„Nechávam hudbu, aby si sama vyberala akým smerom sa bude rozvíjať.“ 20.06.2022
Mladý nemecký bubeník Christian Lillinger (* 1984) patrí v súčasnosti k najvyhľadávanejším bubeníkom na európskej jazzovej scéne. Oceňovaný bubeník je súčasťou desiatok projektov, kde môžeme počuť jeho unikátnu víziu a spôsob rytmického sprievodu. Jeho široké portfólio zahŕňa tradičnejšie jazzové projekty cez rôzne moderné fúzie, jazzrock až po experimentálny jazz a abstraktnú hudbu, ktorá je jeho silnou stránkou. Počas svojej výborne rozbehnutej kariéry spolupracoval s etablovanými menami ako: Joachim Kühn, Ernst-Ludwig Petrowsky, Beat Furrer, Miroslav Vitous, Dave Liebman, Wadada Leo Smith, William Parker, Evan Parker, Louis Sclavis, Joe Lovano a mnoho ďalších. Jeden z jeho prvých vlastných projektov je kapela Grund, ktorej tretí album COR (2018) bol vysoko hodnotený v renomovanom časopise Downbeat. Medzi ďalšie jeho úspešné projekty patria Open Form For Society, Punkt.Vrt.Plastik, DLW, DBLW Boulez Materialism a mnoho ďalších. V exkluzívnom rozhovore na Jazzfestival Saalfelden 2021 nám priblížil svoj pohľad na hudbu a unikátny spôsob myslenia.
* Dnes na Jazzfestival Saalfelden som zachytil dva vaše projekty. Veľmi ma zaujalo ako pracujete s časom a dokážete hrať veľmi otvorene a prechádzať z pevného groove do voľnejšieho rytmu. Pritom však nikdy nestrácate súdržnosť. To pre bubeníka nie ej vôbec jednoduché. Máte v niekom inšpiráciu alebo ste si v tomto našli vlastný prístup?
Christian Lillinger: "Štruktúra rytmu a samotná štruktúra skladby môže byť štruktúrovaná na ďalšie časti. Aj tam, kde hráte mimo pravidelného pulzu môžete mať štruktúru. Ja sa snažím byť vždy v momente, reagovať na súhru a niekedy tento moment delím na ďalšie dieliky a hrám sa s štruktúrou pulzu a voľného rytmu. Dôležitou vecou je nikdy nevypnúť, som neustále v strehu a premýšľam, možno nie tak v aktívnom slova zmysle, ale neustále si uvedomujem a vnímam, čo sa okolo mňa deje. Vďaka tomu sa môžem rozhodovať, kde čo zahrám, akú to bude mať štruktúru, aký sound. Toto je veľmi dôležitý aspekt mojej hry. Akoby som hral v rôznych dimenziách v jednom momente. V hudbe sme si zvykli na pravidelnosť a jasné inštrukcie, musí to byť takto, toto je norma. Každý počujeme odlišne a existuje množstvo nástrojov ako dosiahnuť zvukovo odlišné veci a ja sa o to snažím."
* Hrali ste s množstvom umelcov z rôznych kútov sveta. Cítite rozdielnosti a charakter národnosti v spôsobe hry?
CHL: "Každý hráč je v niečom iný. Samozrejme osobný charakter a prostredie, v ktorom vyrastajú majú najväčší podiel na formovaní ich hudobného vkusu. Je to vždy zábava objavovať odlišné prístupy a štýly iných hráčov. Avšak v tejto sfére musím poznamenať, že po toľkých rokoch spolupráce s množstvom odlišných hudobníkov v tomto smere už nerobím toľko experimentov a hudobných dobrodružstiev. V posledných rokoch sa skôr zameriavam na experimentovanie a hľadanie dobrodružstiev z perspektívy mojej vlastnej tvorby a skôr s hudobníkmi, ktorých už dobre poznám. Samozrejme, tým nechcem povedať, že nerád stretávam a pracujem s novými hudobníkmi. Len keď už pracujem s niekým, koho dobre poznám aj ich štýl hrania, som tak povediac ich fanúšikom, obdivujem ich, tak často ľahšie si viem predstaviť obraz našej spolupráce a jednoduchšie sa docieľuje moja estetická predstava. V posledných rokoch sa už snažím mať viac kontrolu nad svojou hudbou a dosahovať svoju predstavu, už nechcem strácať energiu s náhodnými hraniami, ktoré nemusia fungovať."
* Ako vnímate Berlínsku jazzovú scénu, ktorá je v posledných rokoch dôležitým centrom európskeho jazzu?
