skJazz.sk: Tvoje jazzovinky, jazzový magazín, recenzie CD, koncerty a festivaly

14. - 16.8.2026, Diersbach, AT   07.09.2026

Opäť po roku na bio farme Paul Zaunera, sa konal už 41. ročník INNtöne Festival! Na tri dni sa stala domovom jazzových priaznivcov a vynikajúcich umelcov. Paul Zauner si pri tejto príležitosti opäť pripravil pestrý program plný odlišných telies, ktoré dotvárajú pestrofarebnú mozaiku typickú pre dramaturgiu tohto festivalu. Tentoraz prekvapivo iba s dvomi americkými formáciami. Tento ročník priniesol vyváženú a silnú dramaturgiu s množstvom čísiel na vysokej umeleckej úrovni, pričom prekvapili aj menej známe projekty. Počas covidu a nasledujúcich rokov dostal podobu open air festivalu s vedľajšími koncertami vo Scheunenbühne (drevená stodola). Tento rok bolo v drevenej stodole hlavné pódium, zostal i open air stage a St. Pigs Pub a pribudol Blue Horse Music Lab. S touto zmenou je aj spojený nový dátum festivalu, ktorý sa z júla presunul na polovicu augusta.

 

Piatok – 1. festivalový deň:
Na hlavnom pódiu nás v piatok čakali iba tri koncerty. Celý festival otváral taliansky skladateľ a klavirista Lorenzo De Finti Qrt (Lorenzo De Finti - klavír, Stefano Dall'Ora - kontrabas, Alberto Mandarini - trúbka a Marco Castiglioni - bicie nástroje), ktorého kvarteto je stredobodom jeho umeleckej vízie. Albumy vydáva v nórskom vydavateľstve Losen Records od roku 2026, pričom v štyroch doteraz vydaných albumoch dominuje kombinácia komornej jazzovej lyriky, severskej atmosféry a rockovej energie. A aj najnovší album Backlash of Uncertainty ďalej rozvíja túto jedinečnú zvukovú krajinu. Znamená to kľúčový míľnik vo vývoji kvarteta. Všetky skladby sú originálne kompozície, ktoré napísali spoločne Lorenzo De Finti a Stefano Dall’Ora - ide o tvorivý proces, ktorý sa stal tlčúcim srdcom skupiny, neustály dialóg, v ktorom sa myšlienky prelínajú a formujú v spoločnom jazyku. Počuli sme silné melódie s dávkou dramatickosti a naliehavosti, najmä v podaní trúbky a krídlovky v rukách Alberto Mandariniho. Bol to veľmi príjemný úvod a môj 1. vrchol festivalu! 

Aj druhá formácia bola zo slnečného Talianska - GONE Project Lus - Zanchini - Masciari, ktorú tvoria Gianluca Lusi na saxofóne - umelec s hlbokým hudobným citom a vynikajúcou technikou, považovaný za jedného z najlepších talianskych saxofonistov: Simone Zanchini na akordeóne - virtuózny a všestranný hudobník, popredná osobnosť na medzinárodnej scéne a Luigi Masciari na gitare - rafinovaný a elegantný aranžér a skladateľ. V netradičnom nástrojovom obsadení sme počuli intenzívne, vášnivé a miestami lyrické trio. Tri podmanivé a melodické nástroje pre trio, ktoré nachádza svoju rovnováhu v silných momentoch slobodného prejavu. Prekvapivý projekt, ktorého jedinečný charakter spočíva v jeho hudobnom objavovaní, zvukovej ceste plnej objavov a emócií. Všetky skladby napísal saxofonista Gianluca Lusi a mali šťavu, korenie, krásne melódie, napätie, vášeň, ... Bol to môj 2. vrchol festivalu! 

Záver prvého festivalového večera patril reprezentantom krajiny Galského kohúta - kvartetu, ktoré viedol Stéphane Kerecki (Enzo Carniel - klavír, Thomas Savy - klarinet, Fabrice Moreau - bicie nástroje a Stéphane Kerecki - kontrabas), na ktorého vystúpenie na Bratislavských jazzových dňoch 2015 si zaručene mnohí z vás pamätajú. Stéphane prišiel predstaviť na festival svoj najnovší album Liberation Songs, ktorý vzdáva hold svojmu kontrabasovému kolegovi Charlie Hadenovi - jemným spôsobom, pričom reinterpretuje jeho hudbu. "Všetky Liberation Song hovoria o spiritualite. Zaoberajú sa tichom a vernosťou sebe samému v prítomnom okamihu. To vyzdvihuje inherentný politický rozmer jazzu: Naše ticho a spiritualita sú samy osebe politické, pretože uvedomenie si vyžaduje postoj. Táto spiritualita je spôsob, ako uniknúť zo stavu bytia" - hovorí samotný Kerecki. Pre mňa osobne to bolo miestami ťažké a suché sústo, monotónne bez šťavy, až patetické. Ale publikum bolo spokojné!

