Saxofonista a skladateľ Johannes Enders !!!

Saxofonista a skladateľ Johannes Enders !!!
Johannes Enders © Patrick Španko

„Jazz ako ho poznáme dnes by bez J. S. Bacha nebol.“   13.02.2023

Etablovaný, skúsený jazzový saxofonista Johannes Enders má bohaté skúsenosti, či už zpôsobenia v jazzovom epicentre – New Yorku alebo z európskeho prostredia. Nabraté vedomosti odovzdáva ďalej prostredníctvom svojej kreatívnej tvorby s otvorenou mysľou, produkcii albumov pod vlastným vydavateľstvom Ammerton Records alebo pri výučbe na univerzite. Absolvent New School od Music v New Yorku má na svojom konte množstvo plodných spoluprác s renomovanými umelcami z celého sveta. V exkluzívnom rozhovore nám priblížil jeho najnovšie projekty, no pozrel sa aj zo svojho nadhľadu pedagóga a skúseného jazzmena na vývoj jazzu a vzťah jazzu a klasickej hudby. Taktiež sa s nami podelil aj o nejaké tipy pre nastávajúcich mladých jazzmenov.
 
 
 
* Aktuálne pripravujete turné k novému albumu Sweet Freedom, ktorý je poctou Sonny Rollinsovi. Ako celý tento projekt vznikol a prečo ste si vybrali práve teraz Sonny Rollinsa?
Johannes Enders: "Učím na univerzite v Lipsku a vždy so študentami narazím na Sonny Rollinsa. Nedá sa učiť a nespomenúť ho, určite patrí medzi legendy ako John Coltrane, Wayne Shorter, Dexter Gordon. Hral som so študentom kompozíciu Airegin a prišiel som s nápadom, že tému môžeme zmeniť a hrať veľmi pomaly. Na spomínanom albume je to teraz prvá skladba. Vtedy som prišiel s nápadom, že mali by sme urobiť projekt na poctu Sonny Rollinsovi a vytvoriť zaujímavé verzie z jeho skladieb. Prišiel som na to, že Sonnyho skladby sú vynikajúce na takéto úpravy a iné poňatie. S kompozíciami od Shortera a Coltranea by to už nešlo. Nechcem povedať, že Sonnyho kompozície sú detské a príliš jednoduché, ale sú veľmi jednoznačné, zrozumiteľné. Tak sme zobrali kompozície ako Pent Up House, urobili sme z toho bossa novu a nazvali to Pin Up House a Airegin, sme prerobili a premenovali na Air & Gin. Celý nápad tkvel aj v tom, že mi napadlo, keďže už Sonny nemôže hrať a je takouto veľmi kľúčovou osobou a veľkou inšpiráciou pre mňa, tak som sa rozhodol spraviť takýto projekt teraz. Začal som hrať s úžasným bubeníkom Jorge Rossym a niečo sme vyskúšali a cítili sme chémiu. Čo sa týka zostavy projektu, ja som bol vždy veľkým fanúšikom saxofónových trií bez harmonického sprievodného nástroja. Moje najobľúbenejšie albumy sú: Joe Henderson – The State of the Tenor, Sonny Rollins - A Night at the Village Vanguard, Way Out West, Freedom Suite. Pomohla tomu aj pandémia, pretože, niečo sme robiť predsa museli, tak sme šli do štúdia."
 
* Ako dlho vám trval tento proces tvorby albumu?
JE: "Bolo to veľmi rýchle, keď už som sa pre to rozhodol. Rezervoval som štúdio, zohnal hudobníkov a to vytvorí určitý tlak. V konečnom dôsledku som kompozície pripravoval asi týždeň, ale som spokojný s tým ako to celé vyšlo."
 
