Etablovaný, skúsený jazzový saxofonista Johannes Enders má bohaté skúsenosti, či už zpôsobenia v jazzovom epicentre – New Yorku alebo z európskeho prostredia. Nabraté vedomosti odovzdáva ďalej prostredníctvom svojej kreatívnej tvorby s otvorenou mysľou, produkcii albumov pod vlastným vydavateľstvom Ammerton Records alebo pri výučbe na univerzite. Absolvent New School od Music v New Yorku má na svojom konte množstvo plodných spoluprác s renomovanými umelcami z celého sveta. V exkluzívnom rozhovore nám priblížil jeho najnovšie projekty, no pozrel sa aj zo svojho nadhľadu pedagóga a skúseného jazzmena na vývoj jazzu a vzťah jazzu a klasickej hudby. Taktiež sa s nami podelil aj o nejaké tipy pre nastávajúcich mladých jazzmenov.

 

 

 

Johannes Enders: "Učím na univerzite v Lipsku a vždy so študentami narazím na Sonny Rollinsa. Nedá sa učiť a nespomenúť ho, určite patrí medzi legendy ako John Coltrane, Wayne Shorter, Dexter Gordon. Hral som so študentom kompozíciu Airegin a prišiel som s nápadom, že tému môžeme zmeniť a hrať veľmi pomaly. Na spomínanom albume je to teraz prvá skladba. Vtedy som prišiel s nápadom, že mali by sme urobiť projekt na poctu Sonny Rollinsovi a vytvoriť zaujímavé verzie z jeho skladieb. Prišiel som na to, že Sonnyho skladby sú vynikajúce na takéto úpravy a iné poňatie. S kompozíciami od Shortera a Coltranea by to už nešlo. Nechcem povedať, že Sonnyho kompozície sú detské a príliš jednoduché, ale sú veľmi jednoznačné, zrozumiteľné. Tak sme zobrali kompozície ako Pent Up House, urobili sme z toho bossa novu a nazvali to Pin Up House a Airegin, sme prerobili a premenovali na Air & Gin. Celý nápad tkvel aj v tom, že mi napadlo, keďže už Sonny nemôže hrať a je takouto veľmi kľúčovou osobou a veľkou inšpiráciou pre mňa, tak som sa rozhodol spraviť takýto projekt teraz. Začal som hrať s úžasným bubeníkom Jorge Rossym a niečo sme vyskúšali a cítili sme chémiu. Čo sa týka zostavy projektu, ja som bol vždy veľkým fanúšikom saxofónových trií bez harmonického sprievodného nástroja. Moje najobľúbenejšie albumy sú: Joe Henderson – The State of the Tenor, Sonny Rollins - A Night at the Village Vanguard, Way Out West, Freedom Suite. Pomohla tomu aj pandémia, pretože, niečo sme robiť predsa museli, tak sme šli do štúdia."

 

JE: "Bolo to veľmi rýchle, keď už som sa pre to rozhodol. Rezervoval som štúdio, zohnal hudobníkov a to vytvorí určitý tlak. V konečnom dôsledku som kompozície pripravoval asi týždeň, ale som spokojný s tým ako to celé vyšlo."

 

 

JE: "Popravde, ani veľmi nie, išlo to hladko, tak ako som spomínal jeho kompozície sú veľmi otvorené a je v nich veľa slobody, s ktorou sa dá pracovať. Myslím si, že práve táto sloboda je dôležitá a je v našich časoch znovu ohrozená rôznymi zlými a temnými silami vo svete. Práve a aj preto si myslím, že jeho hudba je práve teraz dôležitá viac ako kedykoľvek predtým. Jazz vo všeobecnosti je hlasom slobody prejavu a to bol tiež dôvod urobiť tento album Sweet Freedom (Sladká sloboda). Afroameričania od 60-tych rokov až po súčasnosť stále bojujú za svoju slobodu. V Európe sme si doteraz užívali slobodu, ktorá je teraz ohrozovaná rôznymi silami. Práve hudba je v takýchto momentoch veľmi dôležitá."