„Ja proste idem s prúdom, čo príde s tým pracujem a nič nerobím nasilu.   14.01.2019

Islandský bubeník a skladateľ Einar Scheving patrí v súčasnosti medzi najuznávanejších jazzmenov vo svojej krajine. Do povedomia sa nedostal len ako vynikajúci bubeník s originálnym prístupom, ale aj ako skladateľ s jedinečným rukopisom, ktorý vychádza z prostredia Islandu a prvkov ich tradičnej hudby. Tieto prvky veľmi unikátnym spôsobom prepája s jazzovou tradíciou a jeho eklektickou, všestrannou výpoveďou s moderným akustickým soundom. Vďaka svojej hudobnej vízii trikrát získal ocenenie Icelandic Music Award za originálnu tvorbu. Einar má na svojom konte vyše 100 albumov, na ktorých spolupracoval s poprednými hudobníkmi z Islandu a celého sveta. V exkluzívnom rozhovore nám priblížil jeho hudobnú víziu, unikátny kompozičný štýl a jeho náhľad na súčasný jazz.

* V prvom rade by som sa chcel s vami rozprávať o vašom sounde a kompozičnej tvorbe, pretože je veľmi originálna a je postavená na viacerých žánroch. Akí hudobníci v začiatkoch formovali váš vkus?
Einar Scheving: „Áno to je pravda, ja som ovplyvnený mnohými odlišnými žánrami. Vyrastal som najprv na rockovej a popovej hudbe. Počúval som skupiny ako U2 a Electric Light Orchestra. Až neskôr som sa dopracoval k menám ako Miles Davis, Weather Report, Keith Jarrett. Taktiež ma veľmi silne ovplyvnila aj vážna hudba a mal som to šťastie, že som mohol hrávať s Islandic Symphony Orchestra. Obzvlášť ma ovplyvnili francúzski skladatelia Maurice Ravel a Claude Debussy. Tí ma výrazne ovplyvnili v práci s farbami a dokonca v prvej recenzii na moje kvarteto sa písalo, že je tam cítiť prvky impresionizmu, ktorí títo skladatelia predstavujú. Vo svojej tvorbe som im venoval niekoľko skladieb. Takže, keď to tak zhrniem, je to veľa elementov a nie všetky sú striktne hudobné. Určite ma ovplyvnilo prostredie Islandu a viaceré elementy, na ktoré je ťažké poukázať, ale určite tam v mojom vnútri sú ako príroda a podobne."

* Bolo pre vás ťažké nájsť si vlastný jazyk a sound?
ES: „Ani by som nepovedal, že to bolo ťažké. Prišlo to veľmi prirodzene bez toho, aby som nad tým veľmi uvažoval. V podstate už vo veľmi skorom štádiu som vedel, že akým smerom sa chcem uberať. Ale jazz nie je jediný smer, ktorým sa uberám. Napríklad teraz pracujem na jednom popovom albume. Ja som v hudbe otvorený pre všetko."

* Na včerajšom koncerte som dokonca zachytil, že ste hrali aj folklórne piesne.
ES: „Áno, koncert sme otvárali jednou islandskou folklórnou piesňou, ktorá sa nachádza aj na mojom druhom albume Land míns föður (2011). Bol to vlastne taký vedľajší projekt venovaný mojej domovine. V podstate aj samotný názov albumu v preklade znamená Zem môjho otca. Tento album je viacej orientovaný na islandský folklór, ale nachádzajú sa na ňom aj moje kompozície."

* Tento projekt bol viac-menej zameraný na folklór, ale vo všeobecnosti aj pri inej tvorbe ste ovplyvnený folklórom?
ES: „V začiatkoch som si nemyslel, že som až tak ovplyvnený islandským folklórom, ale s odstupom času som sa presvedčil o opaku. Moja mama mi často spievala islandské uspávanky a tradičné piesne. Bez toho aby som si to uvedomoval ma to ovplyvnilo - čo je počuť na mojom spôsobe práce s melódiou."

