Publikum, © Patrick Španko

  23.10.2017

Každý deň festivalu Bratislavské jazzové dni, sa už ako tradične, na B pódiu mladých talentov uzatváral program nesúťažným vystúpením profesionálneho headlinera. Tento rok opäť priniesol špičkové vystúpenia troch kapiel s obsadením známych i menej známych mien. V prvý večer sa predstavil famózny český saxofonista Ondřej Štveráček, so svojím hviezdnym kvartetom.  Bubeník Gene Jackson z USA, ktorý hrával po boku legendárneho Herbieho Hancocka, nadviazal spoluprácu so Štveráčkom už pred niekoľkými rokmi a je vzácnym prínosom pre zoskupenie. Kvarteto dopĺňa klavírny mág zo Slovenska Klaudius Kováč a na kontrabase ho sprevádza Tomáš Kaštan Baroš. Tejto zostave minulý rok vyšli dokonca až dva albumy "Calm" a "Scetches". Z albumov zazneli na koncerte skladby „Spanish“ a „Jin-Fizz“ ktoré skomponoval Štveráček a skladba s výraznou orientálnou témou „Bunch of gypsies“ od Tomáša Baroša, ktorý sa v jej úvode zaskvel aj skvelým sólom. Od začiatku koncertu hudobníci nasadili silný "tlak", ktorý sa dal očakávať, a každou skladbou sa stupňoval. Ich výbušný a moderne ladený hard-bop bol akoby nezastaviteľný. Nedá sa opäť nespomenúť extatický zvuk Štveráčkovho tenor saxofónu, ktorý ho na spôsob Johna Coltranea zakaždým vymačkal do posledného tónu. Samotný vplyv majstra, potvrdili skladbou „Naima“, ktorá je pôvodne Coltraneovou hypnotickou baladou, v ich podaní sa čoskoro rýchlo zmenila opäť do burácajúceho post-bopu. Treba vyzdvihnúť výbornú rytmiku amerického velikána, rovnako skvelé sóla Kováča a skvelú komunikáciu medzi hudobníkmi.  

Ondřej Štveráček, © Patrick Španko

Gene Jackson, © Patrick Španko

Klaudius Kováč, © Patrick Španko

Ondřej Štveráček Quartet, © Patrick Španko

Druhý večer sa ako záverečný, profesionálny headliner pódia mladých talentov predstavil Peter Lipa mladší, so svojim novým autorským projektom The Grand Buffet. Mladý Lipa sa pustil do produkcie vlastných skladieb s príťažlivým moderným zvukom. Hudba sa nesie vo fajnovom NuJazzovom duchu s „lounge music“ charakterom,  obohatená o Lipov spev cez vokóder. Autorská produkcia samplov a beatov je doplnená živými bicími, za ktorými sedí excelentný hudobník a dvorný bubeník Petra Lipu staršieho Michal Fedor. Hudba takmer skĺzava až do chill-outovej atmosféry, ale úderné a metronomicky presné rytmy Fedora, nedovoľujú poslucháčovi upadnúť do letargie a udržujú neustálu pozornosť. Celý projekt The Grand Buffet je skompletizovaný rovnako excelentným trubkárom Matejom Korbeličom, ktorého melódie a improvizované pasáže dodávajú triu tú správnu atmosféru, ktorá je podľa predstavy autora. Peter Lipa mladší rovnako rád pridával okrem vokóderových spevov aj svoje vlastné šťavnaté improvizácie a klávesové vyhrávky. Napriek výbornému koncertu s excelentnými výkonmi interpretov, mám pocit, že projekt The Grand Projekt je vo svojich začiatkoch a bude mať ešte veľa čo ponúknuť.

Peter Lipa Jr., © Patrick Španko

The Grand Buffet, © Patrick Španko

Posledný, tretí koncertný večer, zakončilo u nás doposiaľ menej známe poľské zoskupenie Early Birds. O to väčšie bolo však milé prekvapenie, keď po úvodných skladbách bolo hneď jasné, že táto kapela je právom headlinerom na B pódiu. Len nedávno vydali svoj debutový album „Świt“, pod slovenskou značkou Hevhetia, ktorá väčšinou volí naozaj kvalitné tituly, najmä čo sa týka poľskej hudby a ani tentoraz to nebol krok vedľa. Šesťčlenná zostava sa na koncerte predstavila iba v pätici, bez svojho perkusionistu, no zazneli takmer všetky skladby z ich nového albumu. Charizmatický prejav speváčky Martyny Kwolek zaujal od prvého momentu a svojou výpovednou hodnotou nedovolil myšlienkam poslucháča blúdiť. Počas koncertu angličtina vystriedala poľštinu ktorá bola ešte magickejšia. Hudba znela až seversky melancholicky, no napriek smutnejším textom o láske či prírode, stále vytvárala akúsi pozitívnu katarznú atmosféru. Čarovné kúsky vytiahli na svojich nástrojoch aj vibrafonista Marcin Pater, ako aj skvostne hrajúci saxofonista Kuba Chojnacki. Treba spomenúť, že zaznel aj upravený jazzový štandard „My Favourite Things“, no nijakým spôsobom sa nevymykal navodenej atmosfére a vďaka výbornému aranžmánu ostala zachovaná celková koncepcia hudby. Na konci sme si aj všetci zaspievali, krásny, jednoduchý melodický refrén skladby „Nie można zabić miłości“. To už sa ale pomaly B-pódium vyprázdňovalo, pretože každý chcel stihnúť úvod hviezdy večera na „Áčku“ Coryho Henryho... Tí, čo však ostali do konca na Early Birds, si myslím že boli svedkami jedným z vrcholov festivalu.

Martyna Kwole, © Patrick Španko

Early Birds, © Patrick Španko