CHL: "Ja už som tam 17 rokov. Pravdupovediac v začiatkoch, tak ako aj mnohí iní hudobníci sme sa tam presunuli, pretože tam bol lacnejší život. Samozrejme v súčasnosti je tam množstvo hudobníkov z odlišných krajín a má to tam veľký potenciál, ale podľa mňa každé mesto má potenciál. Sú aj iné skvelé a možno aj lepšie mestá, ale dá sa povedať, že ja som tam skoro vyrástol, takže mám tam osobné puto."
* Po toľkých spoluprácach s inými hudobníkmi, ktoré najviac transformovali a posunuli váš spôsob hry?
CHL: "Komponovanie bola z jedných vecí, ktorá výrazne zmenila môj pohľad na hudbu, spôsob hry a prístup k hudbe. Taktiež som sa veľa naučil zo spolupráce s vibrafonistom Christopher Dellom (čítaj exkluzívny rozhovor). Pracujeme spolu na rôznych hudobných konceptoch a odlišných typoch hudby. Veľa si študujeme aj rôzne estetické, filozofické koncepty a taktiež rozvíjame svoj spôsob hrania a prístup k zvuku. Často spolu komponujeme a potom študujeme a hľadáme spôsoby ako tieto nápady preniesť na nástroj."
* Ako bubeník ako vnímate a pristupujete ku kompozícii?
CHL: "Pre mňa komponovanie znamená vytvoriť rám pre vlastné hudobné obrazy. To začína procesom výberu hudobníkov a písaním hudby pre nich. To je pre mňa dôležitejšie ako to, či to spĺňa nejaké technicko-kompozičné štandardy. Mňa veľmi nezaujíma tento kompozičný kánon, že na to, aby ste mohli komponovať musíte byť neviem ako vzdelaný a robiť to takýmto a takýmto spôsobom. To vytvára len hlúpu hierarchiu a elitárstvo. Mňa v tvorbe zaujal najmä prúd Neue Musik, kde sa štúdium tvorby zaujíma o rôzne koncepty konštrukcie a dekonštrukcie. Ak začnem s nejakým konceptom a obsahom a neskôr mi to už nedáva zmysel dokopy, tak sa nič nedeje a nechám to tak. Nesilím sa, že ak som už začal s nejakým obsahom musím to aj dokončiť. Ja nechávam hudbu, aby si sama vyberala akým smerom sa bude rozvíjať."
* Tento rok ste vydali množstvo novej hudby Somit s Punkt.Vrt., Plastik, Beats s DLW, vlastný projekt Kursiv. Môžete nám priblížiť tieto albumy a ich odlišné procesy tvorby?
CHL: "Album Beats je veľmi štrukturálna hudba, ktorá prináša aj konvenčné koncepty aj abstraktnejšie. Pri albume Kursiv som pracoval hlavne za počítačom, takže je to ovplyvnené elektronikou a písal som tam pre nástroj, ktorý som sám vytvoril. Prepájal som tam veľmi odlišný prístup k MIDI nástrojom, modulárnym syntezátorom s virtuálnymi nástrojmi, takže je to niečo veľmi jedinečné. Dá sa povedať, že išlo skôr o produkciu. V tomto projekte ide o moju víziu zvuku, ja sám som si dokonca robil mixáž a mastering. Keďže to vyšlo na mojom vydavateľstve mal som plnú kontrolu aj nad dizajnom obalu a je to kompletná manifestácia mojich predstáv. Momentálne je Kursiv ako EP, ale plánujem ho rozšíriť na plný album.!
* Spomínali ste vlastný nástroj, išlo o virtuálny software?
CHL: "Bolo tam viacej vecí - unikátne prepájanie midi nástrojov invenčným spôsobom, software, ale niekedy vytváram aj odlišný koncept. Napríklad nástroje pre mňa nie sú len noty, dynamika a frázovanie. Niekedy je rovnako dôležité aj dýchanie klaviristu a rôzne zvukové aspekty tvorby tónu od vŕzgania nástroja až po údery kladiviek na nástroji. Niekedy vytváram koncepty nástrojov s pridaním všetkých týchto efektov, aby sa to približovalo k ľudskej interpretácii, ale zároveň môžem písať zložitejšie, abstraktnejšie veci, ktoré človek, tak ľahko nezahrá. Samozrejme väčšinou píšem s intenciou, aby to bolo hrateľné. Paradoxne niekedy sa to lepšie učí, až keď to človek pochopí z takejto softwarovej produkcie."
* Založili ste si vlastné vydavateľstvo, čo bolo hlavným zámerom?
