„Pri komponovaní sa nesmiete pozerať na kapelu ako celok, ale musíte vnímať členov aj ako individuality, s ktorými pracujete.“   12.09.2022

Frans Peter Eldh (* 1983) bol od útleho veku posadnutý hudbou - je jedno či to bol jazz, klasická hudba, soul, reggae, švédska folklórna hudba alebo hip-hop. Peter sa to snažil všetko absorbovať ako špongia a aj to prispelo k tomu, že patrí k skupine umelcov, ktorí sa právom môžu označovať ako všestranní. Göteborgský rodák pochádza z hudobníckej rodiny a v začiatkoch hrával na gitare, až neskôr prešiel na kontrabas. Medzi jeho ranné vzory patria Charles Mingus, Anders Jormin, Charlie Haden, Charlie Parker, A Tribe Called Quest, Monica Zetterlund, Samla Mammas Manna, Aretha Franklin a Earth Wind & Fire. Aktuálne pôsobí na berlínskej jazzovej scéne a patrí k vyhľadávaným umelcom. Ako umelec a producent pracoval na veľmi rôznorodých projektoch s menami ako Django Bates, Lucia Cadotsch, Gard Nilssen, Christian Lillinger, Kaja Draksler a mnoho ďalších. Okrem spoluprác sa venuje aj svojim projektom Koma Saxo a najnovšie Drums Vol.1, kde zdôrazňuje dôležitosť rytmickej sekcie v spolupráci s menami ako Eric Harland, Savannah Harris, Richard Spaven a iní. V exkluzívnom rozhovore nám priblížil niektoré zaujímavé projekty, momenty jeho kariéry a otvoril dvere do svojho unikátneho hudobného myslenia.

 

* Zaujalo ma, že ste prešli z gitary na kontrabas, čo vás viedlo k tejto zmene?
Peter Eldh: "Vec sa má tak, že kontrabas bol u nás odjakživa. Som z hudobníckej rodiny a moja mama vedela hrať na kontrabase, klavíri, akordeóne a množstve ďalších nástrojov. Môj otec tiež trochu hrával na kontrabase, ale najmä na husle a flautu. Oni si niekedy v 70-tych rokoch kúpili lacnejší kontrabas a od vtedy bol u nás doma, pretože to bol krásny nástroj na pohľad, vždy bol vystavený ako kus nábytku. Keď som vyrastal, vždy som ho videl stáť v kúte. Ku gitare som sa dostal nejako spontánne, bola to bežná vec pre mladých hrať na gitare, ale keď som v jednom momente vyskúšal kontrabas, absolútne som pochopil silu tohto nástroja a už sa ku gitare nevrátil. Takže ten prechod nastal len, kvôli tomu, že ten nástroj u nás jednoducho vždy bol. Taktiež kontrabas je vždy veľmi hľadaný v kapelách, takže dobré sa spojilo s užitočným a tak k tomu prišlo."

* Venujete sa aj basgitare alebo ostávate za kontrabasom?
PE: "Nie, popravde v rôznych projektoch hrám veľa aj na basgitare."

* Hrali ste na nemeckej, švédskej, aj dánskej jazzovej scéne. Čo by ste o nich povedali, čím sú špecifické?
PE: "Povedal by som, že v Dánsku som začal štúdium a tam som získaval prvé kontakty v jazze. Zaujímavosťou je, že som sa dostal do kontaktu s veľa Nórmi, čiže skôr som mal viac kontakt s nórskou jazzovou scénou než s tou domácou švédskou. Taktiež po spolupráci s Django Batesom som viac vystupoval v Anglicku a tunajšia jazzová scéna mala tiež na mňa vplyv. Potom som sa presunul do Nemecka a v súčasnosti spolupracujem aj s mnohými Fínmi a Poliakmi. Takže pre mňa je to viac o ľuďoch ako o jazzovej scéne v rôznych krajinách a mestách. Jazz sa deje všade, ide len o to na koho natrafíte a ako sa vám s ním pracuje. Ja vyhľadávam ľudí, s ktorým sa cítim, že máme nejaké prepojenie a nezáleží, kde to je."

* Určite však cítite nejaké rozdiely v tom ako hrajú?
PE: "Samozrejme, všetko to súvisí s prostredím a ich skúsenosťami, ale taktiež tu je najdôležitejší aspekt otvorenosť a všetky tieto odlišnosti sú práve pekným prínosom a originálnymi prejavmi jednotlivca."