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
 
* Bola pre vás výzva hľadať nové spôsoby ako uchopiť kompozície Sonny Rollinsa?
JE: "Popravde, ani veľmi nie, išlo to hladko, tak ako som spomínal jeho kompozície sú veľmi otvorené a je v nich veľa slobody, s ktorou sa dá pracovať. Myslím si, že práve táto sloboda je dôležitá a je v našich časoch znovu ohrozená rôznymi zlými a temnými silami vo svete. Práve a aj preto si myslím, že jeho hudba je práve teraz dôležitá viac ako kedykoľvek predtým. Jazz vo všeobecnosti je hlasom slobody prejavu a to bol tiež dôvod urobiť tento album Sweet Freedom (Sladká sloboda). Afroameričania od 60-tych rokov až po súčasnosť stále bojujú za svoju slobodu. V Európe sme si doteraz užívali slobodu, ktorá je teraz ohrozovaná rôznymi silami. Práve hudba je v takýchto momentoch veľmi dôležitá."
 
* Takže, tento boj za slobodu je aj hlavným odkazom albumu?
JE: "Určite, Sweet Freedom je vlastne akousi hrou so slovami na album Freedom Suite. Slobodu si určite vážite viacej, ak ste o ňu už niekedy prišli. V Európe sme mali luxus toho, že sloboda tu bola veľmi dlhý čas, ale nemôžeme to brať ako samozrejmosť, musíme si ju chrániť a vedieť si ju vážiť. A to je dôležitý odkaz tohto albumu a jazzu vo všeobecnosti."
 
* Taktiež by som rád spomenul predošlé projekty Kokoro (2021) a Heart of Darkness (2020). Vrátili ste sa v poslednej dobe viac ku klasickej hudbe? Pretože mám pocit, že z týchto dvoch projektov je cítiť veľká inšpirácia klasickou hudbou.
JE: "Keď som bol mladý navštevoval som hodiny klasického saxofónu u skvelého učiteľa v Mníchove. On odo mňa očakával veľa klasickej hudby, takže som sa jej dva roky intenzívnejšie venoval a až potom som prestúpil na jazz. On ale z toho nemal veľkú radosť (smiech). Klasická hudba je však veľmi dobrou inšpiráciou. Má veľkú históriu aj po zvukovej stránke sa z nej dá mnoho naučiť. Napríklad v klasickej hudbe sa omnoho viac pracuje s dynamikou zvuku ako v populárnej hudbe."
 
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
 
* Takže, klasická hudba ovplyvnila do veľkej miery to ako hráte jazz?
JE: "Keď sa snažíte hrať jazz, napodobňujete umelcov ako Stan Getz, John Coltrane a hovoríte si ako to všetko úžasne znie. No ja som z Európy a potom som si položil takú otázku ohľadom kultúry, čo sú moje korene? A tie korene v Európe sú klasická hudba. Takže ja mám rád starú klasickú hudbu od skladateľov ako napríklad Josquin des Prez alebo Georg Philipp Telemann. Mám rád tu jednoznačnosť klasickej hudby."
 
* Môžete nám povedať viac o albume Heart of Darkness? Cítim tam spleť mnohých vplyvov ako filmovej hudby, klasickej hudby, elektro-akustickej hudby. Ako vznikala táto tvorba?
JE: "Tento projekt vznikal so skvelým hudobníkom z Mníchova Carl Oesterheltom. V skutočnosti je to všetko jeho tvorba a ja len cez to improvizujem. Vytvorili sme si stabilný pracovný vzťah a každé dva roky príde do môjho štúdia s novými vecami a ja to len doplním o improvizácie (smiech). Zaujímavosťou je, že on všetko robí na počítači a nedokáže prečítať jedinú notu. Len si veci vyskúša a potom to spája."
 
* To je až neuveriteľné, napriek tomu tá hudba je tak muzikálna a sofistikovaná.
JE: "Áno, on je úžasný a veľmi mám rád tieto spolupráce a ich výsledok. On je zároveň súčasťou Weilheimskej scény. Je tam komunita asi desiatich hudobníkov, ktorí začali experimentovať s indie-elektronickou hudbou a
prvkami jazzu. Skrze túto scénu a projekty som sa aj ja s nim spoznal. Heart of Darkness bola už naša tretia spolupráca."
 