Sobota – 2. festivalový deň:
Nemecko-holandsko-americká spolupráca pod menom Love for Pharoah (Johannes Enders - tenor saxofón, Joris Teepe - kontrabas a Gene Calderazzo - bicie nástroje), vzdáva hold jednému z posledných veľkých predstaviteľov avantgardného jazzu z okruhu Johna Coltranea. Áno, je to Pharoah Sanders, ktorý zomrel pred tromi rokmi, a je považovaný za jedného zo zakladateľov etno-jazzu a často vo svojej hudbe začleňuje a robí z duchovných tradícií Afriky ústrednú tému. To je pre Johannes Endersa (čítaj exkluzívny rozhovor) dostatočný dôvod, aby oslávil tohto skvelého tenor saxofonistu poctou. Johannes je všeobecne považovaný, ďaleko za hranicami Nemecka, za jedného z najplodnejších a najexperimentálnejších tenor saxofonistov svojej generácie. Z vystúpenia tohto tria išla pozitívna energia a radosť z hry! Môj 3. vrchol festivalu!

Jediné sólo vystúpenia na celom festivale mal poľský charizmatický skladateľ, klavirista, autor niekoľkých hudobných albumov založených na jazze, etno, neoklasicistickej a elektronickej hudbe - Krzysztof Kobylinski. Je neuveriteľne zaujímavou postavou na jazzovej scéne. Vystúpil v drevenej stodole o 14. hodine - pravdepodobne v tom najhorúcejšom čase, kde bolo minimálne 50 stupňov Celzia.Jeho koncert mal vo svojej šírke i hĺbke všetko, čo môže sólové vystúpenie obnášať: prezentoval sa výlučne vlastnými kompozíciami, boli plné lyrickosti, vášne, silnými melódiami, mnohorazy nechýbala gradácia. Čo povedať na záver? Iba to, že Krzysztof mal na festivale ako jediný standing ovations! A to hovorí za všetko! Môj 4. vrchol festivalu!

Rakúske Trio Bleu (Ali Angerer - tuba a elektrický cimbal, Rainer Deixler - bicie a perkusie a Lorenz Raab - trúbka, krídlovka, melofón a harmónium) potešilo najmä srdcia prítomných, už len svojím netradičným nástrojovým obsadením! Bleu, nie Blue. To je rozdiel. Pretože nejde o smútok z veľkých emócií, ale o melanchóliu jemných zvukov. Už viac ako dve desaťročia Lorenz Raab, Ali Angerer a Rainer Deixler skúmajú túto melanchóliu. A vybrali si pre ňu jedinečnú konšteláciu. "Tradícia sa stretáva s modernou, jazz sa stretáva s improvizáciou, world music sa stretáva s avantgardou. A to všetko takým ľahým spôsobom, aký inde počujete len zriedka“ - napísal novinár Peter Wagner. Môj 5.vrchol frestivalu!

Nedeľa – 3. festivalový deň:
Chris Jennings Quartet (Chris Jennings - kontrabas, Nguyên Lê - gitara, Mieko Myazaki - koto a Patrick Gorager - bicie nástroje) predstavuje so svojím projektom Drum ’n’ Koto podmanivú zvukovú kulisu, ktorá stiera hranice medzi moderným jazzom a tradičnou hudbou Ďalekého východu. Trio vytvára komornú hudbu podobnú intimite, ktorú zároveň podčiarkuje silný, rytmický dynamizmus. Srdcom tohto mimoriadneho súboru je súhra troch vynikajúcich sólistov - a špeciálne na festivale sa k nim pridal vietnamsko-francúzsky gitarista Nguyên Lê (čítaj exkluzívny rozhovor), ktorého umelecká tvorba je známa svojou hĺbkou, komplexnosťou a schopnosťou spojiť rôzne kultúry a hudobné tradície do súdržného celku. Chris Jennings (čítaj exkluzívny rozhovor) skomponoval ozaj podaréné dielo! Toto vystúpenie malo všetkých 5P! Môj 6.vrchol festivalu!

