CD clube de esquiar

  13.08.2020

Banskobystrická post-rocková kapela Clube de esquiar vydáva svoj druhý album s názvom Viagem nunca feita (Nikdy neuskutočnená cesta). Tentokrát ide o dvojalbum. Polovica skladieb vznikala na cestách po Brazílii, kam bratia tvoriaci jadro tejto kapely vycestovali za svojimi nielen hudobnými snami. Dvojalbum vychádza pod vydavateľstvom Rieka. Začiatkom augusta 2020 ho úspešnými koncertami pokrstili doma v Banskej Bystrici a v Bratislave.

Kapele Clube de esquiar sa splnil sen, keď v roku 2018 odohrala pár koncertov v Riu, Salvadore alebo v Buenos Aires. Veď napokon čo lepšieho by sa mohlo stať kapele, ktorá spieva na Slovensku po portugalsky? Hoci Juraj Havlík (spev, gitary) študoval v Riu semester sociológiu a Jakub Havlík (bicie, vokály) si v Salvadore vybavil stáž ako architekt, ich zahraničný pobyt mal jednoznačne hudobnú motiváciu. Po návrate tak mali prichystaných 16 skladieb, z ktorých 8 vzniklo priamo na cestách po Brazílii. Po svojom debute s názvom Fernando Pessoa zostávajú Juraj a Jakub však aj naďalej verní rovnomennému lisabonskému básnikovi. Jeho básne v pôvodnom portugalskom znení tak tvoria hudobné texty aj na novom dvojalbume.

Zo štúdia, archív

Nikdy neuskutočnená cesta, archív

Tentokrát si ale do štúdia na jeseň 2019 prizvali aj viacerých hudobných hostí, a to Michaelu Turcerovú (soprán saxofón), Alexandru Volentierovú (priečna flauta), Róberta Ragana Jr. (kontrabas) a Paliho Zimu (husle). V porovnaní s debutom je tak dvojalbum Viagem nunca feita omnoho plnší, pestrejší a zvukovo farebnejší. Autorská tvorba Clube de esquiar je inšpirovaná ich hudobnými vzormi ako sú Milton Nascimento, Nick Drake či Dežo Ursiny. O čom je ale nový dvojalbum asi najlepšie zhŕňa text na zadnej strane bookletu:

„Viagem nunca feita alebo Nikdy neuskutočnená cesta nie je len kapitolou Knihy nepokoja od Fernanda Pessou alebo názvom tohto dvojalbumu. Je predovšetkým našou spoločnou životnou kapitolou. Kapitolou dvoch bratov, ktorí si cez domáce počúvanie brazílskych platní vysnívali svoju vlastnú Brazíliu. Či ozajstnú? To možno vôbec nie je podstatné. Rozhodne takú, ktorá nás oboch nútila hľadať, hoci každého po svojom, a zároveň celkom spoločne. Dvojalbum je príbehom vytvorenia si sna, nasledovaním tohto sna, konfrontovaním sa s realitou tohto sna, a umením ísť ďalej. Podobne ako niektoré skladby sú intímne, pokojné či ľúbivé, a ďalšie zase tvrdšie, rozbitejšie až zúfalé, aj naše snívanie nemalo jednu podobu, celkom prirodzene. Vedieť sa vzdať toho, čo už vlastne nie je, ani nemôže byť, a otvoriť sa novému, hoci akoby začínať nanovo, o tom všetkom je Viagem nunca feita. O odvahe snívať, ale aj padnúť a vedieť sa opäť postaviť na nohy. O schopnosti vedieť žiť nielen s ľuďmi okolo, ale v prvom rade so sebou samým. O umení dospieť, a pritom zostať dieťaťom.“