý. Niekedy už chcem niečo vydať von a potom si poviem, čo ak mi to už nebude o dva roky znieť dobre a bude to trápne (smiech). No určite sa tomu budem venovať aj naďalej.“

* Jednou z otázok o ktorej sme sa bavili ešte v roku 2016 boli inšpirácie a vplyv gypsy-
jazzu - ako to vnímaš dnes?
AV: “Ja som sa vlastne gypsy-jazzu nikdy nejako hlbšie nevenoval. Samozrejme, mám o ňom povedomie a bol nejakým spôsobom súčasťou môjho detstva. No nie je nejakou veľkou súčasťou môjho hrania, maximálne tak niektoré frázy. Nikdy som to úplne necítil tak, že by som sa mal vydať cestou gypsy-jazzu. Nakoniec s tým súviselo aj sťahovanie do Írska, kde prebiehal môj najväčší jazzový vývoj v detstve. Moje takpovediac hudobné dvere, vzory a záujmy sa rapídne zmenili. Ja som sa profesionálne naozaj na pódiách nikdy gypsy jazzu nevenoval a ani ho nejako necvičil. Preto ja ani nemám taký typický gypsy jazz sound ako Django a podobne. Keď som aj hral spolu s Birelim Lagrenom, tak bolo jasne počuť, žeja nemám gypsy jazz pevne zakorenený vo svojom frázovaní a zniem viac moderne.“

* Spomínal si, že máš rád hip-hop, čo bolo viac evidentné z tvojho albumu Andreas Varady (2014), kde môžeme počuť vplyv hip-hopu, funku, popu, no na novších albumoch už sa uberáš odlišným smerom k modernému jazzovému mainstreamu.
AV: “Ja som už od malička vždy miloval súčasný, moderný jazz, čo ma aj najviac hudobne ovplyvnilo. Čo sa týka albumu Andreas Varady, to nebola moja hudba, ale projekt s Quincym a ostatnými hudobníkmi. Bol to skupinový projekt, kde nebol priestor na nejaký môj osobný vklad. Ja som zaňho samozrejme vďačný a bol to úžasný zážitok, ale bolo to niečo úplne iné a nereprezentovalo to to, čomu som sa ja vo svojej tvorbe venoval. Seba som prezentoval až na albume The Quest, ktorý bol takým mojím prvým krokom k prezentácii vlastnej tvorby. Zaujímavosťou je, že vlastne album The Quest, obsahuje všetky kompozície z rovnakého obdobia a pôvodne tie mali byť na prvom albume s Verve Records. Nakoniec sme sa rozhodli ísť inou cestou a zostavili projekt Andreas Varady. Tá hudba, ktorú som však vtedy napísal sa mi páčila a chcel som ju mať na albume. S ďalším albumom Sunrise som dospel kompozične aj ako hudobník a je to hudba, ktorá mi robí radosť, niečo, čo je naozaj moje a typ hudby, ktorým sa chcem prezentovať a reflektuje môj aktuálny život. Samozrejme, vždy sa rád venujem aj rôznym zábavným vedľajším projektom, ale v jadre hudba ako je na Sunrise, je typ hudby, kde sa dokážem najlepšie vyjadriť a prezentovať.“

* Po spolupráci s Quincym Jonesom si naozaj rozbehol svoju kariéru a mal si aj nálepku ako zázračné hudobné dieťa. Bolo potom náročné sa od toho odtrhnúť a hľadať inú cestu?
AV: “So všetkou úprimnosťou, mňa to vlastne ani nezaujímalo. Môj hnací motor nie je sláva, úspech a názor médií. Hudba bola vždy moja vášeň a nezaujímalo ma, čo si ľudia myslia alebo či z toho budem mať úspech a peniaze. Radšej nebudem zarábať peniaze, no budem robiť hudbu, ktorúmiluj em. Samozrejme nedá sa porovnávať hudba, ktorú som robil, keď som mal 15 a hudba, ktorú robím teraz ako dospelý človek. No stále to pre mňa ostalo hlavne o hudbe. Reálna hudba, pravda a úprimnosť sú hodnoty, ktoré poslucháči cítia a ak to hudobník myslí so svojou tvorbou úprimne, ostatné veci už prídu spojené s tým. Ja som sa vyvinul v hudobníka, akým som chcel byť a o ostatné sa nezaujímam. Aktuálne vydávam hudbu, za ktorú sa viem postaviť a byť na ňu hrdý Ak by mi to bolo jedno, tak by som sa snažiť za každú cenu zaujať a posielať neviem aké instagramové, okázalé a zábavné videa, len kvôli tomu, že je taký trend.“

