24.01.2023

„Básne Múzické sú hudobným odrazom mojej fantázie, ktorá sa zľahka uberá po ceste poetických príbehov. Dokonalé tvary melódií, harmónií a rytmov už predo mnou vytvorili Hviezdoslav, Dilong, Smrek, Kostra, Kráľ a Rúfus. Mojou túžbou bolo ich iba citlivo preniesť do podoby piesní. 
S pocitom neutíchajúcej fascinácie a nesmiernej vďaky sa preto skláňam pred majstrovstvom týchto velikánov“ - František Báleš.

 

Po vydaní Rádiohlavami oceneného albumu Sonety (Hudobný fond, 2021), prichádza zoskupenie jazzových hudobníkov a literárnych nadšencov sústredených okolo Františka Báleša so svojím druhým autorským počinom spájajúcim krásu slovenskej poézie a hudby. Leader ansámblu je v umeleckých kruhoch známy nielen ako jazzový hudobník, ale aj ako obdivovateľ a propagátor klasickej poézie. Inšpirovaný dielami, ktoré sú širšej verejnosti známe najmä zo školských lavíc, sa rozhodol popularizovať tento druh literatúry vlastnou hudobnou tvorbou na pomedzí žánrových oblastí jazzu a vážnej hudby.

Úvodnou skladbou albumu Básne Múzické (Hevhetia, 2022) je óda na Hviezdoslava s názvom Tisíc atmosfér, ktorú autor hudby vytvoril aj textovo, ako poetické vyznanie svojho vzťahu k najväčšiemu slovenskému básnikovi. Pieseň je zároveň introdukciou k Hviezdoslavovým Krvavým Sonetom z roku 1914, ktoré dominujú dramaturgii albumu. Na rozdiel od tzv. Hviezdnych sonetov z roku 1886, ktoré ansámbel predstavil na svojom prvom albume, je „krvavý“ odkaz neskoršej tvorby nášho najväčšieho básnika, v dnešných - vojnovým konfliktom poznačených časoch, silne aktuálny.
„Nuž človeče tys´ pánom prírody?
Ty že máš právo rozhodovať nad ňou? ...“
(úryvok z desiateho Krvavého sonetu P. O. Hviezdoslava)

Autor hudby, inšpirovaný dramatickým, vojnové udalosti odsudzujúcim dielom, siahol po jeho vynikajúcich prekladoch z pera britského literáta Johna Minahanea (The Bloody Sonnets, LIC, 2018) a po hudobnej stránke sa rozhodol pre súznenie svojho jazzového ansámblu so saxofónovým kvartetom. „Je mi cťou a veľkým potešením spolupracovať so skvelými umelcami zo zoskupenia Pressburg Saxophone Quartet pod vedením Ladislava Fančoviča. Ich klasický spôsob hry na saxofónoch je blízky mojej súčasnej estetike a výsledkom spolupráce našich dvoch zostáv je hudba, ktorá splnila moje predstavy o Hviezdoslavových Krvavých sonetoch v preklade Johna Minahanea.“

Rudolf Dilong je ďalším z plejády veľkých slovenských básnikov, ktorí svojou poéziou inšpirovali hudobnú tvorbu Františka Báleša. Dve diela autora tzv. katolíckej moderny Dráma na počiatku (zo zbierky Hviezdy a smútok, 1934) a Lodičky a lode (zo zbierky Honolulu, pieseň labute, 1939) sú poetickým obrazom túžby po večnej kráse, ktorý na albume hudobne dokresľuje aj krídlovka Ondreja Jurašiho.

Báseň Janka Kráľa s názvom Moja pieseň (zbierka Ponášky, 1874) bola zhudobnená pri príležitosti 200. výročia narodenia známeho štúrovského básnika - rebela. Skomponovaná pre violončelo (Katarína Baarová), kontrabas (Vladimír Máčaj) a vokálne sexteto WAF band pod vedením Matúša Uhliarika, má blízko k vážnej hudbe 19. storočia a vytvára tak kontrast voči väčšine jazzovo znejúcich skladieb na albume.

Inšpiráciu z komornej tvorby Erika Satieho, či Francisa Poulenca, čerpal autor pri zhudobnení básne Milana Rúfusa s názvom Báseň o básni (zbierka Ako stopy v snehu, 2008).

Snáď najväčší kontrast voči Krvavým sonetom vytvára lyrická báseň Jána Kostru Vzdych (zo zbierky Presila smútku, 1946) „Tak málo stačí k šťastiu, dúšok vína...“ a najmä radostná, vitalistická poézia Jána Smreka v básni Dnes milujem svoj deň (zbierka Odsúdený k večitej žízni, 1922).

Album uzatvára posledný zo zbierky Krvavých sonetov „Nuž iďte zbohom, piesne krvavé!...“, znejúci na pozadí hudby v štýle novodobej passacaglie. Spev v angličtine (Matúš Uhliarik) za sprievodu saxofónov, v kombinácii s umeleckým prednesom Vladimíra Jedľovského v pôvodnom slovenskom jazyku, vytvára dramatický a zároveň slávnostný záver albumu.

Nielen samotné hudobné naštudovanie, ale aj dôkladná textová analýza básní boli súčasťou prípravy albumu. Pri odhaľovaní množstva básnickým obrazov, dešifrovania metafor a skúmania historických udalostí stojacich na pozadí vzniku literárnych diel, boli protagonistom CD albumu nápomocní aj odborní poradcovia. Album je odrazom vzájomnej symbiózy členov ansámblu a odráža ich spoločnú estetiku, myslenie a názory na umeleckú oblasť hudby a literatúry. Podľa slov autora je existencia ansámblu postavená najmä na podpore a vzájomnom porozumení jeho členov, ktorými sú spevák Matúš Uhliarik, kontrabasista Vladimír Máčaj a bubeník Juraj Šušaník. Ich umelecký a najmä ľudský vklad považuje za neodmysliteľnú súčasť spoločného diela s názvom Básne Múzické.

„Mnohokrát ďakujem mojim najbližším kolegom z ansámblu, všetkým hosťujúcim umelcom ako aj blízkym priateľom a známym, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom spolupodieľali na vytvorení tohto diela (Igor Baar, Braňo Gotthardt, Kristína Majorošová, Peter Beňo, Beáta Uhliariková, Anna Očkajová, Joe Tarantino, Ján Sudzina a mnohí ďalší.) Špeciálna vďaka patrí nášmu priateľovi Gabrielovi.“

Na albume František Báleš ansámbel - Básne Múzické účinkujú:
František Báleš ansámbel:
Matúš Uhliarik – spev
František Báleš – klavír a Fender klavír
Vladimír Máčaj – kontrabas
Juraj Šušaník – bicie nástroje

Pressburg Saxophone Quartet:
Andrei Simančuk – soprán saxofón
Silvia Macejová – alt saxofón
Ján Gašpárek – tenor saxofón
Ladislav Fančovič – barytón saxofón

WAF band:
Kristína Gotthardt - soprán
Jana Jakubíková - soprán
Adriana Čatlošová - alt
Ján Pallo - tenor
Matúš Uhliarik - barytón
Jakub Kováč - bas
Katarína Baarová – violoncello
Ondrej Juraši – krídlovka
Vladimír Jedľovský – umelecký prednes

Vznik diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Album vyšiel s finančnou podporou Sociálneho a kultúrneho fondu SOZA.