CHL: "Založil som si vlastné vydavateľstvo, aby som mohol svoju hudbu tvoriť a prezentovať, tak ako ja chcem. Už som bol unavený z presviedčania ľudí, že to čo chcem robiť je správne. Je náročné vydávať abstraktnú hudbu a presviedčať neustále nejakých ľudí. Potom nakoniec, ak sa Vám to podarí aj tak tomu dajú nejakú obálku, ktorá stoji za nič. To je veľký problém, pretože ak chcem niekomu dať moju tvorbu, prvá vec, čo vidia je obal a už tu začína konverzáciu a vzbudzuje záujem. Preto mám vlastné vydavateľstvo, kde mám všetko viac pod kontrolou a robím si vlastné dizajny s pomocou mojej manželky."
* Čo bolo pre vás najťažšie na vytvorení vlastného vydavateľstva?
CHL: "Všetky tie administratívne veci okolo, získavanie kontaktov, rozposielanie správ. Je to však pre mňa dôležitý krok pre moju tvorbu. Pretože necítim tlak, že všetko sa musí hneď predať, je to akoby prierez mojej tvorby a manifestácia môjho vývoja. O desať rokov budem stále predávať aj svoj prvý album, čo som tam vydal."
* Vo vašej hudbe máte množstvo rôznych žánrových prvkov a odlišné jazzové štýly. Aký je váš pohľad na jazz?
CHL: "Jazz zdokonalil improvizáciu. Jazz je mnoho vecí a ja sa nezameriavam na jazz ako rám pre moju tvorbu. V súčasností sa jazz používa ako rám pre tvorbu rôznej hudby a povedzme si pravdu, častokrát je aj o ničom s prvkami popu a neviem čoho všetkého. Už tam nie je jasné rozdelenie čo je čo. Môj názor na súčasnú tvorbu je, že mali by ste sa snažiť robiť niečo originálne a vlastné. Improvizujte, hľadajte si svoj prístup, aj keby to vôbec nezapadalo do nejakých spoločenských noriem, práve to je to, čo je originálne. Treba si nájsť vlastný progresívny prístup, nech je to čokoľvek. Tak vnímam ja svoju tvorbu, ktorá inklinuje k Neue Musik, klasickej hudbe, jazzu a iným veciam. V rámci jazzu mám radšej obhajovateľov jazzu ako súčasných moderných jazzmenov, ktorí hľadajú neviem aké nálepky. Už to nie je to čo to bolo a už to nie je jazz. Ak mňa niekto názve jazzovým hudobníkom, neviem, či to je úplne správne, môžu tam byť prvky jazzu, ale nie je to úplne jazz."
* V oblasti improvizácii ste sa stali víťazom v medzinárodnej súťaži v Leipzigu. Ako vnímate improvizáciu, čo je dôležité pre dobrú improvizáciu?
CHL: "Christopher Dell o nej veľa rozpráva a vytvoril aj taký vlastný koncept. Bežní ľudia vnímajú improvizáciu napríklad pri varení. Nemám doma suroviny, ale idem niečo vymyslieť z toho, čo mám. To je nelogická vec a nie je to konštruktívne riešenie. Je to len postup, aby som urobil niečo. Pre mňa je improvizácia omnoho hlbšia. Na to, aby improvizátor dokázal pracovať z úplného chaosu a vytváral niečo logické, musí toho veľa ovládať, už len na úrovni estetiky a myslenia. Samozrejme musí zvládať aj svoj nástroj. Improvizácia by nemala byť len, dobre idem vytvoriť niečo, hocičo. Improvizácia by mala byť výsledkom nejakej koncepcie, invencie, kreativity!"
* Čo bolo pre vás najťažšie ako umelca a autora konceptov Neue Musik?
CHL: "Nie, vždy tam bol rešpekt. Chcete robiť veci inak, ale ľudia majú očakávania. Je to záležitosťou komercie, zaplatil som si a tak chcem, aby sa mi to páčilo, aby som sa pobavil. Na tom ale nezáleží. Chcel by som byť od tohto viac nezávislý a len pracovať."
* Akú by ste chceli mať vysnenú kapelu?
CHL: "Kapely, ktoré mám, sú pre mňa už vysnívané kapely. Ja už som spolupracoval s toľkými ľuďmi rôznymi spôsobmi, že už som dospel do štádia, že som spokojný so svojou zostavou. Samozrejme, mohol by som menovať nejaké slávne mená, od ktorých by som sa ešte veľa naučil, ale ja radšej spolupracujem s ľuďmi, ktorých poznám, s ktorými si rozumiem."
* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti?
CHL: "Chystám veľa vecí. Teraz pracujeme na úžasnom projekte s Christopher Dellom a klaviristkou Tamarou Stefanovič. Bude to zaujímavý improvizačno-kompozičný projekt."
* Ďakujeme za rozhovor!