Ján Johnny Turi-Nagy © Patrick Španko

  23.02.2019

Už niekoľko rokov ma takmer pravidelne zásobuje mailami dixielandový nadšenec, zberateľ a veľký fanúšik tohto žánru Štefan Méry! Osobne sa síce nepoznáme, ale srdcia nám bijú rovnakou frekvenciou pre jazz. A takisto aj dnes mi jeden mail poslal, ale žiaľ so smutnou správou. A to, že 19. februára 2019 nás opustil jeden z čelných predstaviteľov dixielendu na Slovensku, resp. v Bratislave, a to v 60-tych rokoch - Ján "Johnny" Turi-Nagy. Odišiel od nás po ťažkej chorobe len tri dni pred oslavou svojich 83. narodenín, v rodinnom kruhu u svojej dcéry v Maďarsku, ktorá sa o neho starala do posledných chviľ. Pán Méry mi poslal nejaký text, ktorý má od Janka Turi-Nagya, ktorý je spomienkou na jeho začiatku s dixielandom zo 60-tych rokov, ešte pred jeho emigráciou do Švajčiarska. Buď to bol text určený do nejakej knihy alebo do článku. Nevieme. Ja som sa jeden jediný raz stretol s Jankom Turi-Nagyom v bratislavskej kaviarni LuCaffe začiatkom októbra 2016, kde vystupovali Starí bardi slovenského jazzu - Igor Čelko, Vlado Vizár, Jan Jankeje, Karol Sucháň a Patrícia Páleníčková. No a po prestávke sa pridali aj obaja klarinetisti - Peter "Citrón" Móric a Ján "Johnny" Turi-Nagy. Tu si môžete pozrieť aj veľký fotoreport, ktorý som z tohto milého podujatia urobil.

No ale poďme si teraz spoločne prečítať spomienky Janka Turi-Nagya, o ktorých som hovoril vyššie v texte. "Začalo to koncom pätdesiatich rokov tohoto storočia. Študovali sme s mojím bratom na bratislavskej Technike. Boli sme amatérski muzikanti z "provincie" kde sme vyrastali. Ja som hral na klarinete a brat na trúbke. Hrávali sme tanečno-jazzovú muziku. Príchodom do Bratislavy sme sa zoznamovali a zapájali do vtedajšieho hudobného života. Okrem iného sme obdivovali zvláštny štýl jazzu, ktorý bol u nás menej známy a ktorému sa hovorilo, jak sme sa neskôr dozvedeli, dixieland. Poznali sme len pár vecí, ktoré sa objavili na gramofónových platniach alebo boli počuť z rádia: boli to nahrávky G. Broma a L. Bezubku. Tiež kusy ako napr. St.Louis Blues, When the Saints (Pochod svätých) a Ja-Da."

Jankeje, Móric a Turi-Nagy © Patrick Španko

Johnny a Patrícia © Patrick Španko

"V roku 1958 som sa dostal zhodou okolností na diplomovú prácu do Prahy. Dostal som sa do vtedajšej pražskej tradičnej scény, ktorá ma ohromila. Bolo to eldorado voči Bratislave. Tu som zistil, že existuje ešte mnoho sebelepších vecí tohotu štýlu. Vtedy vznikla myšlienka túto muziku priniesť aj do Bratislavy. Zohnal sa magnetofón, s ktorým som v pražskej Redute nahral celý repertoár tamojších skupín a od priatelov som získal historické nahrávky slávných skupín ako: King Oliver, Mugsy Spanier, Firehouse Five, Louis Armstrong a iné. V tom čase v Prahe dixieland prežíval zlatú dobu, poloprofesionálne a mladé amatérske skupiny hrávali na rôznych podujatiach, kluboch a ohnivých tancovačkách. Boli to: slávny Pražský dixieland, Dixieland Herberta Warda, Smetáčkova Tradičná skupina a ešte niekolko mladých skupín. Okrem získania cenných nahrávok som sa zapojil aj aktívne do tradično-jazzového života Prahy a zoznámil som sa s mnohými muzikantmi tohoto štýlu."

Ján Turi-Nagy © Patrick Španko

Ján Turi-Nagy © Patrick Španko

"Po skončení pražského pobytu a vyzbrojený týmito "pokladmi" dal som sa do zakladania bratislavského dixie-bandu. Ja na klarinete, môj brat "Pupi" na trúbke, F.Medek na piane, V.Beznák na trombóne, J.Macenauer na bicích a L.Pogány na kontrabase - dali sme sa horúčkovite do cvičenia. Po určitom čase, keď sme mali ako-tak nacvičený repertoár, rozhodli sme sa, že s tým musíme von. Ale jako? V tom čase obdobia zúriveho Stalinizmu, nebolo tak jednoduché dostať sa na verejnosť a ešte k tomu so "západnou" hudbou. Napriek tomu nejakým zázrakom sa podarilo Jurovi Macenauerovi nahovoriť vedúceho kaviarne Olympia aby nám rezervoval piatkové večery. Naše výstupy pôsobili ako bomba. Vtedajšia mládež bola vyhladnutá na inú muziku ako si vtedajší činitelia želali. Piatkové večere sa stali stredobodom pozornosti obecensta a mladých muzikantov. V tom čase sa k nám pridal aj basista P.Molnár. Kaviareň bola nabitá do posledného miesta a za veľkých ovácií sme hrali jedno číslo za druhým. Nechýbali ani veľké "jamm-sessiony" kde sa k nám pridali další. Do toho okruhu patrili napr. P.Móric, D.Húščava, V.Paška, O.Šebo, L.Sulkovský, V.Vizár a mnohí iní. Žiaľ táto eufória netrvala dlho, asi po mesiaci sme upútali pozornosť verejných orgánov, ktoré urobili bleskový koniec týchto akcií. Mali sme rôzne nepríjemnosti, zakázali nám vystupovat, orchester sa pomaly rozpadol, slávne časy boli preč. Ale začiatok bol urobený, vývoj sa už nedal zastaviť."

Starí bardi slovenského jazzu © Patrick Španko

Klaňačka © Patrick Španko

"Tradičný jazz v Bratislave žil a rozvíjal sa ďalej. Len neskor som sa dozvedel, že vtedy mnohí mladí muzikanti sa rozhodli venovať sa tradičnému jazzu, začali hrávať a zakladať nové orchestre. Boli to: Revival Jazz Band pod vedením I.Malinovského a predovsetkým Traditional Club pod vedením IgoraČelku, ktorý sa neskôr dostal do rozhlasu a na medzinárodné koncerty. Takisto vyrastali medzi nami aj mnohí študenti konzervatória, ktorí dnes patria medzi popredné postavy slovenského jazzu."

Jan Turi Nagy, archív

Parte