Sazas, 2020 04.08.2020
Zdá sa, že kreativita slovinského gitaristu Samo Salamona nemá hranice. Tento nadanný virtuóz vydáva albumy ako na bežiacom páse a stále nachádza nové možnosti a veci, ktoré ešte neskúsil. Mohli sme ho počuť už v rôznych experimentálnych komorných obsadeniach či veľkých orchestroch. Najnovšie sa dostal k experimentu s triom a vydal rovno dva nové albumy. Dovolil si na nich jednu zaujímavú vec. Obidva obsahujú totiž rovnakých umelcov a aj úplne rovnaké skladby z jednej nahrávacej session. Predsa však nejde o rovnaké albumy! Okrem farby obalu a mierne zmeneného poradia skladieb obsahujú však jeden zásadný rozdiel a to v spracovaní a nástrojovom obsadení. V tejto recenzii si predstavíme prvý z dvojdielneho vydania s názvom Rare EBB, ktorý má tak trochu netradičné nástrojové obsadenie. Zvláštnosti sú tu hneď dve. V rytmickej sekcii chýbajú bicie nástroje, pričom dominantné postavenie tu dostalo violoncello. Druhou zvláštnosťou je, že Sama Salomona nepočujeme na jeho dominantnom nástroji, ale na basgitare. Takéto netradičné komorné obsadenie a zásadné zmeny v tvorbe Sama Salomona priniesli veľmi originálny výsledok. Po jeho posledných albumoch sa zdalo, že Samo Salamon sa bude viac ponárať do vôd experimentálnej tvorby, free jazzu a atonality. Tento album však demonštruje, že od tohto kreatívneho umelca nikdy neviete, čo môžete očakávať. Album ponúka jedenásť autorských kompozícii, ktoré v netradičnom obsadení sú skutočne zvukovým zážitkom. Samo Salamon sa ukázal s tvárou akú od neho nepoznáme, ale sedí mu aj v polohe basgitary. Samozrejme, hrá na nej invenčne a zvukomalebne, nesnaží sa zapadnúť len ako ďalšia zložka do rytmickej sekcie. Štýlovo len naozaj veľmi ťažko zaradiť tento album, viaceré kompozície ležia na rozhraní popových popevkov, moderného jazzu, klasiky a aj s prvkami elektroniky. Je to ukážka modernej, kreatívnej súčasnej hudby. Aranžmány sú predovšetkým veľmi melodické, zvukomalebné a minimalistické. Je to hudba, ktorá je zrozumiteľná a dobre sa počúva. Umelci sa pohrávajú s menšími fragmentami a vrstvením jednoduchých fráz. Samotné názvy ako Dunes, Sandstorm, Floating, Another Rain, odzrkadľujú, že hudba je atmosférická a často sa snaží čo najlepšie opísať nejakú scenériu alebo náladu, čo sa jej aj v konečnom dôsledku dobre darí. Nenechajte si ujsť tento vynikajúci album a ani protipól albumu, ktorý si predstavíme v ďalšej recenzii!
Hrajú:
Igor Matkovič – trúbka a krídlovka
Samo Salamon – basgitara
Kristijan Krajnčan – violoncello