Hanka G © Barbora Dolinajová

  06.11.2018

V týchto dňoch zavítala textárka a speváčka Hanka Gregušová opäť na Slovensku. Už vyše dvoch rokov žije v Mekke jazzu - v New York City. Krok po kroku si budeje svoju kariéru, zmenila si meno na Hanka G a snaží sa nájsť si svoje miesto pod slnkom teda lepšie povedané na bohatej newyorskej jazzovej scéne. Kde preniknúť, zaujať a preraziť vôbec nie je jednoduché. Po prvom koncerte v rámci tohto jesenného turné som s Hankou G urobila tentol krátky či bleskový rozhovor.

* Európsky jazz je živelnejší, Američania sa viac držia tradície.
Hanka G: "Keď sa Laco Deczi etabloval na americkej jazzovej scéne, hrával s Eddym a Bobem Busterovými. Vraj uňho ocenili to, že má „afroamerický štýl hrania“. Deczi vo viacerých rozhovoroch vysvetľuje, že to je pravdepodobne tým, kto ho zamladi inšpiroval. Zvykol počúvať americké vojenské rádio, ktoré hralo hudbu Clifforda Browna, Fatsa Navarru, Blue Mitchella, Johnyho Coltranea. A z rádia ani nevedel, kto má akú farbu pleti. Na túto skúsenosť som si spomenula počas bratislavského koncertu Hanky G, ktorá v nedeľu 4. novembra odohrala v budove Slovenského rozhlasu prvý koncert jej nového turné s americko-slovenskou kapelou."

* Vravia vám v Spojených štátoch, že máte hlas aj frázovanie ako afroamerické speváčky?
Hanka G: "Hovoria často, hlavne Afroameričania sú z môjho hlasu zarazení a pýtajú sa ma, či nemám africké korene alebo či nemám rasovo zmiešaných rodičov. Pýtali sa ma na to aj keď som spievala v Memorial Baptist Church v Harleme. Akosi si nevedeli spojiť moju vizáž s hlasom."

* Naozaj to platí (ešte stále) aj o hudobníkoch, že „bieli“ hrajú inak?
Hanka G: "Neviem, či by som to rozdeľovala podľa farby pleti. Skôr sa mi zdá, že každý je individualita a nedá sa to paušalizovať. Napokon, sama som toho príkladom. V Amerike však cítiť iný prístup k jazzu ako povedzme u nás."

Hanka G a Ondrej Krajňák © Barbora Dolinajová

Reggie Workman a Taru Alexander © Barbora Dolinajová

* V akom zmysle?
Hanka G: "U nás sme živelnejší a Američania viac vychádzajú z jazzovej tradície. Napríklad často komping klaviristu a speváčky je skôr decentný a klaviristi pod speváčkou len málo vyhrávajú, hudobníci celkovo robia kratšie sóla. Mne viac vyhovuje tá živelnosť a aj preto rada hrám s Ondrejom Krajňákom, s ktorým sme už dobre zohraní. Teraz som na turné doviedla aj bubeníka Tarua Alexandra, ktorý v New Yorku patrí k živelným, výbušným bubeníkom. A samozrejme, výborne ich dopĺňa Reggie Workman na kontrabase."

* Bežne sa práve naopak o Európanoch hovorí, že sú odmeranejší a práve na Američanoch sa vyzdvihuje ich sebaistota, asertivita. V hraní jazzu je to teda naopak?
Hanka G: "V USA to vychádza z tradície, v akom duchu sa napríklad aj nahrávali platne. Vždy sa hralo na speváčku, tá bola v kapele najpodstatnejšia. A pokiaľ ide o asertivitu, teraz žijem v New Yorku a zažívam to denne. Ľuďom sa od mala hovorí, že sú úžasní, že sa nemajú vzdávať a majú byť neuveriteľne ambiciózni. Niekedy sa mi zdá, že sa to až preháňa. Mám pocit, že peniaze a kariéra nie sú všetko. Na Slovensku možno nie sme takí ambiciózni, ale asi máme rozumnejšie nastavené hodnoty."

* Narodili ste sa na Slovensku, detstvo ste prežili v Mongolsku a teraz žijete v New Yorku. Kde sa cítite doma?
Hanka G: "Áno, moji rodičia sú obaja geológovia a sedem rokov so bola s nimi na geologickej expedícii v Mongolsku. Potom sme sa vrátili na Slovensko, kde som donedávna žila. Až na posledné dva roky, ktoré trávim v New Yorku. Takže doma sa cítim na Slovensku. Koniec-koncov, mám tu rodinu aj priateľov. Vždy, keď prichádzam na Slovensko, teším sa, že hlavne stretnem priateľov, ktorí mi povedia pravdu - sú úprimní a navzájom si pomôžeme. V USA je skôr život v štýle „každý sám za seba“ a blízkeho priateľa má človek tak jedného-dvoch."

Hanka G © Barbora Dolinajová

Reggie, Hanka G a Taru © Barbora Dolinajová

* Prirodzene, každý interpret hľadá svoj výraz, svoj hlas. No predsa len sa mnohí inšpirujú nejakými známymi menami. Máte nejaké spevácke obľúbenkyne, ktorým sa chcete priblížiť alebo ste už našli ten svoj hlas?
Hanka G: "Už som si našla môj hlas, no stále mám obľúbené speváčky, ktoré sú aj v mojej interpretácii asi počuť. Ako napríklad Abby Lincoln, Chaka Khan, Dianne Reeves, Cassandra Wilson, Sarah Vaughan. Ide väčšinou o speváčky, ktoré sú výrazové alebo rozprávajú príbehy. Jediná Chaka Khan ide skôr do žánrov funk a pop, do ktorých ja tiež idem. No mojím cieľom v Amerike bolo práve nájdenie vlastného hlasu. Myslím si, že na to už mám aj vek. Mám 38 rokov, takže do Spojených štátoch amerických som sa tak trochu šla nájsť. A cítim, že vyzrievam ako žena, ako človek a aj spevácky. V poslednom čase sa viac venujem gospelu a momentálne som hlavnou speváčkou v spomínanom Memorial Baptist Church v Harleme."

* Podľa vášho názoru, v čom ste sa najviac spevácky posunuli?
Hanka G: "Myslím si, že to „svoje“ som našla vďaka tomu, že tie príbehy – alebo im veľmi podobné – som si aj prežila. Mala som viackrát zlomené srdce, a tak keď o tom teraz spievam, je to naozaj, žiadna štylizácia alebo pretvárka. Keď spievam Blues In The Night, tak viem, čo je blues. V jazze sa totiž nedajú preskočiť skúsenosti. Prirodzene, v hlasovej technike sa stále dá vylepšovať, ale príbehy si musí človek odžiť."

* Na tomto bratislavskom koncerte ste zahrali staršie skladby inšpirované slovenským folklórom, odohrali ste aj pár jazzových štandardov. Ak by ste si v tomto období mali zaspievať pesničku s vlastným textom, o čom by bol?
Hanka G: "Jednoznačne o viere, nielen v Boha, ale aj o viere vytrvať, o viere v lásku medzi ľuďmi. Cítim, že v poslednom čase diabol pôsobí všade a snaží sa rozoštvať ľudí rôznej pleti, rozličných vierovyznaní, odlišných politických názorov. Viera ma v Amerike veľmi podržala, keď som to najviac potrebovala. Pretože, kto má vieru, nemá strach!"

Hanka G © Barbora Dolinajová

Hanka G Quartet © Barbora Dolinajová