„Som vďačný za to, že v začiatkoch som sa mohol učiť spôsobom ako kedysi - len podľa ucha.“   03.01.2022

Chris Jennings (* 1978) pochádza z hudobnej rodiny, vyrastal v kanadskom Calgary, pričom už od útleho veku sa venoval klavíru a klasickej gitare. Už v mladom veku začal vystupovať na rôznych miestnych podujatiach a spolupracoval s menami ako s Sheila Jordan, Edgar Meyer, Hugh Fraser, Jens Lindemann či Dee Daniels. Neskôr sa zúčastnil workshopov s Kenny Wheelerom a vyštudoval na University of Toronto. Neskôr sa sústredil najmä na svoju tvorbu pracoval s menami ako s Mike Murley, Bob Brough, Dave Restivo, Kirk MacDonald, Mark Duggan, Great Bob Scott a mnoho ďalších. Inštitúcia The Banff Centre for the Arts zohrala veľkú rolu v jeho rozvoji, počas ktorých rozvíjal svoju hru a autorské kompozície. To zahŕňalo množstvo eklektických albumov nahraných a vydaných s láskavou pomocou Banff Centre for the Arts. Od roku 2002 sa usadil v Paríži a spolupracuje s množstvom etablovaných európskych umelcov a vedie workshopy a učí na konzervatóriu. V exkluzívnom rozhovore na INNtöne Jazzfestivale 2021 sa s nami podelil o viaceré dôležité momenty jeho kariéry, porozprával o svojej tvorbe súčasných projektoch.

 

* Pred chvíľkou som vás počul rozprávať o svojom kontrabase. Je pravda, že má 150 rokov?
Chris Jennings: "Áno, takmer už 160 rokov. Je to môj cestovný kontrabas, ktorý sa rozkladá na polovicu. Systém mi tam nainštaloval nástrojár z New Yorku, s ktorým už dlho spolupracujem – David Gage."

* Nemali ste zlý pocit dať si rezať a upravovať tak starý nástroj?
CHJ: "Nie, vďaka tej úprave si ho môžem brať na cesty. Ešte mám doma na mieru vyrobený kontrabas od Thomas Martina, s ktorým som koncertoval predtým. Raz som ho zobral na cesty v takom ešte veľmi starom leteckom puzdre, ktoré vážilo 54 kilogramov. Potom som objavil tento kontrabas a prešiel na aktuálne riešenie."

* Jeden čas vo svojej kariére ste používali veľmi zaujímavý sound syntezátora. Bolo to docielené cez midi snímač alebo akým spôsobom ste modulovali zvuk kontrabasu?
CHJ: "Nebolo to cez midi snímač. Vzniklo to po inšpirácii mojim kamarátom gitaristom Nguyên Lêom, ktorý ma pozval do svojho tria a chcel, aby som viacej experimentoval so svojim zvukom. Zriadil som si teda nejaké základné efekty a odvtedy to využívam. Rozširuje to moje výrazové možnosti. Najčastejšie siaham po kombinácii rôznych modulujúcich efektov s oktávovým pedálom. Oktáver mám nastavený tak, aby mi hral jednu oktávu pod kontrabasom a dve oktávy nad ním. Cieľom bolo, aby som dosiahol trošku harmonicky plnší zvuk, pretože som obdivoval ako hrá Pat Metheny na gitare a ja som chcel hrať podobne na kontrabase. Pri experimentovaní s týmto nastavením som našiel nový spôsob hry. Keďže mi to dalo možnosti hrať vo vyšších registroch - viac som experimentoval s tým, čo si môžem dovoliť v harmónii a v normálnom rozsahu kontrabasu by to zvukovo nefungovalo."

