“Z koncertu sa náhodou stal festival.” 24.07.2025
* Vy ste sa venovali organizovaniu koncertov ešte ako študent. Čo vás na tom lákalo?
Paul Zauner: “Veľmi rád hrám hudbu, prezentujem ju a počúvam. Jednoducho mám rád hudbu vo všetkých podobách a všetko v spojitosti s ňou a to maprividelo k organizovaniu koncertov.”
* INNtöne Jazzfestival začal už v roku 1986 pod menom Jazzfestival Sigharting. Čo bolo prvotnou iskrou, ktorá viedla k vzniku festivalu?
PZ: “Pôsobil som v bluesovej kapele a prechádzal som už na konzervatóriu na trombón ako svoj druhý nástroj. Mal som svoje umelecké vízie a vzory ako Lester Bowie's Brass Fantasy, Art Ensemble of Chicago, Leon Thomas. Aby som realizoval svoje vízie, som si založil kapelu Blue Brass Connection. V jadre kapely bolo jednoduché blues, ale bola to veľmi dobrá a umelecká hudba. Promotérovi Jazz Fest Wien sa moja kapela pozdávala. Rozhodol som sa, že zorganizujem jeden koncert blízko svojho rodiska v Hornom Rakúsku. Susedná dedina Sigharting mala práve vtedy dokončenú renováciu zámku a mladého nového starostu. Volal som mu a opýtal som sa ho, či by sme tam nemohli hrať koncert. On súhlasil, že je to dobrý nápad a povedal, že večer príde guvernér, tak by ho mohol požiadať o nejaké peniaze na podporu koncertu. Na druhý deň mi volal starosta: Pauli, guvernér nám dal na festival 50.000 šilingov. Ja som zareagoval, že aký festival, veď to je len koncert. No nakoniec som povedal, tak keď máme 50.000 šilingov, bude festival. Vďaka tomu sa náhodou z koncertu stal festival a písali sa jeho začiatky (smiech). Musím povedať, že už vtedy sme urobili úžasný program! Stretli sme sa Heinz Krassnitzeom, Christof Kurzmannom a spolu sme sedeli v Jazzspelunke - vo Viedni. Každý mal skvelé nápady a zostavili sme program s menami ako Billy Cobham, Lou Donaldson, Ray Anderson, či Terje Rypdal.”
* Počas toľkých rokov organizovania festivalu sa vyskytli nejaké ťažkosti, ktoré ste museli prekonať?
PZ: “Samozrejme. Každý jeden rok je veľkou výzvou a skúškou. Niekedy je menšia, inokedy väčšia, ale každý rok na to ide obrovské množstvo energie, aby to vôbec mohlo vzniknúť a podarili sa to."
*Povedali by ste, že INNtöne Jazzfestival dostal na farme svoju originálnu podobu?
PZ: “Nie. Festival mal vždy svoju podobu ako komunita, ktorá je otvorená pre všetko od swingu, cez gospel, až po free jazz a ako ľudia sa neustále meníme. Čo sa týka života na farme myslím, že v tomto nie sme originálni, inšpirovali sme mnohých po celom svete a v Rakúsku, aby aj vo svojich domácnostiach si otvárali vlastné farmy, robili si vlastné produkty, či už v bytoch alebo domoch.”
* Vaša dramaturgia má vždy nejakým spôsobom rovnováhu, čo sa týka veľkých mien, neznámych kapiel alebo mladých talentov. Máte na to nejaký recept?
PZ: “Nemám na to recept. Vždy to bolo hlavne o pestrosti hudby a dynamike. Základ spočíva v tom, že chcem mať čo najfarebnejší program so všetkými farbami ako dúha. Takže to je koncept festivalu - vždy vytvoriť akúsi hudobnú dúhu, ak sa to podarí, tak vtedy mám radosť.”
* Ak by ste mali neobmedzený rozpočet koho by ste zavolali na festival?
PZ: “Zavolal by som presne tých istých ľudí, ktorých volám. Ja už teraz po rokoch dokážem zavolať naozaj veľké mená - už to nie je neznámy festival. Chcem mať však hudbu v rovnováhe a nie veľké mená - o tom nie je tento festival. Veľké mená prichádzajú, ale nie pre svoje meno, ale pretože je tu dobrá atmosféra a láska k hudbe.”
* Festival započne budúci rok piatu dekádu a aj novú etapu. Máte nejaké predstavy a chystáte nejaké zmeny?
PZ: “Jednou z veľkých zmien je posun dátumu na polovicu augusta a nebude pódium vonku. Festival sa opäť vráti do drevenej stodoly a bočných klubov. Posledné roky sme mali prevažne šťastie na počasie, ale nemôžem očakávať, že to bude tak stále. Samozrejme s tým očakávam, že príde asi menej ľudí. Je to veľká škoda, ale zase nechcem, aby tu ľudia trpeli horúčavu od obeda a odpadli, keď je vonku 39 stupňov Celzia.”
* Spomínate si na nejaké pamätné zážitky, či príbehy za posledných 40 rokov festivalu?
PZ: “Bolo mnoho momentov, kde sa ma dotkla hudba až tak, že som sa rozplakal. A mnoho ďalších, ale len pri spomínaní sa mi tisnú slzy do očí - nedá sa vybrať jeden moment a je ich mnoho.”
* Ďakujeme za rozhovor a gratulujeme k 40. výročiu festivalu!