"Ráno je pre mňa veľmi inšpiratīvne."   07.12.2020

Narodil sa v Budapešti a začal študovať hru na saxofóne, pričom jeho učiteľmi boli Dezső "Ablakos” Lakatos a aj Mihály Borbély. Kristóf Bacsó absolvoval na Jazzovom oddelení Hudobnej Akadémie Ferenza Liszta, potom pokračoval na konzervatóriu v Paríži a neskôr na Berklee College of Music v Bostone. Spolupracoval s menami maďarskej scény ako: Gábor Gadó, Kálmán Oláh, Tony Lakatos či aj zahraničnej: Dave Liebman Gerard Presencer a Chris Porter. Kristóf Bacsó bol v minulosti členom viacerých hudobných zoskupení ako: Kristóf Bacsó Triad, Kálmán Oláh Sextet alebo big band Modern Art Orchestra na čele s Kornelom Fekete Kovácsom, pre ktorý Kristóf aranžuje. Rozhovor sa uskutočnil pred koncertom Modern Art Orchestra v Bratislave.

 

* Chcel by som sa opýtať na tvojich dvoch profesorov, ktorí ti odovzdávali vedomosti hry na saxofóne. Ako by si ich porovnal, v čom bol medzi nimi rozdiel?
Kristóf Bacsó: "Keď som začal hrať na saxofóne bol som ešte dieťa. Začal som študovať u Dezsőa. Bol to úžasný človek a zároveň žijúca legenda. Potom odišiel do zahraničia. Pokračoval som som teda u Mihályho, je známy na maďarskej jazzovej scéne a hráva po celej Európe. Jeho tvorba spočíva v tradičnej maďarskej hudbe a jazze. Dá sa povedať, že je to fúzia jazzu a folklóru. Spolu hrávame už niekoľko rokov v sextete Kálmána Oláha. Je to veľmi zaujímavá situácia lebo s Mihálym som začal študovať, keď som mal približne 12-14 rokov. Teraz sme kolegovia, kamaráti a vídavame sa pomerne často na koncertoch, kde spolu vystupujeme. Je to pre mňa ťažké ich porovnávať po toľkých rokoch. Dezső mi ukázal zaujímavé veci, ale nevysvetľoval mi všetko, naopak Mihály ma naučil aj veľa teórie a vysvetlil veci podrobnejšie. Mojim študentom vždy vravím, aby sa nezasekli pri jednom učiteľovi a učili sa od každého, nech v prvom rade nájdu samého seba. Techniku, ako hrať, s aký zvukom, ako používať teóriu v praxi. Je to veľmi dôležité pre každého študenta."

* Čo ťa zaujalo na saxofóne ako dieťa, kedy si začal hrať a čo na to tvoji rodičia?
KB: "Začal som hrať keď som mal asi 10-12 rokov. Saxofón ma zaujal od prvej chvíle - štruktúrou, materiálom a zvukom. Konštrukcia tohto nástroja ma veľmi zaujala a bolo mi jasné, čomu sa chcem venovať. Nie som najmladší a bolo to už dávno, ale spomínam si, že moji rodičia mi naozaj pomáhali a podporovali ma. Udialo sa od vtedy veľa. Môj otec umrel pred 10 rokmi a otcovi sa moja hudba veľmi páčila a často chodieval na koncerty. Táto rodičovská podpora je veľmi dôležitá. Podporovali ma aj keď som odišiel do Paríža."

* Ako to bolo s tvojím vzdelaním v Paríži a neskôr v USA, aký si mal v tých časoch život?
KB: "Myslím si, že pre každého hudobníka nestačí len študovať, ale musí sa dostať do bodu, kedy tomu začne rozumieť. Svoj nástroj treba pochopiť a zistiť možnosti a princípy fungovania zvuku v praxi. Vedieť ako potom prežiť v bežnom živote. Najkrajšia vec podľa mňa je, keď po čase prichádza proces, ako hudobník môže degustovať to, čo nadobudol skúsenosťami a vzdelaním. Mnohým hudobníkom cesta k zázemiu a úspechu trvá aj desaťročia. V Paríži na konzervatóriu som spoznal veľa ľudí a bolo to skvelé. Keď som mal okolo 20 rokov, vyskytla sa možnosť ísť študovať do Bostonu. Dostal som šancu, tak som ju využil. V USA som toho veľa zažil. Po ukončení štúdia na Berklee som ostal ešte v zámorí a získal som pracovné víza. Mal som dve možnosti - ostať tam alebo návrat domov. Zvolil som druhú možnosť. Prvá kapela v štátoch, ktorej som sa stal súčasťou, hrala argentínsku hudbu. Hrával som tam veľa aj s Talianmi."

