„Pri hre na bicie mám pocit, že so mnou plačú, objímajú ma a kričia za mňa.“   07.04.2026

Sun-Mi Hong (* 1990) patrí medzi najvýraznejšie osobnosti súčasnej európskej jazzovej scény! Rodáčka z Južnej Kórey si vybudovala silné postavenie najmä v Amsterdame, kde sa formoval jej umelecký jazyk aj hudobná identita. Postupne si vybudovala reputáciu výraznej bubeníčky a skladateľky s osobitým rukopisom. Jej tvorba je charakteristická prepojením kórejských rytmických prvkov s európskou improvizačnou tradíciou, pričom dôraz kladie na autenticitu a emocionálnu hĺbku. Hra na bicie u nej presahuje čisto rytmickú funkciu a stáva sa plnohodnotným výrazovým nástrojom. Dôležitým pilierom jej umeleckej činnosti je séria albumov „Page“, ktorá funguje ako kontinuálny hudobný príbeh – od First Page (Vlastný náklad, 2017) až po najnovší Fourth Page (Edition Records, 2025). Každý z týchto projektov predstavuje ďalšiu kapitolu jej vývoja a približovanie sa k vlastnému ideálnemu výrazu. So svojím kvintetom vytvára súdržný a dynamický ansámbel založený na dôvere, slobode a kolektívnej interakcii. Popri vlastných projektoch spolupracuje aj s výraznými osobnosťami medzinárodnej scény, ako sú Brandon Lopez, Mat Maneri, Camila Nebbia či Aki Takase. Jej práca si získala uznanie aj na európskej scéne – patrí medzi hudobníkov spájaných s progresívnym prúdom súčasného jazzu a objavuje sa na významných pódiách a festivaloch. V rozhovore nám poskytla pohľad do jej umeleckého aj osobného sveta: od začiatkov v Južnej Kórei a tlaku okolia, cez zásadný presun do Amsterdamu a formovanie vlastného hudobného jazyka, až po vývoj jej kompozičného myslenia a vznik série „Page“. Porozprávala aj o rozdieloch medzi kórejskou a európskou scénou, o identite, spolupráci, improvizácii a o tom, čo pre ňu osobne znamená hra na bicie.

 

 

* Presťahovali ste sa z Kórey do Amsterdamu, aby ste študovali a budovali svoju kariéru. Ako vás toto mesto formovalo – ako bubeníčku aj ako skladateľku?
SUN-MI HOMG: „Vyrastala som vo veľmi odlišnej kultúre v porovnaní s Holandskom. Nebolo tam takmer nič spoločné. Tento rozdiel ma formoval k väčšej otvorenosti v porozumení ľuďom, spoločnosti a rôznym kultúram. V Kórei je vzdelávanie pomerne prísne a zvyčajne existuje jasná odpoveď na všetko. Život v Holandsku ma naučil veci spochybňovať a zostať zvedavou. Vyrastala som tiež v rodine ovplyvnenej konfucianizmom, ktorý ma naučil brať ohľad na druhých a snažiť sa byť rozumným človekom – voči ostatným aj voči sebe."

* Holandská jazzová scéna sa často opisuje ako otvorená a experimentálna. Ako toto prostredie ovplyvnilo váš hudobný sound?
S-MH: „Ovplyvnilo ma to takmer úplne, ako hudobníčku aj ako človeka. Byť skutočne sám sebou nie je niečo, čo dostanete zadarmo. To, kde sa narodíte, vaši rodičia a prostredie vás výrazne formujú. Vďaka tomuto prostrediu mám pocit, že moja hudba môže byť úprimnejšia a bližšia môjmu vlastnému soundu."

* Zmenilo štúdium v Amsterdame spôsob, akým pristupujete k rytmu, štruktúre alebo improvizácii?
S-MH: „Štúdium v Amsterdame ma naučilo najmä základné techniky a to, ako skutočne počúvať a hrať hudbu. V istom zmysle to bolo trochu deštruktívne voči tomu, čo a ako som sa učila predtým, ale veľmi mi to pomohlo. Pokiaľ ide o rytmus, po škole som začala kombinovať rôzne rytmické vplyvy."