* Teraz ste viac usadený v Berlíne - ako vnímate toto mesto, ktoré sa za posledné roky stáva veľmi dôležitým miestom pre rozvoj jazzu a progresívnu hudbu v Európe?
PE: "Berlín je miesto, ktoré priťahuje mnoho ľudí z rôznych kútov sveta. Vďaka tomu sa tu toho veľa deje, pretože je tu pre nich priestor stretávania odlišných kultúr a nápadov. Toto je to, čo má Berlín výnimočné oproti iným mestám. Každý tam chce ísť a väčšina sa tam aj dostane v niektorom z okamihov života. Už len to, že tam človek príde, mu dáva nové možnosti a inšpirácie, aj keď by sa tam nepresťahoval."

* Do akej miery vás táto diverzita vplyvov a multikulturalizmus Berlína ovplyvnili?
PE: "Určite ma to ovplyvnilo do veľkej miery! Hlavne mi to otvorilo a ukázalo, že do akej miery sú niekedy niektoré lokálne jazzové scény: inde sú úzkoprsé, obmedzené. Treba vždy hľadať širší nadhľad a niekedy sa pozrieť na veci z inej perspektívy. Napríklad v kapele niekedy musíte zvoliť opačný prístup, nepozerať sa len na to ako jeden celok, ale vnímať aj členov ako individuality, s ktorými pracujete."

* Je tento prístup dôležitý aj pre vaše kompozície? Sústredíte sa na konkrétne individuality, pre ktoré píšete hudbu?
PE: "Myslím, že do určitej miery áno. Záleží to trochu od situácie - sú projekty, pre ktoré píšem odlišným spôsobom. Ale vo väčšine prípadov píšem pre konkrétnych ľudí a zaujíma má aj ich spätná väzba, takže proces tvorby sa stáva aj takou vzájomnou spoluprácou s každým jednotlivcom."

* Pri kompozícii siahate aj po iných nástrojoch ako kontrabas? Nevyužívate predošlé skúsenosti s gitarou alebo klavírom?
PE: "Áno určite. V mojom prípade množstvo skladieb vychádza z komponovania na gitare. Gitara je môj najčastejší spôsob, ktorým začínam kompozičný proces. Taktiež však ako producent veľa pracujem s produkčnými metódami ako samplovanie a podobne a aj to ma vie priviesť k rôznym nápadom. Niekedy nápady však vznikajú aj z hlavy čisto na báze mojej vnútornej kreativity a teoretického pozadia a myslenia. Potom až neskôr v procese siahnem po gitare a vyskúšam si ako jednotlivé veci fungujú v praxi, prípadne niečo prepíšem."

* Váš proces sa približuje k prekomponovanej forme. Tvoríte niekedy vedome s nejakou konkrétnou formovou predstavou alebo harmóniou?
PE: "Väčšinou je to u mňa taký proces akoby pomalej improvizácie. Niekedy však pracujem aj klasickejším spôsobom kompozície z nejakého počiatočného nápadu, ktorý vedomím procesom nejako ďalej rozvíjam. Určite teoretické poznatky sú dôležitou fázou, ktoré v niektorej fáze komponovania vedome používam."

* Ako vznikol váš dlhoročný projekt Koma Saxo?
PE: "Tento projekt vyrástol čiastočne z kapely, ktorú som mal predtým - Amok Amor, kde som už hral s Christian Lillingerom. Tento projekt sa rozpadol, ale chcel som, aby jeho energia ďalej pokračovala. Ja som dostal ponuku pracovať na hudbe pre jeden fínsky festival a vtedy vznikla táto myšlienka vytvoriť nový projekt. Takže základom bola rytmická sekcia ja a Christian a chcel som ďalej pridávať saxofóny, dokonca viac ako ich tam teraz je, ale lepšie bolo začať v menšom. Cítil som to, že to bude dobrý udržateľný projekt, ale zároveň v tom bolo trochu aj náhody."

* Je to veľmi všestranný projekt s množstvom odlišných vplyvov, čo je hnacia sila a inšpirácia tohto projektu?
PE: "Myslím si, že základom celého soundu je rytmická sekcia a tou som ja a Christian. My reprezentujeme tu časť KOMA. Už len toto je veľmi prínosné. Často vychádzame z nejakého groove, aj keď už samotný výsledok tak znieť nemusí, ale v jadre sú to nápady orientované na groove. So saxofónmi je to už úplne iný príbeh. Je to veľmi zábavné, máte toľko výrazových prostriedkov a môžete mať dravý ukričaný zvuk, krásne harmónie, dlhé akoby hymnové pasáže alebo to potiahnuť do be bopu. Mám všetky tieto možnosti, takže pre mňa sú to možnosti ako maľovať presne to čo chcem."

