„V dlhodobých projektoch si vybudujete skutočnú slobodu a dôveru na pódiu."   10.10.2022

Švajčiarska speváčka a skladateľka Lucia Cadotsch (* 1984) patrí k rastúcim zjavom európskej jazzovej scény a postupne sa etabluje ako veľmi unikátna speváčka s originálnym prístupom. Cadotsch sa venovala spevu a klavíru už od útleho veku. Hudobné vzdelanie si rozširovala na školách Universität der Künste v Berlíne a Rytmisk Musikkonservatorium v Kodani. Cadotsch k svojmu hlasu pristupovala ako k nástroju a vďaka tomu si vytvorila svoj originálny prístup k vokálnej tvorbe a vlastný štýl. Aktuálne pôsobí na berlinskej jazzovej scéne a do povedomia sa dostala vďaka úspešným projektom SPEAK LOW, LIUN, The Science Fiction Band a AKI. Svoj úspech spečatila viacerými oceneniami. V roku 2017 Echo Jazz Award za speváčku roka a v roku 2021 získala German Jazz Award v kategórii spev. V exkluzívnom rozhovore na Saalfelden Jazz Festivale nám ponúkla svoj náhľad na jazzový spev, svoju tvorbu, štýl, kompozičný proces a čo nové chystá v projektoch.

 

 

* Váš tón a frázovanie, sú veľmi unikátne a nie typicky jazzové, čo vás k tomu inšpirovalo?
Lucia Cadotsch: "Áno, je pravda, že ja sa zaujímam o taký veľmi prirodzený prejav a nesnažím sa nejako nasilu vopchať do nejakej kategórie. Jednou z prvých speváčok, kedy som si toto uvedomila, že som si po vypočutí povedala toto je krásne a prirodzené, bola Billie Holiday. Ja často inklinujem už aj k skoro rozprávaniu alebo recitovaniu, pretože aj slová majú svoj rytmus a melódiu. S tým súvisí aj moje frázovanie, pretože sa v prvom rade nezameriavam len na to hudobné frázovanie, ale aj to ako sa frázujú slová samotné a snažím sa s tým hrať. Mohli by sme povedať, že ide už aj v tomto smere o akúsi mikroimprovizáciu. Taktiež ma v mladosti ovplyvnil veľmi Chet Baker. Mimo jazz ma inšpirovala veľmi Leslie Feist, Erykah Badu a Amy Winehouse. V poslednej dobe som znovuobjavila speváčku PJ Harvey. Ona je úžasná a má skvelý tón. Taktiež veľa počúvam Jeff Buckleya, ale toho som objavila len nedávno."

* Kedy ste sa dostali k jazzu?
LC: "Vyrastala som s kolekciou otcových jazzových platní a môj brat je tiež jazzový umelec, takže k jazzu som mala vždy blízko. Pre mňa bol jazz už od detstva niečo prirodzené."

* Speak Low II (2020) je váš najnovší album. V čom sa podľa vás najviac líši od vášho debutu Speak Low (2016)? Mne sa zdal, že je zvukovo a charakterovo temnejší.
LC: "Vážne? Ja som si vždy myslela, že práveže ten prvý je viac pochmúrnejší a temnejší (smiech). Je pravda, že titulná skladba Speak Low je v druhej verzii viac pochmúrnejšia a dramatická."

* Čo viedlo k takémuto aranžmánu pôvodne oveľa radostnejšej piesne?
LC: "Aranžmány vytvárame spolu s kapelou a ten proces je tam taký, že spolu ich tvoríme, potom ich nacvičujeme a snažíme sa ich následne uviesť na koncertoch. Tie aranžmány potom neustále prechádzajú zmenami a snažíme sa neustále z toho vytvárať niečo nové. Takže je to stály proces. Podobne nejako vznikol aj ten druhý aranžmán Speak Low - stále sme to hrali a menili, až sme prišli k úplne odlišnej verzii s novým, zvukom, farbami a kontrastmi. Teraz, keď ich uvádzame na koncertoch, tak ich hráme spolu v takej hybridnej verzii."

