CD Kristjan Randalu - Dave Liebman

BMC Records, 2020   11.11.2021

Maďarské vydavateľstvo BMC Records si vždy dokáže nájsť zaujímavé projekty z európskeho prostredia, ale i odľahlejších krajín. V portfóliu vydavateľstva nájdeme množstvo odlišných projektov, ktoré čerpajú zo vzťahu vážna hudba a jazz. Aj keď sa môže zdať, že tento koncept klasická hudba na štýl jazzu už nemôže priniesť nič nové, tak v skutočnosti je opak pravdou! Množstvo umelcov sa v kontexte vážnej hudby snaží nájsť nové inšpirácie a prepojenia s jazzom. Inak tomu nie je ani pri estónskom klaviristovi Kristjanovi Randalu, ktorý si za inšpiráciu zobral veľmi dobre známe kompozície Modesta Petroviča Musorgského zo zbierky Obrázky v výstavy. V netradičnej komornej zostave klavír - saxofón sa spojil s legendárnym americkým saxofonistom Dave Liebmanom. Album sa presne drží koncepcie Obrázkov z výstavy, pričom len 15. kompozícia Katakomby je tu rozdelená na dve samostatné skladby. Takže celkovo sa na albume nachádza 16 skladieb, aj keď u Mussorgského nájdeme len 15. Odhliadnuc od tohto faktu je celá koncepcia nenarušená a samotné kompozície sú viac než opornou štruktúrou pre nový materiál. Mussorgského námety sú tu evidentné a niekedy až úplne doslovné, no vo voľnejšej interpretácii a v spojení so saxofónom Dave Liebmana dostávajú skladby úplne nový sound a podobu. Ide o akési prehodnotenie umeleckého diela a vsadenie do kontextu súčasnej jazzovej tvorby. Niekto by mohol namietať, že ide o narušenie intencie skladateľa, ale Randalu a Liebman veľmi citlivo pracujú s Mussorgského tvorbou a sám skladateľ, by bol s touto verziou pravdepodobne spokojný. Veľmi oceňujem cit Dave Liebmana pre prácu s motívom. Často vstupuje do pôvodnej kompozície, odpovedá a pridáva tam prvky z jazzového remesla, no pritom je tam stále cítiť duch pôvodnej tvorby. Nepôsobí to ako niečo navyše, ale organicky to vychádza zo samotnej hudby, akoby predĺžená jazzová ruka Mussorgského. Album otvára notoricky známa melódia – Promenáda, ktorá sprevádza celú výstavu a objavuje sa v rôznych transformáciách a citáciách. Obaja protagonisti sa zhostili tejto neľahkej úlohy vynikajúco a spojili svoj vkus a hudobné cítenie s Mussorgského odkazom. Po úvodnej Promenáde, ktorá je ešte aj v rámci jazzového uchopenia jemnejšia, prichádza ráznejšia kompozícia Škriatok, kde sú protagonisti už oveľa voľnejší a využívajú aj výrazný energický motív na väčšie premostenie s jazzom. Ako album postupuje môžeme počuť, že protagonisti sa slobodnejšie pohrávajú s motívmi a kompozičnou predlohou. Každé uvedenie Promenády je o niečo jazzovejšie a postupne sa objavujú aj reharmonizácie. V rámci improvizácie a spracovania album kulminuje v skladbe Baba Jaga, kde sa protagonisti odviazali až k free jazzovým prvkom a je to najviac jazzovo poňatá skladba na albume. Nenechajte si ujsť toto vynikajúce majstrovské dielo spájajúce vážnu hudbu s jazzom novým spôsobom!

Hrajú:
Kristjan Randalu – klavír
Dave Liebman – saxofón