* Spomínal si, že nemáš potrebu sa veľmi ukazovať a robíš len všetko z úprimného srdca a vášni k hudbe. Na poslednom albume som si všimol, že máš naozaj takývyzretejší, distingvovaný tón a striedmejšie frázovanie.
AV: “Na tomto albume vlastne nie som v pozícii nejakého lídra, v zmysle že ja som hlava a za mnou je nejaká kapela. Tento album je veľmi melodický, komponovaný a aranžovaný a zameraný skôr na to ako znieme ako kapela spolu. Ono aj keby som nehral neviem ako úžasne a kapela znie dobre a všetko to spolu sedí je tam cit, emócia, sound, to je to, na čom vlastne záleží. V konečnom dôsledku je to o tom ako tie kompozície ako celok vyvolávajú pocity a nie, či tam niekto dá energické, okázalé sólo. Tento album je vlastne niečo ako celý balík spolu a nie jednotlivé skladby s úžasnými sólami! Pravdepodobne som podvedome aj tak improvizoval, že som sa snažil ísť viacej po nejakých príjemných, umiernených frázach, ktoré sa ľahšie počúvajú. To všetko prispelo k tomu ako to znie. Pre mňa je to vždy o tom, aby sme ako kapela zneli dobre. Samozrejme živé koncerty sú ako deň a noc, tam v zápale momentu sme dravejší, odvážnejší, viacej experimentujeme aj v improvizáciách. No na albume som chcel vydať niečo, čo znie dobre, ale je to aj na také pohodové každodenné počúvanie. Výsledok ako sa nám to podarilo je niečo, čo už som vhlave mal pripravené dlhšiu dobu a som rád, že to vyšlo presne ako som si predstavoval.“

* Pracuješ už na niečom ďalšom?
AV: “Ja mám ohromný zápal a nadšenie pre kompozíciu, vždy sa snažím na niečom pracovať. Je to jedna z mojich najobľúbenejších činností. Aj aktuálne už pripravujem nové projekty. Niekedy sa púšťam do nových vecí aj s vedomím, že to bude pre mňa veľká výzva. Napríklad kompozícia Crossroads má náročnú harmonickú progresiu na sólovanie a musel som na tom nejaký čas pracovať. No páčilo sa mi akým spôsobom tá skladba znela, takže som sa s tým popasoval."
​
* Pracuješ takýmto spôsobom stále, že sa snažíš vytvárať si novými skladbami výzvy? Raz mi David Dorůžka povedal, že preňho je kompozícia o tom hľadať materiál, ktorý ešte nepreskúmal.
AV: “Ja komponujem veľmi organicky, nikdy dopredu nerozmýšľam, aká to bude skladba, čo bude obsahovať, proste to nechávam plynúť ako to príde v danom momente. Napríklad dnes ráno som si sadol ku kompozícii a celú som ju hneď dokončil. Často si zvyknem nahrávať skice a potom sa k nim vraciam a hodnotím, či to potrebuje nejakú zmenu, či to nie je veľmi klišé. Je pravda, že ma lákajú komplexné harmónie, ale vždy to reflektuje moju náladu a prístup v danom čase, nie je to niečo silené. Niekedy sa dokonca aj vrátim ku kompozícii a už to tak necítim, tak na tom ďalej pracovať nebudem."

* Vraciaš sa ku kompozíciám aj s väčším časovým odstupom, že ich dokončíš, až tú hudbu budeš zase preciťovať?
AV: “Práveže nie. U mňa je taká zaujímavá vec, že ja musím tvoriť v danom momente. Ak pracujem na nejakej kompozícii a neurobím ju v ten deň alebo v najbližších pár týždňoch, tak už viem, že ju nikdy nedokončím a nevrátim sa k nej. Ak sa musím už potom nejako premáhať a snažiť sa niečo tvoriť, že to nejde automaticky, tak ma to unaví a nedokončím to. S odstupom času je to pre mňa už silené. Pre mňa to stratí po mesiacoch iskru. Možno to znie ako gýč, ale pre mňa je komponovanie niečo magické a v tom danom momente to tam cítim a potom to už odíde."