* Parli Italiano?
KB: "Nie, len sa tak občas zvyknem tváriť."

*Kto bol tvoj saxofónový vzor, ktorý ťa najviac oslovil a inšpiroval?
KB: "Nielen jeden alebo dvaja, či traja ... Nemôžem povedať jedno meno. Inšpirovalo ma viacero skvelých hráčov. Môžem vymenovať niekoľkých, ovplyvnil ma každý jeden z nich. Počúval som saxofonistov ako: Wayne Shorter, Branford Marsalis, Kenny Garrett, Charlie Parker, John Coltrane. Pamätám si, že ako študent som sa nevedel dostať k vinylom a albumom len tak ľahko. Nová doba však prináša viac vymožeností. Stačí, keď si zoberiem môj telefón a v momente nájdem hudbu akú chcem. Každý jeden album je na internete, aj také o ktorých som len sníval a nevedel som sa k ním dostať. V poslednom čase počúvam staré platne - Art Blakey, Archie Shepp. Nikdy predtým som Archieho Sheppa tak veľa nepočúval, ale teraz stačí stlačiť len gombík a máš to. Je to neuveriteľné. Ďalej sa mi páči Pharoah Sanders - jeho zvuk a technika hry. Joe Lovano je niečo ako môj súčasný saxofónový hrdina. Chris Potter je tiež mojim obľúbencom, ..."

* Čo by si povedal na európskych saxofonistov?
KB: "Jasné, ako mladý som počúval veľa Garbareka. Myslím, že každý sme ho počúvali, v tých časoch sa tomu nedalo vyhnúť. Tony Lakatos je synovcom Dezső "Ablakos” Lakatosa, u ktorého som študoval. Samozrejme mám rád francúzskych saxofonistov. Je ich tam mnoho. Jazzová scéna v Maďarsku je príliš malá na to aby sme sa všetci nepoznali. Ak mám byť naozaj úprimný, nepoznám žiadne ďalšie mená európskych saxofonistov. Moja skúsenosť je taká, že sa v každom kúte sveta dá nájsť mnoho skvelých hráčov, naozaj všade. Napriek tomu je to veľké šťastie hrať aj so skvelými hudobníkmi v Európe, ako dnes večer."

* Ako vnímaš dnešný koncert s Modern Art Orchestra?
KB: "Budeme hrať s Nikolajom Nikitinom, Sisou Michalidesovou a Ľubošom Šrámekom. S Ľubošom som hrával veľa už v minulosti. Je to pre mňa veľká česť a skutočne sa na to teším v tomto hluchom období."

* Ako si sa nakontaktoval na česko-slovenskú jazzovú scénu?
KB: "Gitarista Dávid Dorůžka pochádza z Českej republiky a spoznal som ho v USA počas štúdia na Berklee Collage of Music. Pozval ma vyučovať na letné jazzové kurzy do Prahy, kde som spoznal Ľuba Šrámeka. Taktiež som hrával v big bande Matúša Jakabčica. V hudobníckych kruhoch sa veci vačšinou vybavujú po známosti, čiže ak niekto potrebuje záskok za altkára alebo saxofonistu zavolajú tam mňa."

* A ako vidíš maďarskú jazzovú scénu?
KB: "Povedal by som len toľko, že na našej scéne je množstvo skvelých hudobníkov. Scéna je malá a celá je koncentrovaná v Budapešti. V iných mestách nenájdete veľa podnikov a kluby na hranie, takže to nie je veľmi dobré. Ale zvyknú sa organizovať aj zaujímavé festivaly. Mohlo by to byť lepšie, ale zároveň aj horšie."

* Podporuje finančne maďarská vláda kultúru a máte na to určené fondy pre kluby, festivaly, hudobné školy a podobne?
KB: "Áno, máme národný fond na podporu umenia a kultúry, ktorý dáva dotácie pre kluby a festivaly, aby mohli realizovať hudobné podujatia. Aj teraz počas aktuálnej situácie spojenej s pandémiou, tento národný fond financuje pomoc hudobníkom. Zahráme koncert pre štát a zaplatia zúčastneným hudobníkom za účasť na tomto projekte. Takýchto príležitostí by mohlo byť viac, lebo pravdu povediac jeden koncert nikoho z biedy nevytrhne. Bolo by potrebné mať viac takýchto možností hrania. Neviem, ako to je u vás na Slovensku?"

