5. - 9.6.2018, Kesselhaus, Berlin, D   26.06.2018

Festival Jazzdor vznikol predovšetkým ako nástroj na šírenie jazzu, súčasného francúzskeho jazzu. Hudba nie je ani čisto experimentálna, ani konvenčná, ale jednoducho živá a prekvapujúca, syntéza obidvoch vplyvov, ale nikdy nezasadená do pevnej formy. Od roku 2007 má festival Jazzdor na jar aj svoju pobočku v Berlíne. Funguje ako hudobná platforma pre francúzsky jazz. Festival Štrasburg-Berlín predstavuje nové projekty nemeckým jazzovým fanúšikom a odborníkom. Francúzsko-nemecké stretnutia sa tak konajú na jednom z najväčších francúzskych festivalov v zahraničí. Umeleckým vedúcim festivalu v Berlíne je Philippe Ochem.

V 1. časti môjho rozprávania vám predstavím formácie, ktoré vystúpili v prvé dva dni festivalu. Ten otvorilo trio, ktoré viedol klavirista Roberto Negro a má názov Dadada. Videl a počul som ich vlani na festivale v rakúskom Saalfeldene, kde v preplnenom Nexuse som stál na jednej nohe a po 10 minútach som to vzdal. Tentoraz som absolvoval celý koncert tejto hudby bez hraníc, ktorá je tak rozsiahla ako vesmír. Najviac ma zaujal nekonvenčný a energický bubeník Michele Rabbia, ktorý neváhal použiť aj elektroniku takisto veľmi moderným spôsobom.

Michel Portal Quintet je nabitý veľkými menami a skvelými hráčmi! Základ mu dalo duo Bojan Z – klavír a Nils Wogram – trombón, ktorí sa náhodne stretli práve na tomto festivale v roku 2012 a odvtedy spolu vystupujú. Pridal sa samotný bas klarinetista Michel Portal a kontrabasista Bruno Chevillon a v zostave sa zaskvel aj mladučký obrovský talent z belgickej jazzovej scény Lander Gyselinck na bicích. Ich hudba mala šťavu, skvelé nápady a drive, ktorý živil najmä Bojan Z na Fender klavíri. Jazz, rock, funk i blues – jednoducho skvelý hudobný kokteil!

Druhý festivalový večer otvorili nemecké Pablo Held Trio, ktoré malo vystúpiť i s brazílskym gitaristom Nelsonom Verasom. Malo, ale nevystúpilo pre náhle ochorenie Verasa. Avšak trio existuje viac ako 10 rokov a patrí k najlepším nielen v Nemecku. Priznám sa však, že jeho trochu akademický štýl mi veľmi nesedel. Takže schôdzka naslepo sa musela odložiť.

Jednou z mála žien na festivale bola francúzska skladateľka a trubkárka Airelle Besson, na ktorú som sa chystal už vlani v Salzburgu, ale kedže vystupovala v klenotníctve pre asi 25 ľudí, tak som nemal šanci sa tam dostať. Vlani v duu a tentoraz v triu s nemeckým klaviristom Sebastianom Sternalom a Jonasom Burgwinkelom na bicích. Najviac ma zaujala asi svojím patentom – pískaním cez trúbku, čo som ozaj aj s kolegami videl a počul po prvý raz v živote. Bolo to milé, nekonvenčné a veľmi melodické. Autorsky si to Airelle podelila so Sebastianom a bolo v tomto vystúpení cítiť veľkú pokoru!

Záver druhého festivalového večera patril francúzskej formácii, ktorú viedol saxofonista Hugues Mayot, ktorý po viac ako 10 rokoch skvelých hudobných projektov založil svoje vlastné kvarteto. S kolegami z Orchestre National de Jazz Olivierom Benoitom a Marc Ducretom. Poetické melódie sa spájajú so silným grooveom, kde nechýbajú silné elektro zvuky, aj vďaka basgitare Joachima Florenta, ktorý vyludzoval zvuky skôr prislúchajúce gitare!

Služobnú cestu finančne podporil Literárny fond.