„Nehľadám nové zvukové možnosti, ale nachádzam ich.“   05.06.2023

Zsolt Kaltenecker (* 1970) je meno, ktoré vo svete hudby rezonuje vďaka jeho inováciám a kreativite. Kaltenecker, narodený v Maďarsku, sa etabloval ako priekopník, ktorý posúva hranice hudobného výrazu a uchvacuje publikum svojím jedinečným štýlom. Kalteneckerova cesta začala v mladom veku, keď objavil svoju vášeň pre hudbu. Ako hudobník-samouk experimentoval s rôznymi nástrojmi a žánrami, zdokonaľoval svoje zručnosti a rozvíjal hlboké pochopenie rôznych hudobných prvkov. Toto eklektické pozadie sa stalo určujúcim aspektom jeho kariéry. Jeho kompozície a aranžmány kombinujú prvky jazzu, rocku, filmovej, populárnej, elektronickej a klasickej hudby a vytvorili tak fascinujúcu fúziu, ktorá uchvátila publikum po celom svete. Zsolt Kaltenecker pôsobil v legendárnej kapele The Cinematic Orchestra. Ako zakladajúci člen a kľúčový spolupracovník zohral dôležitú úlohu pri formovaní originálneho zvuku skupiny. Kalteneckerov inovatívny prístup a originálny sound si vyslúžil uznanie kritikov a upevnil si povesť hudobného vizionára. Okrem toho Kalteneckerova oddanosť podeliť sa o svoje zručnosti a odborné znalosti je evidentná v jeho úlohe pedagóga. Prostredníctvom svojho učenia povzbudzuje ostatných, aby prijali svoju kreativitu a oslobodili sa od konvenčných noriem. To, čo odlišuje Kalteneckera, je jeho ochota posúvať hranice tradičnej hudby. Neustále skúma nové zvukové krajiny a využíva technológiu ako prostriedok na zlepšenie svojej tvorivej vízie. Kalteneckerovo experimentovanie s elektronickými prvkami, samplovaním a živou improvizáciou otvorilo cestu novým možnostiam súčasnej hudby. Jeho najnovší projekt so speváčkou Tamarou Mózes kombinuje zaujímavé prvky elektroniky, jazzu a rocku v podobe komorného dua. Recenziu na tento výnimočný album si môžete prečítať (tu) a na jeho nedávne vystúpenie s týmto projektom na festivale Jazzahead! 2023. V exkluzívnom rozhovore sa s nami podelil o svoj náhľad na kreatívne tvorenie, prácu so zvukom, kam chce, aby jeho hudba smerovala a rozobrali sme aj najnovšie projekty.

 

*Ako ste sa dostali k jazzu a improvizovanej hudbe?
Zsolt Kaltenecker: "Keď som bol tínedžer som samozrejme študoval najprv klasickú hudbu. Jeden z mojich kamarátov mi dal nahrávku posledného koncertu Keith Jarretta a zasa iný kamarát mi dal album Chicka Coreu - The Chick Corea Elektric Band. Takže hneď v jednom momente som bol pod vplyvom dvoch obrovských osobností, ktoré úplne zmenili hru v jazze. Rovnako však v tom čase som sa okrem jazzu zaujímal o progresívny rock a všemožné iné žánre. To je skutočnosťou až do dnes, neustále sa s rovnakým záujmom ponáram do jazzu, rocku, vážnej hudby, či elektronickej hudby a iných žánrov. Na jazze mám rád jeho povahu, slobodu a improvizáciu, ale ako skladateľ som viac otvorený širším zvukovým možnostiam."

* Aké kapely vás ovplyvnili mimo jazzu?
ZK: "V mladosti to boli hlavne Pink Floyd, Genesis, Mike Oldfield, či Queen. Ja som vlastne nikdy nebol veľmi ponorený do mainstreamového jazzu."

* Hľadáte stále nové možnosti a počúvate novú hudbu?
ZK: "Samozrejme, asi 10 rokov dozadu som začal pôsobiť v jednej progresívnej metalovej skupine a to bol pre mňa vtedy úplne nový svet. Samozrejme, ja som trochu počúval Meshuggah, ale v tejto skupine som sa dostal k inej hudbe ako Animals as Leaders a iné kapely. Musím povedať, že tento žáner ma veľmi inšpiroval a obohatil. Niektoré zvuky gitary a basgitary, ktoré som si tam osvojil používam aj v iným jazzových projektoch. Samozrejme aj rytmické aspekty tejto hudby sú veľmi zaujímavé a snažím sa ich integrovať do svojho herného štýlu. Je to trochu taký experiment, pretože, keď využívam gitarové a basové efekty s klavírom, znie to trochu inak, ale s odstupom času mám s týmto procesom zaujímavé výsledky."