* Podarilo sa ti hrať s toľkými veľkými menami, ktoré ťa najviac ovplyvnili? Ostali ti nejaké spomienky vryté v pamäti?
AV: “Hm, to je celkom ťažké takto povedať, nikdy som nad tým takto nepremýšľal. Hral som s mnohými ľuďmi a každý ma niečím inšpiroval, či už po stránke hudobnej alebo ľudskej. Napríklad, keď som stretol Johna McLaughlina, tak ma inšpiroval nie len svojou muzikalitou, ale aj to, aký život vedie, ako sa udržuje v zdraví a aký je otvorený vo svojom prístupe. Aj George Benson ma oslovil svojou skromnosťou a tým aký je pohodový a pri zemi. Je to ohromujúce, že ako vo svojom veku ešte zvláda vynikajúco ťahať turné a hrať pre 40.000 ľudí svoje mega hity. Vo svojej podstate vás každá osobnosť môže niečím inšpirovať.“

* Ako vyzerá teraz tvoje rutinné cvičenie - na čom pracuješ a aké sú tvoje ciele?
AV: “Teraz pracujem na tom, aby som mal budúci rok viacero koncertov. Chcem viac spolupracovať s Dougom Weissom a taktiež chcem obnoviť spoluprácu s Davidom Lyttleom, s ktorým som pracoval ešte ako malý v Írsku. Rozhodne chcem nahrať ďalší album, pretože mám pocit, že teraz to mám v kompozícii dobre rozbehnuté a nebudem s tým čakať na nejaký moment. Práveže sa mi páči robiť si taký hudobný katalóg z každého roku a budem sa snažiť teraz vydávať hudbu častejšie. Takže budem nahrávať asi niekedy koncom tohto roka. Jedným z mojich cieľov je určite nahrať aj nejaký live album. Okrem toho by som veľmi rád skúsil mať turné s organovým triom. Čo sa týka cvičenia, tak teraz sa poslednú dobu viacej venujem teórii, pretože aktuálne som na Univerzite."
​
* Áno zachytil som, že si teraz na JAM MUSIC LAB Private University vo Viedni. Ako to celévzniklo, prečo si sa teraz dal na štúdium?
AV: “Úprimne, nikdy som si nemyslel, že budem študovať. Vždy som si hovoril, že na čo, veď pracujem na svojej tvorbe a už si budujem nejako svoju kariéru. No toto súvisí s tým, o čom sme rozprávali ako ťa dokážu iní ľudia inšpirovať. Stretol som sa s Dannym Grissettom a veľmi sa mi páčilo ako skĺbil svoj koncertný život a vyučovanie na Univerzite vo voľnom čase. Samozrejme, ja by som nechcel nejako učiť na plný úväzok, ale páčilo by sami byť neustále súčasťou hudobného diania, diskutovať a učiť o hudbe. Snažiť sa odovzdať moje skúsenosti druhým. V minulosti už učil a ľudia boli vždy spokojní a mňa to aj bavilo! Ale nikdy by mi nenapadlo, že by som to raz mohol robiť na univerzitnej úrovni. Takže to je teraz niečo, na čom intenzívne pracujem. Samozrejme, učiť sa dá aj bez Univerzity, ale pocítil som túžbu dokončiť si vzdelanie a mať univerzitný titul. Je to kompletne odlišná perspektíva, pretože ja pochádzam z veľmi malého mesta a v mojej rodine nikto nemal predtým nejaké vysokoškolské vzdelanie a ani nad ním nepremýšľal! Samozrejme, s mladšou generáciou sa to už zmenilo ako napríklad môj bratranec už má univerzitné vzdelanie. Tak proste mi to tak prišlo, že to bude skvelý úspech - a k tomu ma inšpiroval Danny."