* Je to taktiež veľmi ťažké aj pre nás na Slovensku. Kde sa dá študovať jazzová hudba v Maďarsku?
KB: "Učím na Akadémii Ferenza Liszta. Je tam oddelenie jazzu, dá sa tam študovať jazz na najvyššom stupni, nie pre každý nástroj, ale je tam možnosť študovať jazz. Žiaci, ktorý prídu už po strednej škole zvyknú byť talentovaní a schopní improvizácie, ešte pred nástupom do školy. Čiže sú školy, čo pripravujú študentov na štúdium."

* Ako si prežil situáciu spojenú s pandémiou?
KB: "Mal som veľké šťastie pretože mi zaplatili. V škole sme prešli na online hodiny a pripravoval som videá žiakom na rôzne techniky a metódy improvizácie. Cvičil som každý deň a zaviedol som si prísny režim, na boj s časom. Nájsť si čas nie je vôbec ľahké. Pracovali sme aj online na projekte Modern Art Orchestra, ktorý je financovaný štátnou podporou. Začali sme s nahrávaním spoločných videí s názvom Art of Virus - umenie vírusu. Nebolo to nudné - mali sme veľa práce. Preferujem však živé hranie s ľuďmi a nie sám pred kamerou."

* Pamätám si ako Kornel pri dávnejšom rozhovore s ním spomínal ako aranžuješ skladby pre Modern Art Orchestra, čo by si nám k tomu mohol ešte dodať?
KB: "Áno, podielam sa na aranžovaní skladieb pre celý orchester, takže pripravím partitúry pre všetkých. Chcel by som taktiež spomenúť moje trio s Lionelom (Louekem - pozn. editora), s názvom Triads. Album si môžete vyhľadať na Spotify."

* Kedy ste nahrali tento album a ako to prebiehalo?
KB: "Pred rokom sme hrali turné v Nemecku a potom sa nám podarilo hrať aj dva koncerty v Brazílii čo bolo neskutočné, prosto skvelé! No a zrazu po pár mesiacoch sme boli kvoli pandémii všetci zavretí vo svojich izbách. Viete, to je život, a dúfam, že čoskoro bude naše turné znova pokračovať. Moje trio sa mi naozaj páči. Náš mladý bubeník, žijúci vo Švajčiarsku a tiež mladučký klavirista hrajú fantasticky a teším sa na nahrávanie albumu. Pred tým s nami v štúdiu nahrával iný klavirista."

* Čo chystáš ešte okrem albumu s triom?
KB: "Komponujem novú hudbu pre Triads a samozrejme okrem nahrávania môjho tria, stále pracujem pre Modern Art Orchestra spolu s Kornélom. Stále sa nájde niečo, na čom môžme robiť."

* Kde čerpáš inšpiráciu pri komponovaní vlastnej hudby - zmenilo sa niečo počas pandémie?
KB: "S inšpiráciou je to u mňa tak. Myslím si, že sa nedá len tak z ničoho nič chytiť. Niekedy melódia alebo nápad príde nečakane. Pravdu povediac mojím nepriateľom v kreatívnom procese tvorby je čas. S mojou ženou máme tri deti. Mám prekrásnu rodinu a tej venujem veľa energie. Zaberie to veľa času aj keď mi to dodáva inšpiráciu a nemám kedy komponovať. Dostanem sa vždy k tomu až večer a potom si poviem, pustím sa do toho zajtra ráno. Ráno je pre mňa veľmi inšpiratívne a rád vtedy tvorím! Povedal by som, teraz ako starnem, aj keď nie som ešte starý, potrebujem čoraz menej spánku. Milujem pocit, keď sa zobudím a všetko naokolo ešte spí a všade je ticho, keď si sadnem v tichosti pred klavír a s čistou hlavou začnem hrať."

* Povedz nám ešte niečo o svojej rodine.
KB: Máme dvoch synov - jeden má 13 a druhý 10 rokov. Tretia je dcérka a má 5 rokov. Je to super aj keď v poslednom čase mi malá dcérka dáva zabrať viac ako 13-ročný syn. Vychovávame ich spolu s mojou manželkou a sme šťastní."

* Ďakujeme za rozhovor.