* Funguje táto inšpirácia aj opačným smerom, používate jazzové prvky a prvky iných žánrov v progresívnom metale?
ZK: "Áno, samozrejme je to mojou súčasťou. Táto skupina s názvom Special Providence už v súčasnosti neexistuje v pôvodnej zostave, ale s bubeníkom pracujeme spolu na hudbe, ktorá je akýmsi zlúčením progresívneho metalu, EDM, ambientu a jazzu. So všetkými žánrami pracujeme rovnocenne, takže sa ťažko vyhodnocuje, čo je konkrétne inšpirované čím. Nemôžeme povedať, že je to jazzové duo s prvkami prog metalu alebo EDM s prvkami jazzu a podobne. Pre mňa je dôležité len jedno, aby to bolo autentické a zachoval som si svoj sound a prístup. Pre mňa je v tomto veľkým vzorom David Bowie. Pôsobil v mnohých projektoch, či už to bol rock, pop, jazz, soul, elektronická hudba - vždy si zachoval svoj sound, prístup a rukopis podľa ktorého ho rozpoznáte. Rovnako sa aj ja snažím neostať v rozmedzí jedného žánru. Je to pre mňa veľmi vzrušujúce a pútavé, mať takto otvorené hranice. Ale niekedy sa ťažko hľadá tak všestranné publikum, ktoré to zvládne prijať. Ale napríklad tu na Jazzahead sa nám to s Tamarou podarilo. To, čo sme tu predviedli v našom showcase nie je úplne jazz, aj keď samozrejme je tam mnoho jazzových prvkov, ale zhodnotil by som to ako odvážnejšie vystúpenie z pomedzi tradičných jazzových kapiel. No napriek tomu sme tu mali u publika úspech."

* Myslíte si, že budúcnosť hudby je v miešaní a spájaní žánrov?
ZK: "Ja osobne si myslím, že áno. Ak zmiešate veľmi vzdialené elementy s vkusom, môžete tvoriť zaujímavú, originálnu hudbu."

* Vždy ste mali nejakú tendenciu experimentovať alebo sa to rozvíjalo s postupom času?
ZK: "Nie úplne, ono vlastne tie moje tendencie ani nevznikli ako nejaká túžba byť iný a experimentovať. Takpovediac ja nie som hľadač nového zvuku, ale nálezca. Nachádzam mnoho žánrov, zvukov a spôsobov, ktoré sa mi páčia, a tak si ich ponechám vo svojom štýle, ale nie je to nejaké cieľavedomé hľadanie. Ja som vždy vo veľkej miere otvorený novým veciam a nápadom, ale asi by som to nenazval experimentovanie. Proste som toho veľa vyskúšal a teraz už na tom staviam a mám stabilný prístup a sound, takže už to nie je veľmi experimentovanie. Je však pravda, že vždy nechávam pootvorené dvierka aj na nejaký nový experiment. Nechcem, aby sa stalo z mojej hudby len nejaké bláznivé experimentovanie a nezmyselná tvorba, ktorú nevie nikto pochopiť. Ja nemám veľmi rád projekty postavené na totálnej slobode a totálnom experimentovaní."

* Môžete nám priblížiť váš nový album s Tamarou Mózes a ako vzniklo toto duo?
ZK: "Je to môj najnovší projekt a začali sme spoluprácu asi 3 roky dozadu. Stretli sme sa spolu v inom veľkom elektronickom projekte. Bol to vlastne jej nápad. Tamara mala sólo koncert s klavírom a spevom, pretože okrem iného je aj fantastická klaviristka a pozvala ma na druhú polovicu koncertu, aby som ju doprevádzal na klávesoch a ona len spievala. Veľmi sme si spolu sadli a už po len jednej skúške a vydarenom koncerte, sme prirodzene vedeli, že chceme s projektom pokračovať. Väčšinou som ja nahral nejaké zvuky a nápady a poslal jej to a ona si napísala melódie a text. Potom sme nejako spolu dali skladbe formu, prípadne upravili nejaké časti, aby to dávalo zmysel."