* Takže teraz si robíš bakalárske štúdium?
AV: “Teraz si robím bakalára v hudobnej pedagogike, ale určite chcem potom pokračovať aj v magisterskom štúdiu. Nerobím tam veľa praktických vecí, za niektoré predmety mám aj uznané kredity, ako napríklad improvizácia, skôr je to vlastne len o tých teoretických hodinách zameraných na pedagogiku.“

* Je pravda, že v mladosti si si vôbec nezapisoval kompozície?
AV: “Áno, pretože som vôbec nevedel ako, ale teraz už keď mám tie poznatky z hudobnej teórie, už si ich plne rozpisujem a je to super. To je reflexia toho ako sa perspektíva mení, vtedy ma to nezaujímalo a ani Univerzita, ale teraz mám na to už iný pohľad. Toto je naozaj taký úžasný moment v mojom živote, pretože som nikdy veľmi univerzitný a školský život nezažil. Vlastne som nikdy nedokončil ani len strednú, pretože som prepadol kvôli koncertovaniu a kariére. Dostal som novú inšpiráciu a nastala zmena okolností v mojom živote, tak som si povedal, že toto bude naozaj skvelý krok pre mňa.“

* Ľutuješ niekedy, že si nedokončil strednú a mal si toho vtedy už ako dieťa tak veľa?
AV: “Vôbec nie, pretože, keby som nezažil vtedy všetky tie podujatia a koncerty, nebol by som tým, kým som dnes. Niekedy treba ísť náročnou cestou. Napríklad aj s Verve Records - ja sám som sa rozhodol, že chcem ísť vlastnou cestou s vlastnou tvorbou. Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie. Veľa ľudí by si asi povedalo, že čo to do kelu robíš, ísť preč od Quincyho Jonesa, zbláznil si sa? Síce som vedel, že nebudem robiť šialené obrovské show pre tisícky ľudí, ale záleží na tom? Na čo je to dobré, ak nemôžeš robiť presne to, čo chceš? Nehral som svoju hudbu! Stojí to za to byť slávnou bábkou a hrať hudbu cudzích celý život? Jednoducho som vedel, že ísť si svojou cestou bude ťažké, ale správne rozhodnutie. Teraz som presne tam, kde som chcel byť a robím hudbu, tak ako ju chcem robiť!“

* Trochu sme rozprávali o improvizácii - ako k nej pristupuješ?
AV: “To je niečo, na čo neviem dobre odpovedať. Pretože ja nemám k improvizácii nejaký prístup. Najlepšie ako by som to asi vedel slovami opísať je, že sa snažím v momente vytvárať príbeh a reagovať na spoluhráčov. Samozrejme niekedy sa stane, že idem na autopilota, ale ak nie, tak u mňa je to hlavne o príbehu.“

* Keď narazíš na veľmi ťažkú harmonickú progresiu, tak ako postupuješ? Využívaš pri tom aj poznatky z teórie?
AV: “Ja sa na harmonické postupy veľmi nepozerám takýmto analytickým spôsobom, pretože mi to nie je prirodzené, keďže som nikdy tak nepremýšľal a nepracoval. Vlastne osobne mi to nedáva zmysel, používať teóriu na analýzu hry, ale viem, že sú hudobníci, ktorí to majú presne naopak. Ale to je spôsobené len tým, že na to nie som zvyknutý. Snažím sa nájsť medzi jednotlivými akordami nejaké vzťahy a ako môžem organicky medzi nimi prechádzať - samozrejme nie vždy je to možné. Okrem toho sa vždy pozerám na väčšie úseky ako celok a hľadám väčšie súvislosti. Nie je to tak, že by som išiel po kúsok teraz tento akord, potom tento akord. Snažím sa vidieť väčší obraz a hľadať zvuk, ktorý mi do tej progresie sedí.“

* Teraz pôsobíš vo Viedni. Ako sa tam cítiš, koľko tam žiješ a ako na teba pôsobí tamojšia hudobná scéna?
AV: “Vo Viedni som asi zhruba tri a pol roka. Jazzová scéna je tu skvelá. Je tu mnoho jazzových klubov s úplne odlišným zameraním. Zwe je strašne pohodový klub. Samozrejme, je tu etablované Porgy & Bess. Rad chodím aj do Jazzlandu. Budeme tam mať teraz aj koncert - 6. novembra 2024, s newyorským bubeníkom Chris Parkerom a srbským kontrabasistom Milošom Čolovićom, ktorí sú naozaj skvelí hudobníci. Jednoducho, je tu strašne veľa miest, kde môžeš počuť a hrať živú hudbu a množstvo vynikajúcich hudobníkov. Je to krásne, hudobné mesto plné inšpirácií.“