* Ešte stále experimentujete s elektronikou?
CHJ: "Áno, samozrejme. Baví ma hľadať nové zvukové možnosti. Nemám to nejako zadelené, že teraz táto kompozícia a idú tieto efekty. Používam to ako zvukové rozšírenie kedykoľvek a vždy podľa kontextu sa rozhodujem, čo v danej chvíli použijem. Niekedy zariskujem na mieste s niečím novým, aj keď väčšinou ak skúšate niečo nové po prvýkrát môže to byť krehké. Alebo to nevyjde ako si to predstavujete, ale na druhú stranu má to v sebe autenticitu a môžu z toho vznikať zaujímavé veci."

* Začínali ste na klavíri a gitare, prečo ste sa rozhodli prejsť na kontrabas?
CHJ: "Áno, hrával som na klavíri a gitare, keď som bol menší. Keď som chodil na strednú školu v rámci hudobnej výchovy môžete chodiť buď na jazzový ansámbel alebo koncertný band. Ja som sa pripojil k jazzovému big bandu, ale na gitaru sa tam nehralo. A keďže som vedel hrať na klasickú gitaru, tak nástroj, ktorý mal k tomu najbližšie bola basgitara, tak ma nechali hrať na ňu (smiech). Odkedy som prešiel na basgitaru, tak ma to vždy neskutočne bavilo a nikdy neomrzelo. Klavír bol super, ale po čase už ma to tak nebavilo a to isté bolo aj s klasickou gitarou, ale basgitara - to bolo niečo úplne iné! Potom keď som si našiel učiteľa, hneď ma prehodil na kontrabas."

* Dočítal som sa o vás, že ste vystupovali na pódiách už vo veľmi mladom veku. Ako ste sa k tomu dopracovali?
CHJ: "Áno, pochádzam z Calgary, kde bolo vtedy zhruba 800 000 ľudí, na ktorých vtedy pripadalo jeden a pol jazzového klubu (smiech). V tom čase, keď som vyrastal, to bolo super obdobie, pretože veľa hudobníkov často chodilo v rámci turné aj z USA, ale častokrát cestovali bez rytmickej sekcie a využívali lokálnych hráčov. V Calgary v tom čase nebolo veľmi veľa kontrabasistov, takže som mal možnosť často vystupovať s profesionálnymi umelcami. Ak by som pochádzal z Toronta, tak by bolo najmenej 20 kontrabasistov predo mnou, ktorí už dávno dostanú to vystúpenie. Môj vôbec prvý profesionálny koncert bol so speváčkou Sheilou Jordan, keď som mal 15 rokov! Boli to úžasné skúsenosti - ako za starých čias, keď sa kedysi jazzmeni učili na koncertoch od druhých podľa ucha. V tom čase som však nemal žiadne teoretické vedomosti a nevedel som nič o harmónii, klavirista niečo zahral a ja som do toho zahral niekedy niečo podľa ucha, občas sa na tom pousmial (smiech). Až neskôr som šiel študovať do Toronta, kde som sa naučil veľa z hudobnej teórie. Ale som vďačný za to, že v začiatkoch som sa mohol učiť spôsobom ako kedysi, len podľa ucha."

* Aj v dnešnej dobe mnohí učitelia odporúčajú často počúvať jazzové nahrávky a hrať s nimi podľa ucha.
CHJ: "Presne, tak to bolo aj u mňa. Púšťal som si veľa nahrávok a hral s nimi, ale niekedy som to robil až príliš, namiesto toho, aby som cvičil iné veci (smiech)."

* Predpokladám, že ste vedeli asi veľmi skoro, že sa chcete hudbe venovať profesionálne.
CHJ: "Áno, veľmi skoro. Hudbu som miloval a práve spomínané momenty, keď som vystupoval s profesionálnymi umelcami v mladosti ma pohltili."