* Ak pracujete takto s elektronickou hudbou, máte v predstave konkrétne zvukové sample, takpovediac textúry, ako pri akustickej hudbe skladatelia uvažujú nad inštrumentáciou a konkrétnymi hudobníkmi?
ZK: "Väčšinou si to tak skúšam. Vymieňam rôzne zvuky a keď počujem, že to zapadne - uložím si to. Bežne začínam s tým, že len improvizujem a až potom úpravou a vedomími procesmi z toho robím kompozície. Čiže proces komponovania u mňa vyzerá tak, že improvizujem alebo nacvičujem a ak sa nám niečo páči, hneď si to nahrám. Dnešné technológie to uľahčili ešte v tom, že si môžem následne MIDI nahrávky editovať. Nápady si väčšinou nechávam odležať, a keď sa k ním vrátim po čase a stále ma rovnako nadchnú rozvíjam ich ďalej. Väčšinou je to taký intuitívny proces, ono sa to ťažko dáva do slov, ale jednoducho musí to mať v sebe nejakú silu. Ojedinele pracujem ešte spôsobom, že si zapisujem skladby do notačného programu. V takom prípade naozaj experimentujem so šialenými vecami, čo nedokážem zahrať v daný čas. Proste len experimentujem s tým ako by to mohlo znieť a až neskôr sa zaoberám tým ako by som to mohol nacvičiť a zahrať (smiech). Takýmto spôsobom sa zbavujeme licitácia toho, že hrám veci len, ktoré poznám alebo len veci, ktoré dokážem v daný moment zahrať. Teda tento proces má omnoho menšie limity a môžem sa sústrediť len na kreativitu. Týmto spôsobom sa vlastne aj ja sám vzdelávam a prichádzam na neobvyklé melódie a postupy, ku ktorým by som sa len improvizáciou nedostal."

* Keď sa už rozprávame o tvorbe zvukov, používate vlastné zvuky a syntezátory?
ZK: "Ja používam Nord a množstvo zvukov, najmä klavírnych, ktoré ponúka sú vynikajúce a nemám potrebu ich nejako nahrádzať alebo prísť s nejakým vlastným virtuálnym syntezátorom. Samozrejme používam aj množstvo vlastných samplov a zvukov, ktoré sú takpovediac už súčasťou môjho zvuku."

* V novom duo projekte máte vďaka komornej inštrumentácii klávesových nástrojov a spevu veľký priestor. Hráte odlišne v takejto zostave?
ZK: "Samozrejme, je to ťažšie a musím vnímať množstvo vecí, pretože sa snažím znieť viac ako klavír a klávesy. Mojím cieľom je zvukovo vyplniť celý priestor kapely, takže používam množstvo vrstiev a rôznych registrov. Napríklad niekedy sú melódie viac popového alebo rockového charakteru a ja sa snažím akoby imitovať basu a bicie v štýle drum and bass, musím tam cítiť ten groove a zároveň tam mať prítomné klávesy. Musím sa nejakým spôsobom snažiť obsiahnuť ako keby celé zvukové spektrum. Takže mojím cieľom je, aby som vytvoril dojem kvarteta. Niekedy hrám perkusívnejšie a podobné detaily, aby som vyplnil priestor, čo v kapele nie je nutné, pretože tam máte bubeníka. Čiže určite si to odo mňa vyžaduje iný spôsob hry§"

* V súčasnosti máte viac takýchto duo projektov. Vyhovuje vám viacej otvorenejší, komorný priestor?
ZK: "Posledné roky nejako zisťujem, že je pre mňa ťažšie nájsť viacero hudobníkov, ktorí sú podobne zanietení a podobne zmýšľajú ako ja, takže je to dané aj tým. Samozrejme, je to aj otázka soundu ako hovoríte, dáva mi to viac priestoru. Mám rád tu otvorenosť, že môžem robiť čokoľvek a taktiež strašne rád suplujem basové registre basgitary a kontrabasu. Určite mi to dáva viacero možností a môžem viac vybočovať a pohybovať sa voľnejšie. Taktiež už je veľa úspešných trií, kvartet a mám pocit, že tie inštrumentácie, ktoré ja robím sú zriedkavejšie. Zároveň sa zameriavam na niečo, v čom som ja dobrý, nechcem sa nasilu tlačiť do nejakej šablóny, ktorá mi nevyhovuje."