* Čo by ste povedali, že je špecifické pre islandskú folklórnu hudbu?
ES: „Sú isté hudobné črty, ktoré sú veľmi typické pre Island. Veľmi tradičné islandské piesne sú častokrát postavené na paralelných čistých kvintách smerom nahor alebo nadol. To je bežný element, čo sa týka harmónie. Čo sa týka rytmu tak islandské piesne často skáču medzi rôznymi metrami napríklad z 4/4 do 3/4 a potom naspäť a podobne. To sú nejaké črty, ktoré ma inšpirujú v tvorbe, ale samozrejme pracujem aj s inými tradíciami. Napríklad veľmi ma ovplyvňujú kubánske rytmy."

* Čo sa snažíte vždy mať vo svojej tvorbe?
ES: „Ja sa snažím nesnažiť. Viem, môže to vyznieť zle, ale takto ja nikdy nasilu nepracujem so žiadnymi prvkami alebo niečím, čo by malo byť v mojej tvorbe. Či už je to myšlienka alebo nejaký hudobný prvok. Vždy to musí prísť a vzniknúť veľmi prirodzene. Myslím si, že to aj jeden z problémov súčasného jazzu a hudby. Všetci sa snažia nasilu spraviť niečo skvelé, cool a ohromiť ostatných. Keď sa snažíte hudbu natlačiť do rôznych krabičiek, stráca sa z nej autentickosť a organickosť. Ja proste idem s prúdom, čo príde s tým pracujem a nič nerobím nasilu."

* Takže autentickosť je vlastne jeden z elementov, ktoré sú kľúčové pre vašu tvorbu?
ES: „Určite áno. Raz som čítal biografiu Keith Jarretta a bola tam veta autora, ktorá vo mne rezonuje dodnes. Keith Jarrett sa nikdy nebojí toho, čo je zrejmé, očividné a jasné. To ma veľmi zaujalo, pretože veľa muzikantov sa vyhýba zrejmým veciam lebo sú čitateľné. Ale v tom prípade stratíte istú mieru autentickosti. Ak moja hudba si bude vyžadovať hrať C dur kvintakord v štyroch taktoch, tak to urobím, aj keď sa to zdá primitívne."

* Ako pristupujete k vlastnej tvorbe?
ES: „Väčšinou pracujem tak, že si sadnem za klavír a čokoľvek mi napadne, tak s tým pracujem. Niekedy je to jeden akord, ktorý navodí atmosféru alebo spustí iným spôsobom celý tvorivý proces. Niekedy to môže byť dokonca len jedna alebo dve noty."

* Pri tvorbe sa viac riadite sluchom alebo premýšľate aj nad formami a harmóniou?
ES: „Všetko to väčšinou príde veľmi intuitívne - ako hovorím netlačím sa nikdy do žiadnych konkrétnych škatuliek. To, že primárne nie som klavirista mení úplne môj prístup. Niekedy si ani sám veľmi neuvedomujem, čo presne skladám, ale mne vlastne vôbec nezáleží na tom, aby som presne vedel aký je to typ sadzby akordu a podobne. Dôležite je, že ten daný akord organicky funguje s tým, čo skladám. Potom niekedy zvyknem, až keď dopíšem, si spraviť analýzu a uvedomím si, že je to lydický mod alebo niečo iné. Ale pri procese tvorenia to pre mňa nie je dôležité."

* Váš posledný album je Intervals. Môžete nám povedať viac, čo sa skrýva za týmto albumom? 
ES: „Tento album bol môj druhý album s kvartetom. Už od začiatku procesu tvorenia som mal v hlave svoje kvarteto (Einar Scheving, Eythor Gunnarsson, Oskar Gudjonsson a Skuli Sverrisson). Keď skladám pre nich, tak to výrazne ovplyvňuje môj proces tvorby, pretože viem, čo od nich môžem očakávať a ako zahrajú moju predstavu v hlave. Album je veľmi rôznorodý - sú tam autorské skladby, jeden pop song, kompozícia od Jean Sibeliusa a je tam aj skladba od islandského skladateľa. Je to veľmi eklektický, rôznorodý album, ale nikdy sa tam nestráca jednota a špecifický náboj kvarteta."