* Prvú dekádu svojej kariéry ste strávili v Kanade, čo by ste povedali o kanadskej jazzovej scéne?
CHJ: "Kanada má množstvo naozaj vynikajúcich jazzových umelcov. Bohužiaľ si myslím, že nemá dostatok podujatí, ktoré by si títo umelci zaslúžili. Musím povedať, že v tom cítim v hudobnej produkcii rozdiel oproti Európe. Možno je to také klišé, ale v Kanade je hudba najprv o komercii, a keď je správny moment, príležitosť a hudobníkovi sa darí, môže sa to prehĺbiť aj na umenie. V Európe je hudba najprv umenie, a keď je správny moment, chvíľa a hudobníkovi sa darí, môže z toho byť aj komerčný úspech. Možno je to klišé, ale mne to tak príde a som vďačný, že som sa usadil v Európe, a že vystupujem so skvelými hudobníkmi."

* Ako je to tam so školstvom v rámci jazzu?
CHJ: "V súčasnosti je toľko rôznych možností a spôsobov ako sa vzdelávať, že sú tam rovnako dobré možnosti ako aj inde."

* V čom vidíte najväčší rozdiel medzi Kanadou a Európou v rámci hrania?
CHJ: "Keď sa retrospektívne na to pozerám, som vždy rád, že som Kanaďan, ktorý študoval jazz vo svojej rodnej krajine a hral som tam rôzne koncerty, zábavné podujatia, svadby. Na druhú stranu som rád, že som prišiel do Európy a potom využil, to čo mi môže európsky jazz ponúknuť. Tu v Európe sa dá vyžiť aj z hrania v pár projektoch s veľmi kreatívnou tvorbou a vôbec nemusíte chodiť hrať na svadby a všelijaké súkromné oslavy. A tu v Európe teraz veľa ťažím z toho, čo som v Kanade dlhé roky hrával ako sideman."

* Je to pozícia, ktorú stále vyhľadávate alebo sa sústredíte teraz viac na svoju tvorbu?
CHJ: "Teraz viacej pracujem na svojej tvorbe, pripravujem už svoj 8. album, ktorý vyjde niekedy v roku 2022. Vždy sa snažím, aby každý projekt bol niečím úplne iný. Experimentujem od sláčikového kvinteta, cez rôzne formácie až po duo s gitarou."

* Váš doteraz posledný album ako leadra bol Drum'n Koto v roku 2013. To už je celkom veľký časový odstup.
CHJ: "Áno,, no teraz mám nový projekt s dlhodobým kolegom a klaviristom Patrick Goraguerom. Na bicie tam hrá Eric Schaefer a spolu s ním je tam ešte fínsky gitarista Kalle Kalima. Okrem toho budeme mať na albume aj špeciálneho hosťa - saxofonistu z Nového Zélandu Hayden Chisholma."

* Ako vznikal tento nový projekt? V čom je kompozične iný ako vaša predošlá hudba?
CHJ: "Asi najväčší rozdiel je v tom, že celý album som skladal na tureckom basovom strunovom nástroji, ktorý sa volá saz. Ten môj bol vyrobený francúzskym nástrojárom a je trochu modifikovaný v tom, že má štyri zdvojené struny o oktávu vyššie a je ladený podobne ako elektrická basgitara. Vo vrchných registroch to už však znie skôr ako gitara. Po tom, čo som objavil tento nástroj, som si ho začal brávať na dovolenky a tvoriť na ňom. Potom sa začala vyvíjať celá kapela a hudba sa zo sazu transformovala na všetkých členov kapely a vznikol z toho zaujímavý projekt."

* Spomínali ste viaceré spolupráce, ale ktorá Vás najviac obohatila?
CHJ: "Najviac premenil a posunul moje hranie asi vietnamský gitarista Nguyên Lê. Bol som sideman vo všetkých jeho kapelách a veľa som sa od neho naučil. Vďaka nemu som po našej spolupráci otvoril množstvo dverí. Taktiež v posledných rokoch hrávam s Joachim Kühnom. Predtým som sa nikdy nevenoval free jazzu na takej úrovni a spolupráca s ním zobrala moje mozgové závity a schopnosti útokom. Zmenilo to moje zmýšľanie a neskôr som to začal aplikovať aj do svojej hudby. Vlastne vďaka nemu teraz hrám svoju vlastnú hudbu oveľa lepšie (smiech). Som viac slobodnejší, muzikálnejší, akoby mi spadli z rúk putá."