* Včera na koncerte ste používali zvláštny nástroj, z diaľky sa to nedalo rozpoznať, išlo o nejaký špeciálny klávesový nástroj?
ZK: "Je to typ ovládača, volá sa Seaboard. Nie je to nič úplne nové. Pomenoval by som to ako bezpražcový kláves. Teda až na to, že tam nie sú klávesy, ale iba akési oválne výbežky zo silikónu. S týmto ovládačom, môžete robiť vibráto, glisando, polyfóniu. Teda vlastne to ma nekonečné expresívne možnosti. Môžete polyfonicky sa hýbať každým smerom a robiť vibráta či glisandá jednotlivými prstami. Nie som žiadny revolucionár s týmto nástrojom, ale nevidel som ho používať nikoho v jazzovom kontexte, tak ako s ním ja pracujem. Ja to používam v prepojení s iPadom a basovými syntezátormi - znejú tak vďaka expresívnym možnostiam, ktoré bežné klávesy nemajú oveľa prirodzenejšie."

* Čo považujete za esenciálne pre vašu hudbu?
ZK: "Pre moju hudbu je najdôležitejšia vec emócia, sila. Musí to nejako rezonovať so mnou a s poslucháčmi. To je dôležitejšie než čokoľvek iné, inak je to bezvýznamná hudba. Samozrejme, dôležitou stránkou je aj to, že musí byť originálna. Aj keď viem, že byť úplne jedinečný a originálny sa nedá v pravom slova zmysle, pretože hudobne už tu bolo toho veľa a vždy tam je nejaké prepojenie."

* Váš album Analog Remains (2021) odkazuje na analógové syntezátory?
ZK: "Nie na analogové syntezátory, ale staré analógové klávesové nástroje ako Wurlitzer, Clavinet, Fender Rhodes a samozrejme s použitím analógových efektov."

* Z albumu mám dojem, akoby to bolo čisto improvizovaná session.
ZK: "Áno, je to čistá improvizácia, ale zároveň je tam trošku postprodukcie a nejakých úprav v počítači. Bol to experimentálny projekt, pretože je to vlastne hudba pre sample knižnicu. Kvôli tomu to museli byť veľmi krátke skladbičky a museli byť veľmi jednoduché, aby sa mohli loopovať a využívať v reklamách alebo v ďalšej produkcii. Bol to zaujímavý projekt, vydavateľstvo ma oslovilo s tým cieľom, že by chceli mať knižnicu sampleov v štýle analógových syntezátorov a elektroniky, pretože takých je na trhu málo. Takže ono je to vlastne album, ale aj knižnica sampleov. Tento projekt ma veľmi posunul a inšpiroval, pretože som tam mal viacero limitov pre tvorbu, či už spomínanú jednoduchosť alebo časové obmedzenie, ktoré podnietili, aby som tvoril inak."

* Ako vznikol projekt Space Junk (2022)? Prečo dostal práve taký názov?
ZK: " Projekt Space Junk sme s Adamom Markom vytvorili ako vedľajšiu vec a nakoniec sa z toho stal náš hlavný projekt. Mali sme veľa nápadov a konečne po 5 rokoch sme vydali náš debut. Ako prvá vznikla skladba Space Junk, kde sa premietli práve moje skúsenosti s prog metalom. S podobným prístupom som pokračoval a rozvíjal aj ďalšie skladby v duchu totálneho ambientu a minimalizmu. Názov albumu je odvodený od veľmi starých sampleov, ktoré som používal a práve tie nesú meno – Space Junk. Teraz už pracujem na kompozíciách pre druhý album."

* Aké sú teraz vaše najnovšie, divoké hudobné vízie?
ZK: " Najviac chcem teraz posunúť svoju víziu s prog metalovou fúziou v podaní klávesových nástrojov a bicích nástrojov. Demo nahrávky sú zatiaľ veľmi sľubné, ale musím to viac cvičiť (smiech). Taktiež pracujem už na novom albume s Tamarou. Spomínaný Seaboard som si vlastne zaobstaral len mesiac dozadu, takže aj to by som rád rozvíjal a skúšal s ním nové možnosti. Plánujeme s Tamarou skúsiť spojiť kontrabas hraný na Seaboarde a jej klavír, čo by mohlo znieť zaujímavo."

* Ďakujeme za rozhovor.