CD Grencsó Collective Special 5

BMC Records, 2019   26.06.2020

Maďarský jazzman István Grencsó a Američan Ken Vandermark majú spoločné viac než len hudobný nástroj a žáner, v ktorom sa pohybujú. Títo umelci zdieľajú podobné hudobné myslenie a náhľad na hudbu, aj keď sa rozvíjali úplne samostatne od seba, oddelení oceánom a stovkami kilometrov. Obaja si získali rešpekt na free jazzovej scéne a experimentovali s podobnými zostavami kvinteta približne v rovnakých časoch. Možno ich teraz spojila náhoda, ale ako István Grencsó povedal, asi to nebola náhoda a malo sa to stať. Výsledkom ich prepojenia je veľmi odvážny album – Do Not Slam The Door! Kde sa obaja opäť podujali hľadať novú cestu a hranice, pretože o tom vždy bola ich hudba - o posúvaní hraníc. Tentokrát v zostave sexteta spolu experimentujú v netradičnej zostave, ktorá zdvojuje dychové nástroje, ale aj zaujímavo netradične obsahuje dva kontrabasy, pričom v produkcii má každý priradený jeden kanál, čiže jedného celý album počujeme vľavo a druhého vpravo. To vytvára častokrát zaujímavé zvukové okamihy, nie je to však jediná zvláštnosť - celý album je sám o sebe veľkým zvukovým experimentom. Protagonisti pracujú veľmi voľne v duchu kolektívnej improvizácie. Album ponúka desať skladieb, ktoré poslucháča zavedú na cestu modernej, jazzovej avantgardy a elektroniky. Hlavným stavebným prvkom je sonickosť, experimentálny sound, rozšírené techniky a práca s dramatickosťou. Väčšina skladieb je expresívna a posúva konvenčné chápanie hudby, no nájdeme tu aj príjemné, melodické melancholické momenty s prvkami minimalizmu a elektroniky. Osobne je mojím favoritom celého albumu skladba Let Thy Will Be Done (Buď tvoja vôľa). Pomenovanie možno len náhodne nesie frázu, ktorú poznáme z modlitby otčenáš, ale skôr nie, pretože je názov písaný archaickým zámenom thy, ktorý sa práve často vyskytuje v svätom písme a starších textoch. Celý extatický album teda vrcholí v tejto minimalistickej skladbe, ktorá má transcendentálny charakter a je efektným vyústením predošlého hudobného diania. Môžeme v nej počuť nádherné zvukomalebné plochy dychov ponad repetitívnym sprievodom klavíru. Hudba prináša silnú emóciu a má charakter filmovej minimalistickej hudby na akú sme zvyknutí napríklad od Philip Glassa či Ludovico Einaudiho. Do Not Slam The Door je zaujímavý zvukový experiment, plný odlišných farieb a netradičných techník, ktoré možno neoslovia každého poslucháča, ale určite by ste mali dať tomuto albumu šancu!

Hrajú:
István Grencsó – tenor a alt saxofón, klarinet a flauta
Ken Vandermark – tenor saxofón a klarinet
Stevan Kovács Tickmayer – klavír a elektronika
Róbert Benkő – kontrabas (ľavý kanál)
Ernő Hock – kontrabas a basgitara (pravý kanál)
Szilveszter Miklós – bicie nástroje