* Máte pocit, že holandský prístup k jazzu sa líši od kórejského z hľadiska slobody, zvuku alebo hierarchie v kapelách?
S-MH: „Áno, určite. Veľmi výrazne."

* Aj keď ste si vybudovali kariéru v Európe, cítite, že vaše kórejské korene sú prítomné vo vašej hudbe? Ak áno, v akých rovinách – rytmicky, emocionálne alebo esteticky?
S-MH: „Áno, vo všetkých troch rovinách. Rytmicky sa čoraz viac ponáram do kórejských rytmických štruktúr a študujem ich spolu s inými rytmami, aby som zistila, či medzi nimi existujú podobnosti. Snažím sa ich osvojiť vlastným spôsobom, aby sa v mojej hudbe objavovali prirodzene, nie na silu. Emocionálne je pre mňa hra na bicie viac než len zábava alebo zabávanie publika. Nesie v sebe môj smútok, osamelosť, bolesť, krásu, nadšenie aj lásku – všetko, čo som doteraz prežila. Esteticky mi ľudia často hovoria, že moja hra vyzerá trochu ako taekwondo, ako nejaká energia bojového umenia."

* Existujú prvky kórejskej tradičnej hudby alebo kultúrnej filozofie, ktoré jemne ovplyvňujú to, ako komponujete alebo vystupujete?
S-MH: „Myslím si, že je dôležité zachovať si podstatnú časť toho, kým ste, takže áno. Konfuciánska filozofia ma určite ovplyvňuje, najmä v tom, ako sa správam na pódiu aj mimo neho. Na moje komponovanie už však vplýva menej."

* Cítite niekedy akúsi dvojitú hudobnú identitu – medzi Kóreou a Európou – alebo sa to už spojilo do niečoho úplne vlastného?
SH: „Hudobne to pôsobí jednotne. Ale moja osobnosť možno nie."

* Vaša séria Page pôsobí koncepčne a naratívne. Čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste začali s týmto formátom?
S-MH: „Pochádzam z rodiny bojovníkov. Moji rodičia aj príbuzní tvrdo pracovali a v ich živote nie je veľa ľútosti. Keď sa na život pozriete spätne, je v ňom niečo krásne. Tento spôsob života vo mne vyvolal potrebu nejako ho zachytiť. Komponovanie je podobné. Keď niečo napíšete, okamžite sa to stáva minulosťou. Predstavujete si, čím sa to stane, dávate tomu názov, mnohokrát to prearanžujete. V tomto zmysle mi formát Page prišiel prirodzený. Je to aj spôsob, ako sa obzrieť späť."

* Pri albume Third Page: Resonance – akú kapitolu svojej umeleckej cesty ste v tom období skúmali?
S-MH: „V tom čase som chcela cítiť viac slobody – slobodu v hre na bicie aj v komponovaní. Snažila som sa byť otvorenejšia, ale zároveň pevnejšia vo svojom štýle komponovania a hry."

* Váš najnovší album Fourth Page pôsobí zároveň intímne aj rozľahlo. Ako sa medzi týmito dvoma projektmi vyvíjal váš skladateľský jazyk?
S-MH: „Mám pocit, že s každým albumom sa približujem k zvuku, ktorý mám rada. Postupne sa to čoraz viac zužuje a vyjasňuje."

* Pristupujete ku každému prírastu v sérii Page ako k pokračovaniu príbehu alebo ako k úplne novému začiatku?
S-MH: „Je to pokračovanie príbehu! Neexistuje skutočný nový začiatok. Len to pokračuje."