* Čo konkrétne sa Vám tak zlepšilo po práci Joachim Kühnom? Je to spôsob otvorenejšej hry, viac podľa ucha?
CHJ: "Je to skôr o prístupe. On vo svojej tvorbe ide vždy po atmosfére a pocite. On používa hudbu ako nástroj, ktorý vás má preniesť do konkrétnej atmosféry a nálady. Samotná kompozícia, rytmus, noty, nie sú až tak podstatné, ale podstatné sú tie veci, ktoré vás nútia skočiť a ponoriť sa do atmosféry. Neviem to asi lepšie opísať, ale takto som to prežíval ja. Keď sme nahrávali album a nejako to nešlo alebo sme sa nevedeli vžiť do atmosféry a nálady, tak to vždy zastavil a povedal: „ehm, viete čo, poďme hrať niečo iné“. On vždy hľadá skladbu, ktorá Vás hneď prenesie do priestoru, tam kde máte byť. To sa mi veľmi páčilo a bol to vždy úplne odlišný zážitok. On sa až tak nezaoberá hudbou v zmysle, že počkaj, tam si netrafil rytmus na štvrtej dobe. Preňho je to irelevantné. Ak to má atmosféru a zapadá to, tak to proste zapadá. Naučilo ma to veľa múdrosti a ako hľadať v hudbe cieľ. Aplikoval som to najmä do svojho sólového projektu. Vďaka Joachimovi som už pri sólo hraní úplne slobodný. Nemusím sa nasilu o niečo snažiť, proste ak ma hudba a atmosféra ťahá nejakým smerom, tak to urobím a idem za tým. Je to ako keby som objavil zlato (smiech)."

* Už sme sa bavili trochu o kompozícii - ako všeobecne komponujete?
CHJ: "Je to vždy trochu iné, veľa skladieb som komponoval len na kontrabase. Niečo komponujem na klavíri. Teraz používam spomínaný saz. Ak mám prístup ku skvelému klavíru, tak ma to láka komponovať na ňom. Keď som spolupracoval s The Banff Centre for the Arts, tam bol vynikajúci klavír v cvičebnej miestnosti a s výhľadom na hory. V takej situácii nemôžete robiť nič iné len komponovať na Steinway. Väčšinu kompozícií spracovávam jednoducho, skoro až piesňovo vo forme leadsheetu. Potom to až transformujem a dokončujem detailne s konkrétnymi umelcami, ktorí mi niekedy pomôžu to posunúť na iný level. Častokrát pri komponovaní siaham hudobne po niečom konkrétnom, napríklad nechám sa inšpirovať nejakou hudbou z Iránu a podobne."

* Pri kompozícii aj pracujete s harmóniou a formami?
CHJ: "Pre mňa je ťažisko vždy silná melódia, tá predurčí potom všetko ostatné."