* Teraz je už 6 rokov po vašom debute Speak Low a vydali ste aj druhú verziu Speak Low II. Ako vnímate tento debut s odstupom času?
LC: "Debut Speak Low som už strašne dlho nepočula, ale špeciálne na ňom bolo to, že my sme sa stretli s kapelou začiatkom roka 2016 v januári. Mali sme prvé vystúpenie a boli sme všetci z tohto projektu nadšení, ako nám to znie a všetko. Pol roka sme horlivo tvorili a aranžovali kompozície a potom vydali hneď album. Bolo to pre nás niečo nové a znelo nám to veľmi neohrane, sviežo. Boli sme akoby zamilovaní do nášho zvuku. S odstupom času sme nadväzovali na základy tohto projektu a tento nový sound sa stával súčasťou DNA tohto projektu. Samozrejme, veľký rozdiel medzi týmito albumami je aj v tom, že ako kapela sme už viac zohratí, môžeme si viac dovoliť a sme viac voľnejší. Ešte jeden rozdiel je, že pri debutovom albume Speak Low sme mali už ustálené aranžmány a tie sme potom nahrali. Speak Low II vznikal z nahrávok rôznych verzií aranžmánov počas 2 rokov, takže tu ide skôr o takú kompiláciu rôznych verzií daných kompozícií."

* Ak by ste ich porovnávali kompozične a textovo, vnímate, že je tam nejaký posun?
LC: "Určite sme sa posunuli hlavne ako ansámbel. Speak Low je však z veľkej časti live kapela a pre lepšie preniknutie k podstate skladieb je najlepšie počuť ich naživo. Je to hlavne o interakcii umelcov na pódiu."

* Čo máte na tomto ansámbli Speak Low najradšej?
LC: "Mám rada na ňom to, že Otis Sandsjö a Petter Eldh ma vedia vždy na každom koncerte prekvapiť. Sú veľmi inovatívni a žiaden koncert nie je opakovaním, neustále sa posúvame vpred."

* Vaša spolupráca s Pettrom trvá už dlhé roky, kedy začala a ako sa vyvíja?
LC: "Áno, s Pettrom som spolupracovala v dvoch rôznych projektoch. Prvýkrát sme sa stretli v Kodani, keď som tam študovala ako 23-ročná. Spolu sme založili projekt Schneeweiss + Rosenrot, kde sme hrali vlastnú tvorbu. Do dnešnej doby spolupracujeme spolu už 16 rokov a to je riadne dlhá doba. Je to úžasné, keď máte niekoho pri sebe ako dobrého kamaráta, hudobníka a podporujete sa navzájom toľké roky. V podstate sme spolu prežili a zdieľali vzájomný hudobný vývoj."

* Študovali ste v Berlíne, ktorí má veľmi vitálnu modernú, rozrastajúcu sa jazzovú scénu. Ako to tam vnímate, z vašej perspektívy?
LC: "Na Berlíne je zaujímavé to, že je to naozaj živá metropola, ktorou prejde množstvo ľudí, čo ma za následok neustále zmeny aj v hudbe. Vždy prídu nejaké nové osobnosti do Berlína a tie ovplyvnia scénu a potom zasa niekto iný, je to nekonečné objavovanie nových hudobných vecí a osobností."

* Podpísalo sa to aj na vašom hudobnom vývoji?
LC: "Samozrejme, ale mňa najviac formovali ľudia, s ktorými som osobne hrala. Ale výhoda veľkého počtu hudobníkov v Berlíne je, že si môžete dôsledne a opatrne, vybrať hudobníkov, ktorí vám sedia, presne na to, čo potrebujete."

* Vyhovujú vám viacej komornejšie ansámble alebo väčšie?
LC: "Práve ta rôznorodosť týchto projektov, aj čo sa týka obsadenia, je pre mňa pútavá."

* Čo ma zaujalo na vašej kariére je, že ste za viacero rokov mali len 3 stabilné projekty a s každým ste vydali niekoľko albumov. Dnes je trend u hudobníkov mať mnoho projektov a neustále ich striedať. Záleží vám skôr na stabilite ansámblu a jeho hudobnom a zvukovo vývoji?
LC: "Áno, je to pre mňa dôležité. Zároveň si myslím, že je to potom aj väčšia zábava, ak viacej nechávate dozrieť hudobný materiál a stávate sa v ňom potom slobodný. Taktiež si vybudujete aj určitú dôveru na koncertnom pódiu. To sa nedá ani nijako obísť a získať inak, to je niečo, čo prichádza až po mnohých koncertoch. Tak sa potom aj projekt rozvíja na nový level, niekedy som aj mala pocit, že Speak Low už sme sa toho asi prehrali a je to nudné a potom vás to prekvapí a posuniete to zasa na úplne nový level."