* Takže dá sa povedať, že Koma Saxo je pre vás takou platformou na rozvoj a experimentovanie?
PE: "Áno! A ďalšie dva albumy budú úžasné, nikto nevie ani ako to bude znieť. Pracujeme tam so švédskou speváčkou Sofia Jernberg. Niektoré skladby sú uletené, iné sú skôr už akoby popová produkcia - je to veľmi rôznorodé a pútavé. Koma Saxo je ako také ihrisko a mňa baví sa hrať so zvukom a objavovať s touto skupinou nové možnosti."

* Teraz máte projekt Drums Vol. 1, čo stojí za týmto projektom?
PE: "Hlavnou ideou tohto projektu je vlastne skutočnosť, že vždy som chcel byť bubeník. Potom som sa stal kontrabasistom, ktorí k ním majú blízko (smiech), ale nie je to ono. Týmto projektom som proste chcel vyzdvihnúť bicie ako veľmi dôležitý nástroj v akejkoľvek kapele a chcel som ukázať, čo vlastne bicie do tej hudby prinášajú. Je to akási pocta bicím nástrojom. Aj keď iné nástroje hrajú sólo, bicie tam stále sú od začiatku až do konca ako základ. Viem, môže to znieť prvoplánovo a vtipne. Potom som si však povedal no a čo, prečo nemať takýto koncept."

* Do akej miery ste nechali na nich, čo budú hrať?
PE: "Ja som im vlastne dal len materiál, na ktorý majú reagovať - to bolo samotnou podstatou, dať do popredia ich reakciu, ich hudobný štýl, vkus a cit. Vo väčšine prípadov to dokonca úplne zmenilo aranžmán, pretože niečo, čo zahrali, mi dalo ďalšie nápady ako to prepísať, čo doplniť a ako to celé upraviť. Opäť sa tu ukazuje celá ta koncepcia, že bubeník do hudby vkladá veľa a môže dotvárať celkovo ako sa skladba vyvíja."

* Zmenilo toto vašu perspektívu na kompozíciu? Pretože určite je to trochu iný proces, ak sa v skladbe sústredíte na bubeníka skôr ako na čokoľvek iné.
PE: "Určite. Niekedy už len samotný jeden úder bubnov vás ťahá k niečomu inému. Napríklad isté frekvenčné spektrum bicích nástrojov vás môže ťahať k flaute. Preto je tam strašne veľa fláut (smiech)."

* Ako bežne pristupujete k improvizácii?
PE: "Jedna vec je nechať sa viesť uchom. Pre mňa však improvizácia je aj hlavne o rozhodovaní. Ide o reakciu, urobiť niečo, urobiť pohyb, zahrať tón, ktorý možno je v danom kontexte pre vás neznámy a nový. To je niečo ako katalyzátor, potom sa to celé rozbehne a čakáte na ďalší impulz a na základe toho sa ďalej rozhodnete. Taktiež to vnímam v štruktúrach. Je to o tom ako si viete uvedomiť nejakú štruktúru počas hrania, definovať ju, upraviť, redefinovať. Je to akoby ste aranžovali nanovo, ale spontánne v momente. Na základe týchto štruktúr potom staviate - je to ako stavať budovu z blokov."

* Okrem hudobníka, pracujete aj ako producent, mení to vašu perspektívu, keď robíte na svojich projektoch alebo s niekým iným. Viete sa na to pozerať ako producent odlišne?
PE: "Myslím si, že áno. Nie je pre mňa dôležité byť líder, ale samozrejme, ak si myslím, že mám niečo hodnotné, čo môžem k tomu povedať alebo priniesť, tak to poviem. Samozrejme vždy to bude len jeden názor. Ja mám rád, keď je viac názorov a vždy do toho mora prihodím ten svoj a potom sa spoločne rozhodujeme, čo bude najlepšie. Samozrejme iné je to v projektoch, kde ma zavolajú špeciálne ako producenta a zaujíma ich presne ako to ja vidím a tam prinášate aj veľa subjektívneho vkusu, ale zároveň aj to trochu otáča vašu percepciu a ako celú hudbu vnímate. Hľadáte nové spôsoby ako niečo pridať a vytvoriť."

* Vy máte aj vlastné vydavateľstvo. Založili ste ho najmä aby ste mali väčšiu slobodu pri tvorbe?
PE: "Áno, je to trochu aj z toho dôvodu. Ja samozrejme vydávam aj veľa hudby pod rôznymi vydavateľstvami stále, ale vždy je dobré mať aj takúto možnosť."

* Aké máte plány do blízkej budúcnosti?
PE: "Pracujem teraz na rôznych produkciách a remixoch pre iných muzikantov. Taktiež chcem robiť druhú časť spomínaného bubeníckeho projektu Drums Vol. 2. Teraz som nahral dva albumy pre ECM Records. Budú vychádzať aj ďalšie albumy a podobne, stále je čo robiť."

* Ďakujeme za rozhovor.