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
 
* Kokoro je zasa na úplne opačnom spektre oproti Heart of Darkness, ide z toho veľmi pozitívna energia, zvukomalebný sound, skoro ako klasický impressionizmus. Zároveň tam cítim vplyv klasickej hudby aj vo formách, ktoré sú jednoduché na počúvanie, ale komplexné vo svojej podstate zároveň. Často mám pocit, že dokážete zaujímavo spojiť sofistikovanosť klasickej hudby s otvorenosťou a improvizáciou jazzu.
JE: "Ďakujem, pravda je taká, že virtuózny klavirista Rainer Böhm má veľmi silné korene v klasickej hudbe, predovšetkým sa inšpiruje Olivierom Messiaenom. Takže asi to bolo všetko viac jeho pričinením a ja som sa len zviezol. U mňa, ak sa objavujú nejaké vplyvy klasickej hudby, väčšinou je to v úrovni podvedomia. Aj keď píšem hudbu, tak ja vlastne nikdy neviem, čo poriadne robím (smiech). Sedím za klavírom a skúšam si veci, tvorím väčšinou veľmi intuitívne. Samozrejme tá skúsenosť s klasickou kompozíciou tam určite niekde v pozadí je."
 
* Takže komponujete väčšinou za klavírom?
JE: "Áno, ja tvorím väčšinou dvoma spôsobmi. Buď sedím za klavírom a snažím sa nájsť niečo, čo sa mi bude páčiť - pekný súzvuk, melódiu. Niekedy mi napadne melódia pri hraní na saxofóne, tak si to nahrám alebo ešte sa mi stáva, že mi niečo napadne v aute a nahrám si to do telefónu. Zbieram nápady a potom ich dávam dokopy. Je to niekedy až taká spirituálna vec. Občas sedíte za klavírom a nemáte v hlave nič, ale potom s odstupom času nejako to začne samo prichádzať. Teraz hrávam veľa s Billy Hartom, akurát sme dokončili nový album ako poctu Pharoah Sandersovi a on mi povedal, že hrať začnete vtedy, ak si sami neuvedomujete, že hráte. Toto si myslím, že platí aj pri komponovaní, ak to pociťujete je to iskra tvorivosti. Nemôžete sa snažiť všetko ovládať, potom je hudba chladná."
 
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
 
* Takže dopredu veľmi nepremýšľate nad štruktúrami, formou?
JE: "Moje formy sú často asymetrické a improvizované. Najpodstatnejšou vecou, čo sa snažím vytvoriť je atmosféra a emócia, pretože to je to, čo je v hudbe dôležité. Napríklad mám pocit, že súčasná popová hudba je plytká na atmosféru a emócie. Máte možno štyri nálady nahnevaný, radostný, smutný a nadržaný. V jazze však máte desiatky, stovky rôznych tvarov a farieb pocitov." 
 
* Mnoho študijných programov jazzovej hudby v Európe, ale aj na iných kontinentoch zahŕňa aj klasickú hudbu do štúdia. Myslíte si, že je pre jazzmenov nevyhnutné, aby mali aspoň malú skúsenosť aj s klasickou hudbou?
JE: "Určite, myslím si, že je to veľmi dôležité. Mám však pocit, že samotní jazzmeni sa jej aj dostatočne venujú. Môj osobný názor je, že je viac jazzmenov, ktorí sa zaujímajú o klasickú hudbu ako klasických hudobníkov zaujímajúcich sa o jazz. Nemôžem si pomôcť, komunita klasických hudobníkov je skvelá, ale stále je tam veľa hudobníkov, ktorí sa na jazz pozerajú zhora."
 
* Je to tak aj v Nemecku? Myslel som, že viaceré európske krajiny, vrátane Nemecka už nemajú tak vyhrotené vzťahy medzi jazzom a klasickou hudbou.
JE: "Ja to pociťujem vo veľkom, aj keď záleží v akej oblasti sa nachádzate, napríklad v Bavorsku je to citeľné. Klasická hudba a študijne programy dostávajú omnoho väčšie financie a jazz je len niekde v úzadí. Necítim tu rešpekt pre jazz. Iná situácia je, ak sa bavíme o rádiu – Bayerischer Rundfunk, tam odvádzajú skvelú robotu! V Berlíne je to tiež o niečo lepšie, tam je aj inštitúcia Initiative Musik, ktorá podporuje umelcov. Inak je to stáli boj o financie, napríklad v malom mestečku v horách Garmisch-Partenkirchen sa organizuje festival klasickej hudby, kde asi na jeden víkend dostávajú dva milióny. A jazzový klub v Garmisch nedostáva nič!"
 