* Akú hudbu teraz počúvaš? Máš čas počúvať novú hudbu?
AV: “Strašne rád chodím behávať k rieke každý deň a vždy si nachystám nejaký playlist alebo album, čo budem počúvať. Napríklad teraz sa teším na nový album od rapera Tyler, the Creator, ktorý vyšiel dnes, ale ešte som ho naschvál nepočúval, pretože zajtra ráno, keď si pôjdem zabehať si ho chcem vypočuť celý odpredu dozadu. Ja veľmi rád počúvam celé projekty. Inak si vypočujem naozaj hocičo, mám rád akúkoľvek dobrú hudbu. Samozrejme, rád počúvam hip-hop a aktuálne skôr staršie veci. Mám rád ale aj mladšiu generáciu raperov. Teraz počúvam veľa mladého britského rapera Nemzzz. Taktiež som nedávno počúval viac Wayne Shortera. Okremtoho mám strašne rád Radiohead a oni mali veľký vplyv na moju kompozíciu. Tiež milujem Rage Against the Machine a ich energiu. Nedávno ma veľmi ohromili System of a Down, oni nejako unikli mojej pozornosti, ale sú skvelí. Ja naozaj počúvam všetko."

​
* Páči sami, že más naozaj otvorenú myseľ a dokážeš oceniť akúkoľvek hudbu.
AV: “Áno, neviem pre mňa je to také prirodzené. Ja som vyrastal okrem jazzu aj na hip-hope. Od siedmych rokov som počúval Drill. Ja jednoducho počúvam všetko, ale len dobré veci, v každej hudbe sa nájde niečo dobré. Je aj veľa mladých ľudí, ktorí sú veľmi uzavretí a myslia si, že budú dobrí jazzmeni, len keď budú počúvať tonu jazzu a Wayne Shortera. Ja som jazzový gitarista, skladateľ, ale stále mám aj normálny život. Rád si vypočujem odlišné veci, chodím do posilňovne, rád sa vozím vo svojom aute a počúvam rôznu hudbu. Stále som normálny človek, mám aj normálny život a nie, môj celý život nie je jazzový film (smiech). Niektorí mladí univerzitní študenti to tak majú, že si myslia, že teraz celý ich život musí byť len jazz a snažia sa zo svojho života urobiť film ako Whiplash (smiech). Preto aj ja necvičím šesť hodín denne. Samozrejme je to skvelé, ak ťa to tak baví, ale ja chcem ešte stále mať aj regulárny život a tráviť čas s priateľkou a robiť iné veci. Veľa mladých hudobníkov je takých, že nemá čas na priateľku a musí chodiť každý deň na jam session. Prosím ťa, každý má čas na priateľku. Alebo keď odsudzujú videohry, pretože ich to oberá o veľa času a vyrušuje. No, možno musíš pracovať viac na sebaovládaní. Samozrejme, ak ťa to nebaví, tak rob niečo iné, ale ja nemám rád, také silené odopieranie, že teraz celý môj život musí byť jazz!"

* Aké sú tvoje plány do blízkej budúcnosti? Máš už predstavu o novom albume?
AV: “Pracujem na nejakých kompozíciách a ako som spomínal chcem sa znovu spojiť s Davidom Lyttleom. Je to niečo, čo som plánoval už dlhší čas a chcem, aby sme nahrali niečo odlišné. S najväčšou pravdepodobnosťou budeme mať klasické jazz trio alebo organové kvarteto. Možnože kvarteto aj s klavírom. Obsadenie ešte nemám úplne ujasnené, ale rozhodne sa to uskutoční tento rok - to je na 100%. Mám už nejakú časť hudby hotovú a aktuálne ju zaraďujem aj na pódia, keď prezentujem aktuálny album Sunrise. Okrem toho komunikujem aj s inými hudobníkmi ako Will Vinson, Gregory Hutchinson. Určite by som rád niekedy prišiel prezentovať Sunrise a novú hudbu do Bratislavy na Bratislavské jazzové dni - už je to mnoho rokov, čo som tam bol. Bolo by to super, keby niečo také vyšlo. Ale to je asi tak všetko na čom teraz pracujem."

* Ďakujeme za rozhovor!