Poľský skladateľ, klavirista a promotér - Krzysztof Kobyliński !!!

"Hudba sa začína tam, kde sa končí premýšľanie". 02.11.2026

Poľský klavirista a skladateľ Krzysztof Kobyliński (* 1952) patrí k výrazným osobnostiam európskej jazzovej scény. Vo svojej tvorbe prepája jazz, etno, neoklasickú a elektronickú hudbu, pričom kladie dôraz na improvizáciu, osobitý hudobný jazyk a vytváranie emócií prostredníctvom hudby. Počas svojej kariéry spolupracoval s viacerými medzinárodne uznávanými hudobníkmi, medzi ktorých patria: Richard Galliano, Trilok Gurtu, Randy Brecker či Erik Truffaz. Je zakladateľom a lídrom medzinárodného zoskupenia KK Pearls a autorom viacerých hudobných albumov. Jeho hudobná cesta je o to zaujímavejšia, že napriek raným začiatkom v hudobnej škole sa napokon stal samoukom, ktorý si vytvoril vlastný prístup ku klavíru aj komponovaniu.

S Krzysztofom Kobylińským sme sa v auguste 2026 na festivale INNtöne Jazzfestival v rakúskom Diersbachu, kde sme sa rozprávali o jeho hudobných začiatkoch, hľadaní vlastného umeleckého hlasu, sólovom hraní aj o tom, čo podľa neho potrebuje človek na to, aby dokázal tvoriť. Kobyliński je zároveň zakladateľom a umeleckým riaditeľom PalmJazz Festivalu, ktorý sa koná v poľských Gliwiciach a predstavuje pestrú paletu jazzových, etnických a ďalších hudobných projektov. Prostredníctvom festivalu aj kultúrneho centra Jazovia vytvára priestor na stretávanie hudobníkov z rôznych krajín a hudobných tradícií. V rozhovore nám prezradil, prečo nikdy neštudoval na konzervatóriu, prečo nepovažuje napodobňovanie jazzových velikánov za cestu k originalite a prečo podľa neho môže byť tvorivosť najbližšie práve vtedy, keď človek prestane premýšľať.

* Na úvod - ako sa začala vaša hudobná cesta? V akom veku ste začali hrať na klavíri a kto bol vaším vzorom alebo inšpiráciou?
Krzysztof Kobylińsky: "Na klavír som začal hrať, keď som mal štyri roky. Chodil som do základnej umeleckej školy, ale nebavilo ma to. Požiadal som rodičov, aby ma odtiaľ odhlásili. Po niekoľkých rokoch som teda prestal chodiť na hodiny a učiť sa hudbu. Bola to fantastická situácia."

* Takže ste prestali hrať?
KK: "Áno."

* Ako dlho ste hrali? Od štyroch rokov až do dvanástich?
KK: "Áno, do dvanástich rokov."

Krzysztof Kobyliński © Patrick Špank

Krzysztof Kobyliński © Patrick Španko

* Čiže ste hrali osem rokov a potom ste prestali?
KK: "Áno. Nikdy som nedokončil hudobnú školu. Po niekoľkých rokoch som však začal hrať všetku hudbu, ktorú som sa predtým naučil a ktorú som počúval v rádiu. Bavilo ma improvizovať, organizovať koncerty a podobne. Neskôr som začal hrať v skupine, ktorá mala veľký úspech."

* A keď ste mali pätnásť rokov?
KK: "Nie, v pätnástich som začal hrať v inej kapele, ktorej členovia mali približne dvadsať rokov. Ja som mal iba pätnásť a hral som na elektronický klávesový nástroj."

* Išlo o klasický organ, Hammond organ alebo niečo iné?
KK: Nie, bol to elektronický organ. V tom čase bolo prakticky nemožné zohnať Hammond organ. Možno sa nejaký nachádzal v kostole, ale ja som mal elektronický organ a bol som s ním veľmi spokojný."

Krzysztof Kobyliński © Patrick Španko

* A kedy ste založili svoju prvú vlastnú kapelu?
KK: "Prvú vlastnú umeleckú kapelu som založil, keď som mal devätnásť rokov. Volala sa Krowa i emigracja, čo znamená ´Krava a emigrácia´. Začal som byť lídrom vlastnej hudobnej skupiny."

* Aké nástroje ste mali?
KK: "Na začiatku išlo o klasické obsadenie: klavír, basgitara a bicie. Neskôr sme hrali ako trio v zložení klavír, kontrabas a bicie. Potom sa obsadenie menilo a spolupracovali sme aj so sláčikovým triom, flautou, gitarou, klavírom, kontrabasom, klávesmi - napríklad Wurlitzerom a bicími. Neskôr som s tým prestal a dokončil som vysokú školu. Som programátor."

* Ak tomu správne rozumiem, v dvanástich rokoch ste prestali chodiť do hudobnej školy, ale na klavíri ste hrali ďalej?
KK: "Nie, na klavíri som prestal hrať."