* Teraz koncertujete aj s novším projektom LIUN + The Science Fiction Band. Ako vznikol tento projekt?
LC: "Tento projekt prišiel po Schneeweiss + Rosenrot a Speak Low. Mala som taký pocit, že ešte stále by som potrebovala niečo, kde by som sa mohla skutočne zamerať len na svoju tvorbu a pracovať so syntezátormi a elektronickou hudbou. Jeden z projektov bol viac o jazze, kapele a improvizácii a v druhom sme zasa spájali nápady ako kapela a bola to taká koláž toho, čo chcel každý. Začala som teda tvoriť s Wanja Slavinom myslím, že to bolo v roku 2012, v tom čase išlo len o nejakú zábavu, niečo, čo sme si robili pre seba. Zrazu sme si uvedomili, že máme 20 skladieb a niečo by sme s tým mohli urobiť. Začali sme uvažovať, že by z toho mohol byť projekt a mali by sme vydať album. Predtým to bolo len také skúmanie a spoznávanie Abletonu a skúšanie rôznych vecí. Album sme vydali až po viacerých rokoch, dôvodom môže byť aj to, že pri produkovanej hudbe, máte úplne iné možnosti ako pri live kapele a snažili sme sa nejako vykryštalizovať v tomto svete produkcie nejaký náš spoločný sound."

* Ako vnímate túto tvorbu a hudbu? Je to jazz?
LC: "Neviem, je to náročné zaradiť. Je to hudba s množstvom rôznych vplyvov. Je to dosť produkované a je tam veľa elektroniky, ja by som to zaradila bližšie k popu, ale zasa potom pustíte to fanúšikom popovej hudby a tí si myslia, že je to príliš jazzové. Druhá stránka toho je, že obaja sme jazzoví hudobníci a teda ten jazzový prístup sa tam do istej miery odráža."

* Čo je pre vás osobne jazz?
LC: "To je ťažká otázka, na ktorú momentálne asi neviem odpovedať, ale jednou z veľmi dôležitých aspektov jazzu pre mňa osobne je improvizácia."

* Ako pristupujete k improvizácii?
LC: "Ja sama o sebe až tak veľmi neimprovizujem, skôr to radšej počúvam. Aj moja hudba si myslím, že je improvizáciou, len skôr viac v tom hudobnom kontexte. Ja to vnímam ako spievanie piesne do kontextu improvizovanej hudby."

* Je niečo, čo by ste v hudbe ešte chceli objavovať a nemali ste na to priestor?
LC: "Neviem, ale keby niečo také bolo, už by som to robila. Ja vždy idem za tým, čo vnútorne cítim, že chcem robiť. Momentálne mám nový projekt AKI s Kit Downesom, Conor Chaplinom a James Maddrenom. Hráme vlastné kompozície a je to skôr taký akustický ansámbel s bicími nástrojmi. Teraz pracujem aj s rozšírenou verziou LIUN projektu. Takže je toho dosť veľa: Nie, že by som nemala tvorivú predstavu, ale momentálne neuvažujem nad tvorením odlišných projektov, pretože tieto sú dosť rôznorodé, pestré a aktuálne plne mi zamestnávajú moju myseľ."

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti?
LC: "Momentálne sa sústredím hlavne na koncerty so spomenutými projektami. Taktiež sa teším na nový album s LIUN + The Science Fiction Band. S týmto projektom budeme okrem toho spolupracovať a nahrávať aj so sláčikovou sekciou na ďalšom albume, takže aj to bude zaujímavé. Možno budeme nahrávať aj album so spomenutým novým projektom s Kit Downesom, Conor Chaplinom a James Maddrenom, ale to ukáže až čas."

* Ďakujeme za rozhovor.