* Ak by ste to mali porovnať k prvému albumu s kvartetom, v čom vidíte najväčšiu zmenu alebo posun?
ES: „Ťažko povedať. Nemôžem povedať, že jeden z nich by bol lepší ako druhý. Je to skôr akoby pokračovanie albumu a nesie sa v podobnom duchu, akoby to boli dvojičky."

* Už ste trochu spomínali, že máte eklektický prístup a nerád škatulkujete. Čo teda pre vás znamená jazz?
ES: „Ťažká otázka. Jazz má určite elementy, ktoré by mali byť prítomné na to, aby to mohol byť jazz - ale nie je to vždy také jednoznačné. Pre mňa je pri jazze dôležitá improvizácia. Napríklad, na poslednom albume som mal dve kompozície, kde sme neimprovizovali vôbec a po harmonicko-melodickej stránke tie skladby mali rovnako blízko k vážnej hudbe ako aj k jazzu. U mňa to nikdy nie je rýdzi jazz, ale žijeme vo svete, kde všetko musí mať nejakú kategóriu a jazz je asi ta najbližšia kolónka, do ktorej sa to zmestí (smiech). Pre mňa osobne jazz je Kind of Blue. To je album, ktorý je vždy svieži a aktuálny."

* Čo by ste nám povedali o islandskej jazzovej scéne? Aké má špecifiká?
ES: „Island je veľmi maličký. Jeho jazzová scéna je porovnateľná s menším európskym mestečkom a to je faktor, ktorý vás bude vždy ovplyvňovať bez ohľadu na to, čo konkrétne robíte. Počet hudobníkov samozrejme nie je taký vysoký, ale Island má veľmi talentovaných muzikantov. Keďže hudobníkov je málo, častokrát nie sú veľmi vyprofilovaní na jednu vec a to súvisí aj s miešaním žánrov. Ako som aj ja už spomínal, angažujem sa v jazze, klasickej hudbe a aj pop music. Takto funguje množstvo hudobníkov na Islande."

* Aké máte možnosti štúdia, najmä čo sa týka jazzu?
ES: „Máme jednu školu, kde učím aj ja. Je to akoby stredná hudobná škola, kde si môžete spraviť diplom z jazzovej hudby a neskôr pokračovať na univerzite."

* Máte pokrytú aj univerzitnú úroveň vzdelania?
ES: „Bohužiaľ zatiaľ nie. Islandskí muzikanti potom ďalej pokračujú v štúdiu v zahraničí, ale nikdy nemajú problém sa uplatniť alebo uchytiť."

* Majú jazzmeni nejaké možnosti finančnej podpory od štátu?
ES: „Konkrétne na jazz nemáme žiadne fondy - je to len súčasťou bežných kultúrnych fondov na podporu umenia. Myslím si však, že podpora funguje dobre. Ja osobne som mal šťastie na niekoľko grantov."

* Ako je to na Islande s podujatiami a klubmi?
ES: „To číslo určite postupne rastie a možností je s odstupom času viacej. Samozrejme, samostatný klub na jazz tam nemáme, ale máme hudobné kluby, kde je jazz raz týždenne alebo niekde aj viac. Možnosti máme, ale nezbohatne z toho nikto (smiech)."

* Je niečo špecifické, čo by ste chceli ešte vo svojej hudbe vyskúšať? Čo plánujete v blízkej budúcnosti?  
ES: „V minulosti som písal viac klasickej hudby, tak by som v tom chcel zasa pokračovať. Okrem toho sa teraz chcem veľmi sústrediť na svoje kvarteto. Taktiež som viackrát spomínal ten pop album. Pravdepodobne tam budem dávať dokopy novú skupinu pre ten projekt. Ja osobne tam možno budem hrať klávesy a bicie bude hrať niekto iný. Taktiež by som chcel spraviť kubánsky album, pretože som žil 4 roky v Miami, kde je samozrejme silná komunita Kubáncov a je to môjmu srdcu veľmi blízka hudba. Okrem toho som však úplne otvorený pre dobrú hudbu a akékoľvek ponuky. To v akom to bude štýle je mi úplne jedno."