* Venujete sa aj učeniu. Čo by ste povedali, že je dôležité vedieť pre dnešných mladých hudobníkov?
CHJ: "Pre mňa je najdôležitejšie naučiť študentov správne hľadať a utriediť si informácie. Dnes máte prístup ku všetkému a častokrát, ak im aj dám nejaké zadanie, že si majú niečo vypočuť, neprídu so správnou verziou skladby. Dnes máme veľkú databázu všetkého, ale nie všetko stojí vaše úsilie a vie Vám priniesť správny výsledok. Ja som sa naučil pýtať a správne hľadať, keď som bol v Kanade. Uvediem vám na sebe príklad, čo tým myslím. Chcel som sa naučiť hrať kubánsku hudbu. Vyhľadal som si hudobníka v Toronte, ktorý vie o kubánskej hudbe najviac a opýtam sa ho, koho mám počúvať, aby som sa naučil hrať kubánsku hudbu. Kto sa jej dobre venuje v mojom okolí a nech mi dá tri albumy. On mi povie tri albumy alebo troch ľudí, z nich si zase niekoho vyhľadám a opýtam sa na ďalšie tri albumy. Takto keď sa popýtate zainteresovaných ľudí, väčšinou sa nejaké meno objaví viackrát alebo možno každý z nich povie jedno meno rovnaké. Tak podľa toho viem, že tento album/hudobník bude niečo ako Kind of Blue, ale vo sfére kubánskej hudby. Dnes sa to už takto nerobí, pretože každý má pocit, že si všetko zvládne dohľadať sám a najlepšie na svojom počítači. Možno sa aj dostanete k niečomu, ale pri tom mojom starodávnom spôsobe hľadania, som si vytvoril množstvo priateľov hudobníkov a stretol hudobníkov z Kuby. Získal som kontakt na niekoho, koho môžem zavolať na session. Získal som niekoho, kto mňa môže pozvať hrať. Takže takto popri hľadaní a zisťovaní dosiahnete množstvo iných hudobných skúseností, ktoré nikdy nedosiahnete sedením doma pred počítačom. A toto učím študentov, ak je niečo dôležité, vždy je lepší osobný kontakt, choďte na stretnutia, na kávu a potraste si rukou. Toto je v umení veľmi dôležité!"

* Máte čas počúvať aj novú hudbu?
CHJ: "Samozrejme, na streamingových aplikáciách nájdem vždy množstvo hudby. Rád objavujem novú hudbu. Ale aj v tomto mám rovnaký proces ako som spomínal. Častokrát sa s niekým stretnem a spýtam sa ich čo počúvajú, čo ich poslednú dobu oslovilo, a tak sa môžem veľa dozvedieť."

* Máte aj nejaké najnovšie zážitky a objavy?
CHJ: "Áno, akurát včera som bol na jednom koncerte v klube a kontrabasista prišiel z pódia a pýtal som sa ho, čo počúva. Dal mi meno kontrabasistu Sam Wilkes, ktorý hráva v duu so saxofónom a je to skvelá hudba, teraz to počúvam nonstop."

* Čo je podľa vás jazz?
CHJ: "Dnes je to náročné povedať, pretože dôraz na jazzovú tradíciu sa z hudby vytráca. Pre mňa osobne však vždy bude jazzová tradícia dôležitá, pretože, aj keď som hral v rôznych zoskupeniach modernú hudbu, nedokázal by som to tak, bez poznatkov z jazzovej tradície a štandardov. A často sa stretnem aj s tým, že dnešní hudobníci, čo nemajú žiadnu skúsenosť s jazzovou tradíciou a hrajú jazz, tak je to počuť, akoby tam niečo chýbalo. Keď pôjdete do New Yorku, tam budete počuť, že aj keď tam nehrajú štandardy, tak v ich hraní je cítiť, že ich majú veľa poctivo odohratých."

* Keby ste mohli s kýmkoľvek hrať, kto by to bol?
CHJ: "Niekto z mojich idolov ako napríklad Keith Jarrett, ktorý mal na mňa najväčší vplyv. Nemusí to byť ani dlho, stačí jedna skladba alebo kľudne aj 12 taktov (smiech). Alebo asi by stačilo aj stáť len vedľa jeho klavíru, keby hral (smiech)."

* Aké sú Vaše plány do blízkej budúcnosti?
CHJ: "Teraz sústreďujem všetku svoju energiu na spomínaný nový projekt. Spolupracujem s Ralf Kemperom z Riverside Studios z Kolína, ktorý mi to pomáha celé produkovať. Okrem toho plánujem ďalej pracovať ako sideman a koncertovať. Hudobný život sa opäť trochu otvára, tak to chcem využiť."

* Ďakujeme za rozhovor!