CD Julian Lage

Mack Avenue, 2019   13.05.2020

Americký virtuózny gitarista bol už v mladosti posadený na umelecký piedestál s titulom zázračného dieťaťa. Nie však každý takýto príbeh sa končí pozitívne, po tom čo umelec dosiahne vek vyzretého umelca, môže sa stratiť zaujímavosť, ktorú do istej prinášala aj fascinácia talentom v mladom veku. To však nie je prípad Julian Lagea. Na Grammy nominovaný gitarista počas svojho hudobného dospievania už niekoľkokrát ukázal, že jeho hudobný výraz a umenie dozrieva. Osobne som si mal možnosť ho vypočuť na Jazzahead festivale v Nemecku a môžem povedať, že Julian Lage zo zázračného dieťaťa vyrástol na zázračného dospelého gitaristu, ktorý má neuveriteľným spôsobom pod kontrolou každý aspekt svojho nástroja. Hovorí sa, že umelec dosiahne virtuozitu a vrchol svojho umenia, ak sa jeho nástroj stáva len predĺženou rukou jeho vyjadrovania a myšlienok a medzi jeho hudobnou predstavou a výsledkom nie je žiadna bariéra. Ak to môžeme tvrdiť o niektorých umelcoch, tak tam rozhodne patrí aj Julian Lage a demonštruje to aj svojim posledným albumom Love Hurts. Album obsahuje desať skladieb a je pre mňa manifestáciou toho kam dospelo umenie Juliana v súčasnosti. S jeho triom ho nájdeme na albume skutočne vo všetkých rôznych výrazových polohách. Aj keď celkový sound je samozrejme kvôli zostave komornejší, no niekedy tak ani nepôsobí. Julian dokáže veľmi energicky rozvíjať svoje myšlienky a veľmi dobre kreovať aranžmán s voicingami, že je sám ako orchestrión. Tento album je akoby syntézou Julianových začiatkov s jeho súčasným ja. V jadre jeho kariéry je úzko spätý s blues, čo bežne cítime z jeho frázovania a spôsobu práce s tónom. No na Love Hurts je to evidentnejšie ako inokedy. Názov albumu implikuje, že album bude jemnejší a z časti to aj platí, ale zároveň nie úplne. Na albume nájdeme viacero baladickejších piesní v miernych tempách ako In Heaven, Lullaby, In Circles, I am Getting Sentimental Over You či Crying. Na druhú stranu tu však vstupuje do kontrastu s melancholickým pomalým baladickým tempom Julianov spôsob harmonizácie, sound a výraz, ktorý je veľmi surový a prechádza niekedy až do rockovejších polôh, explicitne je to evidentne v skladbe Crying. Najmä práca s tónom a kontrastné jemné polohy s rockovými polohami sú to, čo tomuto albumu dávajú svoje čaro a ukazujú, čo všetko dokáže Julian s gitarou. Kompozície majú skôr piesňový charakter a preto sa dobre a ľahko počúvajú. Občasná baladicko-rocková poloha albumu je možno aj východiskom z hlavnej inšpirácie titulnej skladby od Felice a Boudleaux Bryant – Love Hurts, ktorý väčšina poslucháčov pozná v rockovej verzii od Nazareth. Titulná skladba je ódou, v ktorej Lage veľmi distingvovane volí tony a pracuje s jemnosťou, pričom esteticka zvuku - zdržanlivosť a zvukomaľba sa ponáša na Friselovské inšpirácie. Julian Lage tu však ukazuje aj inú stránku a to zmysel pre gradáciu a rockový feeling. Album Love Hurts je vyzretou manifestáciou vynikajúceho umelca a gitaristu najvyšších kvalít!

Hrajú:
Julian Lage – gitara
Jorge Roeder – kontrabas
Dave King – drums