* Vaše dlhodobo fungujúce kvinteto zohráva dôležitú úlohu pri formovaní zvuku každého albumu. Ako si vyberáte hudobníkov, ktorí sa stanú súčasťou jednotlivých častí projektu Page?
S-MH: „Vernosť a starostlivosť o hudbu sú pre mňa veľmi dôležité. Mám rada hudobníkov, ktorí dokážu byť skutočne sami sebou, nech sa deje čokoľvek."

* Počas dospievania v Južnej Kórei ste čelili kritike a tlaku, aby ste si zvolili tradičnejšiu a istejšiu kariérnu cestu. Ako vás tieto skúsenosti spätne formovali ako človeka aj ako umelkyňu?
S-MH: „Istým spôsobom som mala šťastie, že som tieto skúsenosti v Kórei zažila – tlak aj hodnotenie. V danej chvíli to nie je príjemné, ale keď sa vydáte úplne neznámou cestou, začnete si tieto skúsenosti vážiť inak. Som za ne vďačná, pretože ma urobili silnou a citlivou."

* Opísali ste hru na bicie ako útočisko v ťažkých časoch. Má pre vás stále tento význam aj dnes?
S-MH: „Nepamätám si presne, ako som to povedala, ale bolo to niečo v zmysle: „Pri hre na bicie mám pocit, že so mnou plačú, objímajú ma a kričia za mňa.“ A áno, najmä v týchto dňoch. Stále to tak cítim. Má to takmer magický účinok na moju dušu. Posúvajú ma v živote vpred."

* Ako by ste opísali súčasnú jazzovú scénu v Kórei? Rastie alebo sa viditeľne mení?
S-MH: „V niečom áno, v inom nie až tak. Vidím postupné zmeny. Ale jedno je isté – sú tam neuveriteľní hudobníci s veľmi dobrým srdcom."

* Existujú dnes v Kórei možnosti študovať jazz?
SH: „Áno, sú tam školy, ale osobne si myslím, že existujú lepšie možnosti než študovať jazz priamo v Kórei."

* Majú mladí jazzoví hudobníci v Kórei dostatok príležitostí vystupovať – dosť klubov, festivalov a jam sessions – alebo je stále náročné vybudovať si tam kariéru?
S-MH: „Určite sa to zlepšuje, ale stále je to náročné, najmä ak chcete hrať vlastnú alebo experimentálnejšiu hudbu."

* Čo vás po rokoch medzinárodného koncertovania stále motivuje? Čo je pre vás ako umelkyňu ešte nové alebo výzvou?
S-MH: „Cestovanie môže byť náročné. Udržať si telo v dobrej kondícii, aby som mohla večer hrať naplno, je vždy výzvou. To vzrušujúce je robiť hudbu na pódiu s priateľmi – novými aj starými."

* Hovorili ste o kritike, ktorej ste čelili v Kórei kvôli tomu, že ste si vybrali hudbu. Ako žena, ktorá si zvolila bicie – nástroj často vnímaný ako mužská doména – s akými konkrétnymi výzvami ste sa stretli? Mení sa dnes situácia pre mladé bubeníčky?
S-MH: „Myslím si, že si to dnes ľudia viac uvedomujú. Ale uvedomenie je niečo iné než skutočné pochopenie a zmena. Stále je to však krok dopredu. Snažím sa ísť vlastnou cestou bez toho, aby som sa príliš sťažovala. Keď som zažila rasizmus alebo sexizmus, v skutočnosti ma to prinútilo ešte viac sa sústrediť na seba a na svoju hudbu."

* Aké sú vaše najbližšie plány?
S-MH: „Čaká ma veľa vzrušujúcich projektov a už len keď na ne myslím, robí ma to šťastnou. Mám nový projekt s názvom Noctilume, plánujeme malé turné a niekoľko live nahrávok. Spolupracujem aj s novými úžasnými hudobníkmi, ako sú Brandon Lopez, Mat Maneri, Camila Nebbia a Aki Takase, a mnohí ďalší."

* Ďakujeme za rozhovor!