Krzysztof Kobyliński © Patrick Španko

* Na ako dlho?
KK: "Na dva alebo tri roky. Potom som sa k hudbe vrátil, keď som mal približne pätnásť rokov a začal som hrať v skupine."

* Ako ste sa vlastne dostali k jazzu? V akom veku ste ho objavili a aké boli vaše jazzové vzory?
KK: "Keď som mal približne dvadsaťdva rokov, počul som Archie Sheppa a J.J.Johnsona. Bol to úplne iný svet. Predtým som počúval skvelú hudbu, napríklad Led Zeppelin a Beatles. Boli to fantastické hudobné roky. Počuť Keith Jarretta však bolo niečo úplne odlišné."

* V tom čase asi nebolo jednoduché dostať sa k nahrávkam, však?
KK: "Áno, bolo to ťažké. Niekedy ste mali šťastie a podarilo sa vám získať nejakú dobrú nahrávku."

Krzysztof Kobyliński © Patrick Španko

* Takže vaše formálne hudobné vzdelanie sa skončilo v dvanástich rokoch? Nikdy ste neštudovali na konzervatóriu ani na hudobnej vysokej škole?
KK: "Nikdy. A som za to veľmi rád. Viete, som programátor a mám celkom dobré analytické schopnosti. Vďaka tomu je pre mňa jednoduchšie analyzovať, čo sa deje v priebehu jednej sekundy hudby, ako fungujú jednotlivé tóny a ako je hudba skonštruovaná. To bol jeden z dôvodov, prečo som sa dostal k jazzu. Druhým dôvodom bolo, že som nikdy nemal rád tradičný jazz, súčasný jazz ani klasický hard bop. Nemám rád neustále hranie štandardných harmonických postupov, ako je II–V–I. Samozrejme, chápem, že je to užitočné a že sa to treba naučiť. Keď sa človek učí jazz, je to dôležitá súčasť procesu. Ale podľa môjho názoru je to trochu ako tráva na obrovskej lúke, ktorú spásajú milióny zvierat. Na začiatku bola tráva vysoká, zelená a nádherná. Potom ju zvieratá postupne spásli a už jej veľa nezostalo. Človeku zostáva len opakovať to, čo už bolo vytvorené."

* Chcete tým povedať, že už nezostáva nič nové, čo by sa dalo objaviť?
KK: "Áno. Mnoho veľkých hudobníkov hrá štandardy a využíva podobné harmonické postupy. John Coltrane napríklad posunul tieto možnosti ďalej skladbou Giant Steps. Charlie Parker bol absolútne výnimočný hudobník, ktorý vytvoril niečo nové. Ale podľa mňa je to už iná hra, než akú hráme dnes."

Krzysztof Kobyliński © Patrick Španko

* Ako teda podľa vás môže hudobník nájsť vlastný hudobný jazyk?
KK: "Keď ste fantastický hudobník, vaša hra je jedinečná. Je to iba váš vlastný spôsob vyjadrovania. Ak kopírujete Charlie Parkera alebo John Coltranea, nikdy nebudete hrať rovnako ako oni. Musíte hľadať vlastný jazyk vo svojej hudbe."

* Spolupracovali ste s hudobníkmi, ako sú Branford Marsalis alebo Randy Brecker? Ktoré spolupráce boli pre vás najzaujímavejšie alebo vám utkveli v pamäti? Máte aj nejakú zábavnú príhodu?
KK: "To, čo hovoríte o Branfordovi Marsalisovi, nie je celkom pravda. Nespolupracoval som s ním priamo - Branford hral iba moju skladbu PPR, ktorú preňho pripravil môj priateľ, klavirista, s ktorým sa poznám už dlhé roky a ktorý s Branfordom Marsalisom hrá viac ako dvadsať či tridsať rokov (Joey Calderazzo - pozn. redakcie). S Randym Breckerom som mal jednu nahrávaciu session."

* Ako táto spolupráca prebiehala? Nahrávali ste spolu približne dvadsať minút?
KK: "Áno, približne. Presne si už nepamätám, ako dlho to trvalo. Hrali sme časť koncertu a zároveň sme nahrávali."

Krzysztof Kobyliński © Patrick Španko

* Sú aj ďalší hudobníci, s ktorými ste spolupracovali a na ktorých obzvlášť radi spomínate?
KK: "Samozrejme. Všetci skutočne dobrí hudobníci sú výnimoční. Keď som hral s Bill Evansom, fascinovala ma jeho frázovacia technika. Nikdy som nepočul nikoho, kto by mal také fantastické frázovanie ako on. Podobne to bolo aj pri spolupráci s ďalšími známymi hudobníkmi, napríklad s Bill Holmanom, Richard Bonom, Erik Truffazom či Nils Petter Molværom. Všetci boli veľmi príjemní, muzikálni a autentickí hudobníci."