Markus Stockhausen Group (Markus Stockhausen - krídlovka, trúbka a elektronika, Jeroen van Vliet - klavír, Jörg Brinkmann - cello a Christian Thomé - bicie nástroje) nám predviedli ozajstnú radosť z hrania a majstrovskú zručnosť! Farebné kompozície, dlhé tóny s vesmírnou atmosférou, inšpirujúce improvizácie a intuitívne hranie sa spájajú do harmonického celku a vyvolávajú z nástrojov neočakávané zvuky. Všetci hudobníci tiež používajú elektronické vylepšenia svojich nástrojov. Sú virtuózmi rovnako doma v klasickej hudbe aj jazze a kladú vysoké nároky na ich tónovú kvalitu, pričom na pódiu vždy hľadajú ten správny magický moment. Miestami som mal chuť lietať a popritom potom spadnúť do mäkkej periny! Mali veľký úspech u publika. Môj 7.vrchol festivalu!

Duo Aki Takase _ Daniel Erdmann (Aki Takase - klavír a Daniel Erdmann - tenor saxofón) prišlo na festival predstaviť koncertný program Ellington. Ich spolupráca ako dua sa začala v roku 2019 a zintenzívnila sa počas prvého lockdownu na jar 2020. Napriek obmedzeniam a technickým výzvam mala celá skúsenosť jeden pozitívny aspekt: ​​úplné sústredenie sa na projekt. Spôsob, akým spolu hrajú, sa dá len ťažko opísať inak ako telepaticky. Vynaliezavosť sa spája s technickou dokonalosťou. Aki Takase a Daniel Erdmann (čítaj exkluzívny rozhovor) spolu veľa skúšali a je to na nich vidieť. Ale predovšetkým si majú veľa čo povedať navzájom a aj nám. Presnosť, s akou zvládajú unisoná a rýchle zmeny tempa, nebráni ich vznešenej slobode, ale skôr k nej otvára dvere. Obaja si čoskoro uvedomili, že svojím duovým albumom Isn't It Romantic? zďaleka nepovedali všetko, ale len začali. Túžba po slobodnom, individuálnom vyjadrení a obdiv k jazzovej tradícii priviedli Aki Takase a Daniel Erdmanna takmer inštinktívne k Ellingtonovi. Koncert začali mojou obľúbenou skladbou Caravan (používam je ako zvučku na Rádiu Devím v mojej relácie už vyše 42 rokov!). Krásne a strhujúce hudobné divadlo! Môj 8.vrchol festivalu!

Gunhild Carling Band vedie svetoznáma švédska jazzová hudobníčka, speváčka, skladateľka a vaudeville umelkyňa s viac ako 70 miliónmi zhliadnutí na YouTube. Gunhild Carling je multiinštrumentalistkou (trúbka, trombón, gajdy, klavír, harfa, harmonika, zobcová flauta, flauta, ukulele) a uchvacuje publikum aj svojím stepovaním. Carling cestovala po Európe so svojou rodinou od raného detstva, kde predviedla svoju mimoriadnu všestrannosť. Trošku som sa obával, že jej dve vystúpenia skĺznu až do cirkusového prejavu - ale mýlil som! Od prvých sekúnd jej obecentvo ležalo pri náhách a šarmantne nás všetkých zabávala. Jej medzinárodné trio šliapalo skvele a bola to show na výbornú! Vedel by som si ju predstaviť na festivale Romana Fédera Dixie Fest v Bratislave!

Talianskou formáciou som začal a talianskou aj skončím! Fabrizio Bosso Quartet (Fabrizio Bosso - trúbka, Jacopo Ferrazza - kontrabas, Julian Oliver Mazzariello - klavír a Nicola Angelucci - bicie nástroje) stelesňuje ducha kolektívu, ktorý je už roky charakteristickým znakom hudobnej vízie tohto trubkára. Bosso vedie kvarteto s ľahostajnou charizmou založenou na hlbokej vzájomnej dôvere. Jeho trúbka vyžaruje energiu aj eleganciu, charakterizovanú osobitým zvukom a neúnavnou kreativitou. Napriek tomu vždy dáva svojim kolegom hudobníkom priestor pre ich rozmanité osobnosti, ktoré môžu vyniknúť a rozvinúť sa v každom vystúpení. Hudba kvarteta je koncipovaná ako jeden organizmus, v ktorom sa Bossova identita a identita jeho kolegov z kapely spájajú do jednotného hlasu. Oslavujú osobné a hudobné partnerstvo trvajúce viac ako desaťročie, ktoré je zdokumentované v piatich kritikou uznávaných albumoch. Môj 9.vrchol festivalu!

Tohtoročný INNöne Festival bol iný! Horúčavy zostali, celkovo sa hralo - takmer 50 koncertov, na 4 pódiách, z ktorých bolo jedno hlavné, druhé vedľajšie a dve klubového charakteru. Celkovo sa na festivale predstavilo až 27 formácií, pričom niektoré hrali aj viac koncertov! Návštevníkov festivalu bolo pomenej, ako minulé roky. Atmosféra a nálada bola však výborná! Držím palce Pauli, aby sa tvojej vízii darilo! O rok dovidenia!