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
 
* Pociťujete tieto rozdiely aj v akademickom kruhu na univerzitách?
JE: "V tomto môžem povedať za University of Music and Theater v Lipsku, že tie vzťahy sú tam dobré a dochádza tam medzi katedrami k plodnej výmene."
 
* Povedali by ste, že tieto dva hudobné svety majú viac spoločné ako rozdielne? Patria k sebe?
JE: "Jazz by nebol tým, čím je, ak by nebolo vplyvu klasickej hudby. Nedá sa to obísť, ani len z harmonického hľadiska. Podľa mňa, jazz ako ho poznáme dnes, by bez J. S. Bacha nebol. Takže tieto dva svety sa nedajú od seba odtrhnúť."
 
* Vy pracujete s mnohými nádejnými talentami na univerzite. Kam vidíte jazz ísť v blízkej dobe? Stojí jazz na mieste?
JE: "V 50-tych, 60-tych a 70-tych rokoch bol jazz jeden obrovský silný prúd rieky, ktorý sa veľmi rozvíjal. Stačí sa pozrieť na kariéru John Coltranea., bolo to niečo neuveriteľné, čo sa dokázalo udiať len za 15 rokov. Od 80-tych rokov mám pocit, že jazz už nie je akoby prúd rieky, ale skôr veľké jazero, kde sa všetko zlieva a mieša dokopy. To sa samozrejme nepáči tradicionalistom, ktorí sa od toho dištancujú a robia si svoj tradičný prúd. Tomu síce rozumiem, ale nie som toho veľkým fanúšikom. Ja sa snažím byť otvorený pre tie všetky odlišné vplyvy z rôznych strán a experimentovanie. Myslím si, že to, čo sa deje dnes v jazze je super, všetko sa zmiešava a kvitnú z toho niekedy zvláštne, no krásne veci. Čo mne niekedy chýba v súčasnej hudbe je dynamika. Keď si pustíte staré Blue Note nahrávky, všetko znie tak úžasne a niektoré tie dnešné produkcie sú veľmi uhladené, osekané a navrhnuté tak, aby dobre zneli na iphonoch. Takže trošku mi chýba niekedy kvalita zvuku, ale na druhej strane robí sa aj veľa dobrej hudby."
 
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
 
* Oslovil vás v poslednej dobe nejaký mladý umelec?
JE: "Viete ja som študoval na New School v New Yorku so spolužiakmi ako Peter Bernstein, Chris Potter, Brad Mehldau a takéto kalibre. Tí ma vtedy ohurovali a oslovujú ma dodnes, ale ich asi nemôžeme označiť ako mladí noví umelci. Nový jazz sa od istého momentu stal až veľmi intelektuálnym a chladným, preto mám tendenciu niekedy skôr počúvať staršiu hudbu."
 
* Myslíte si, že to mohla zapríčiniť aj inštitucionalizácia jazzu a zmena prostredia výučby jazzu z jamsession na univerzitu?
JE: "Áno, myslím si to! Jazz sa stal až príliš vedeckým, ak viete ako to myslím. Kedysi sa jazzmeni učili od seba, len tak, že spolu trávili čas a hrali spolu osem hodín denne. Zdieľali spolu svoje vedomosti a malo to viac hrejiví charakter komunity. V súčasnosti je to viac o tom, že kto je lepší ako tí ostatní. Ale aj tak sa nájdu skvelí umelci, ktorí si nájdu cestu - mne sa v súčasnosti páči napríklad skupina The Bad Plus s Chris Speedom na tenor saxofóne. Nájdete mnoho skvelých hudobníkov aj dnes, ale len niektorí si skutočne nájdu svoj sound."
 