* Aké sú vaše najbližšie hudobné plány? Pripravujete nový album, nahrávky alebo ďalšie spolupráce?
KK: "Ešte tento rok plánujem vydať album v duu s Nils Petter Molværom, nórskym trubkárom. Na budúci rok pravdepodobne pripravím album sólových klavírnych improvizácií. Potom sa chcem opäť vrátiť k elektronickej hudbe."

Krzysztof Kobyliński © Patrick Španko

* Keď hráte sólové koncerty, necítite sa niekedy na pódiu osamelo, bez kapely alebo aspoň jedného hudobného partnera?
KK: "Mal som fantastickú kapelu, v ktorej hrali traja izraelskí hudobníci: výborná speváčka, skvelý gitarista a fantastický bubeník. Keď sme spolu hrali, moji priatelia mi povedali: „Áno, toto je tvoja kapela, ale oni sú lepší ako ty. A bola to pravda. Hudba bola dobrá, ale uvedomil som si, že s tým musím niečo urobiť. Začal som preto hrať sólové koncerty. Viete, každý normálny človek dokáže hrať na klavíri."

* Na tomto festivale ste však ako sólový klavirista získali jeden z najväčších potleskov na festivale a jediný standing ovations!. Ako ste to vnímali?
KK. "Som veľmi rád. Keď ste na pódiu, jedným z vašich cieľov je získať potlesk publika. Je to prirodzené. Mojím hlavným cieľom je však vytvárať emócie medzi mnou a publikom."

Krzysztof Kobyliński © Patrick Španko

* Ako ste vnímali, že publikum chcelo ďalšie a ďalšie prídavky a vy ste museli zahrať ešte tri skladby navyše?
KK: "Keď ste na pódiu, rozhodujete sa sami, ako dlho budete hrať. Ja som skončil skôr, pretože som chcel dodržať svoju predstavu o koncerte. V tomto zmysle to bolo podobné klasickej hudbe. Keď hráte klasický koncert s orchestrom, napríklad určitú časť koncertu, po približne polhodine sa táto časť skončí. Mám s tým skúsenosti, pretože poznám klasickú hudbu a mnohokrát som hral s orchestrom."

* Aký je pre vás rozdiel medzi hraním s orchestrom a sólovým vystúpením? Ako vnímate zvuk a atmosféru v týchto dvoch situáciách?
KK: "Hudba je hudba. Ide len o odlišné nástroje a spôsoby vyjadrenia. Keď hráte sólový koncert, je to iné. Keď hráte s orchestrom, musíte počítať a prispôsobovať sa ostatným hudobníkom. Je to úplne odlišná situácia."

Krzysztof Kobyliński © Patrick Španko

* Ako vnímate súčasnú hudobnú scénu v Poľsku? Sú tam projekty alebo hudobníci, ktorí vás zaujali?
KK: "Je tam veľa dobrých hudobníkov. Poľsko má množstvo veľmi talentovaných a dobre vzdelaných umelcov!

* Ako pristupujete ku komponovaniu? Máte nejaké špeciálne rituály? Napríklad komponujete ráno, v noci, pri káve alebo čaji?
KK: "Podľa môjho názoru existujú iba dve situácie, v ktorých máte šancu niečo objaviť. Hovorím šancu, nie istotu, že niečo vytvoríte. Prvá situácia nastáva vtedy, keď ste veľmi svieži. Napríklad ráno, keď sa zobudíte a vaša myseľ je čistá. Ešte ste nezačali s každodennými činnosťami, neraňajkovali ste, nerozprávali ste sa s manželkou alebo partnerkou, s deťmi a ešte ste nešli do práce. Vtedy máte šancu niečo vytvoriť. Druhá situácia nastáva vtedy, keď ste úplne vyčerpaní. Naozaj veľmi, veľmi unavení."

* Takže, keď sa ráno začnete rozprávať s ľuďmi alebo riešiť každodenné povinnosti, už sa vám komponuje ťažšie?
KK: "Každá ďalšia činnosť vás trochu odvádza od tvorivosti. Nie je to však veľký problém samo osebe. Čím viac bežných povinností musíte riešiť, tým viac sa vaša schopnosť tvoriť znižuje, až môže klesnúť takmer na nulu."

* Znamená to, že potrebujete mať čistú myseľ a byť sústredený?
KK: "Alebo môžete byť úplne vyčerpaný. Podľa môjho názoru je to tým, že keď ste veľmi unavený, prestávate premýšľať. A to môže byť pre tvorivosť dobré. Keď začnete príliš premýšľať, prestávate byť kreatívny. Podľa mňa buď premýšľate alebo tvoríte."

* Takže je to trochu ako meditácia – potrebujete si vyčistiť myseľ a nechať veci prirodzene plynúť?
KK: "Áno, presne tak."

* Ďakujeme za rozhovor!