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
 
* Vy ste hrali a študovali s mnohými jazzmenmi v USA, ale aj v Európe. Cítite rozdiel v spôsobe štúdia, myslenia a hrania?
​JE: "V štúdiu vidím veľký rozdiel v zápale a odhodlaní. V USA tí študenti sú viac zapálení, akoby to viac chceli, keď už si dokážu to školné zaplatiť. V Nemecku vidím častejšie prístup študentov, ktorí si povedia, no dobre, teraz toto študujem a uvidím, čo bude ďalej. V USA sa mi zdá, že je to viacej dôležité pre tých študentov a je tam na to aj väčší dôraz a napätie. Možno je to aj spôsobené fungovaním a sociálnym systémom v USA, tam môžete bez problémov zrazu za jeden týždeň prísť o všetko a skončiť na ulici. V Nemecku je to vďaka benevolentnejšiemu sociálnemu systému bezpečnejšie."
 
* A v rámci hrania cítite rozdiely?
JE: "To sa podľa mňa dosť zmenilo v posledných rokoch. Teraz už nájdete špičkových jazzmenov v USA, aj v Európe. V USA jazzmeni si viac vážia jazzové tradície. V USA je úžasné, že sa tu dejú rôzne experimenty. Mám pocit, že sú viac hladní po nových veciach. Posledných 50. rokov všetko, čo prišlo nové do jazzu, bolo z USA."
 
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
 
* Spomínali ste mnoho skvelých umelcov, s ktorými pracujete. Kto najviac zmenil váš spôsob hry?
JE: "Keď som študoval jazz v Grazi, tak tam na týždeň prišiel prednášať Jerry Bergonzi a to zmenilo pre mňa úplne všetko! Celý týždeň som počúval jeho prednášky, jeho hudbu, rozprával sa s ním a bola to pre mňa kľúčová skúsenosť. On je jeden z najväčších vplyvov na moje hranie. Taktiež aj Billy Heart ma dosť ovplyvnil, najmä pre jeho otvorenosť myslenia. On ma už teraz 81 rokov a stále je veľmi otvorený aj voči novým veciam a mladým hudobníkom."
 
* Už viackrát sme sa dotkli mladej generácie. Vy ste aj pedagógom, čo si myslíte, že je dôležité pre súčasných mladých jazzových umelcov?
JE: "Najdôležitejšia vec je, aby sa sústredili na menej vecí, pretože v dnešnom svete máte také množstvo informácii, že viacerí študenti sa potom nevedia sústrediť a správne cvičiť. Taktiež určite by sa mali učiť byť otvorení, flexibilní, aby mohli v realite fungovať. Napríklad, ak budete chcieť hrať len bebop - to je v poriadku, ale uživíte sa tým len ťažko. Pre mňa je dôležité, aby keď doštudovali, vedeli sa uplatniť, nájsť si prácu, k čomu im pomôže pestrá štýlovosť, napríklad vo funku, soulu, R&B."
 
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
 
* Keď už hovoríme o živobytí, je možné v Nemecku sa živiť len hraním jazzu?
JE: "Nie. Možno tak desať vybraných umelcov to dokáže. Záleží aj na tom aké máte záväzky, ak máte rodinu, tak len hraním ju neuživíte. Väčšina ľudí musí popritom učiť alebo hrať aj iné žánre. Ak hráte pop môžete si bookovať viacej koncertov. Realita je aj tak taká, že dnes mnoho jazzových festivalov sú popové festivaly. Niekedy sa nad niektorými festivalmi a hudbou tam, až pozastavím, prečo to vlastne voláte jazz?!? Ale asi preto, aby tam mohli ľudia chodiť a povedať si hej ja počúvam jazz a som cool (smiech). Je to trochu pokrytecké."
 
* Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti?
​JE: "Teraz som dokončil nahrávanie albumu s Billy Hartom venovaný Pharoah Sandersovi, ktorí zomrel len niekoľko mesiacov dozadu. Album vyjde v mojom vydavateľstve Ammerton Records. Taktiež ešte mám trio Jorge Rossy – bicie a Renato Chicco – Hammond organ. To sú moje hlavné projekty do budúcna, okrem samozrejme Enders Room. S Enders Room plánujem vydať ďalší album, ale to nebude asi skôr ako koncom roku 2024."
 
* Ďakujeme za rozhovor.

Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko
Johannes Enders © Patrick ŠpankoJohannes Enders © Patrick Španko