8. - 14.5.2022, KC Kammgarn, Schaffhausen, CH   17.06.2022

Švajčiarsky Schaffhausen Jazz Festival ma zaujal preto, pretože popnúka silný fokus na šviajčiarsku jazzovú scénu. Hrajú tu jednoducho iba domáce formácie, čo pre mňa ako návštevníka festiavalu zvonku, mi dáva silný prehľad o domácej jazzovej scéne! Samozrejme, iba z určitého pohľadu. Festival sa koná každoročne vo švajčiarskom meste Schaffhausen od roku 1990. Počas štyroch dní koncom mája sa každoročne v Kulturzentrum Kammgarn predstaví približne desať formácií súčasného švajčiarskeho jazzu. Festival vznikol preto, lebo v Schaffhausene neexistovali žiadni propagátori súčasného jazzu, takže situácia bola pre hudobníkov aj fanúšikov neuspokojivá. Gitaristi Urs Röllin a Hausi Naef zorganizovali prvý jazzový festival v Schaffhausene od 16. do 19. mája 1990. Na festival sú pozvané predovšetkým fungujúce kapely zo súčasnej švajčiarskej jazzovej scény; okrem toho sa predstavia aj interpreti, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji švajčiarskeho jazzu. Švajčiarsky rozhlas SRF (Schweizer Radio und Fernsehen) vysiela záznamy koncertov od druhého ročníka festivalu. Počet návštevníkov má neustále vzrastajúcu tendenciu, pričom približne 50 až 60 % divákov pochádzalo zo Schaffhausenu. Inak hlavná scéna je roky nemenná - Kulturzentrum Kammgarn.

Samotné mesto Schaffhausen má vyše 35.000 obyvateľov a je najväčším a hlavným mestom rovnomenného kantónu a takisto je najsevernejším mestom Švajčiarska! V starom meste sa nachádza množstvo renesančných budov. Juhovýchodne od mesta, ale už mimo katastra Schaffhausen, sa nachádza Rheinfall, najväčší vodopád v Európe - pútavá atrakcia pre turistov a návštevníkov mesta. Ale poďme späť k festivalu. Ako som už napísal, vznikol v roku 1990 a od samého začiatku stál na troch ľudských pilieroch: Urs Röllin - spoluzakladateľ a riaditeľ festivalu, Barbara Ackermann - administratíva a účtovníctvo a Roli Fricker - technika a infraštruktúra. Samozrejme, že postupne sa pridávali ďalšie dôležité osoby pre správny chod festivalu. 4-dňový jazzový sviatok v meste Schaffhausen sa teší priazni návštevníkov festivalu samotného, ale i médií. Festival zaznamenáva SRF a cez sieť EBU sa dostáva aj na Slovensko, prostredníctvom mojej relácie Exkluzívne z jazzovýách pódií na Rádiu Devín.

1. festivalový deň
Festival otvorilo chorvátsko-francúzske duo Lada Obradović - bicie a perkusie a David Tixier - klavír. Kedysi ich spojilo spoločné štúdium vo Švajčiarsku. Obaja využívali veľmi účelne aj elektroniku, ktorá celý charakter hudby dopĺňala či podčiarkovala. Od rôznych zvukov, cez harmónie klavíru či syntezátora, az po atmosferické husté zvukové koláže a "jedno telo - jedna duša" na pódiu. Niečo nové, svieže i podnetné!

Aj druhé zoskupenie večera bolo duo, na čele ktorého stál už 75-ročný výtvarník a zakladateľ jazzového festivalu vo Willisau Niklaus Troxler. Zatiaľ čo gitarista Manuel Troller vytváral na elektrickej gitare s krabičkami atmosférické zvukové koláže, na veľké biele plátno cca 3x2 metre pomocou rôznofarebných lepiacích pások rôznych šírok a dĺžok, lepil Niklaus Troxler spočiatku "nezmyselné" obrazce, ktoré dávali zmysel až ku koncu, keď vznikol takto nápis PEACE - Mier. Ako reakcia na súčasnú situáci na východ od nás!

Nemecký skladateľ, aranžér a trombonista, ktorý momentálne žije vo Švajčiarsku, získal koncom apríla tohto roku Cenu Deutscher Jazzpreis, v kategórii Národná produkcia - Inštrumentálny album roka: CD Nils Wogram - Muse! A repertoár z tohto debutového albumu prišiel Nils odprezentovať aj na festival. Nils Wogram Muse (Nils Wogram - trombón, Kathrin Pechlof - harfa, Gareth Lubbe - viola a overtonový spev a Hayden Chisholm - alt saxofón) - to je kvarteto s neobvyklým nástrojovým obsadením, originálny mix jazzu, komornej hudby a contemporary music. Alebo komorná hudba plná miniatúrneho života, ktoré poháňa vpred dobrodružstvo!

2. festivalový deň
Otvorilo ho trio známych, skúsených a kreatívnych švajčiarskych hudobníkov Humair - Blaser - Känzig (Samuel Blaser - trombón, Daniel Humair - bicie nástroje a Heiri Känzig - kontrabas). Tri generácie špičkových švajčiarskych jazzových hráčov z troch rôznych častí krajiny, ktoré spojili dych, paličky a struny do dychberúcej hudby, v ktorej boli korene jazzu - blues i dixie, ale i súčasná moderna, v jeden jednoliaty tok jazzovej alchýmie. Skvelé individuálne výkony a inšpirácie jednotlivcov sa podriadili celku, ktorý bol kreatívny a ľudský!

Na svojom najnovšom album švajčiarsky skladateľ a klavirista Florian Favre s názvom Idantitâ (Traumton Records) oživuje tradičnú hudbu svojej domoviny, regiónu Fribourg. Sú to príbehy o škriatkoch, horách, vyhnanstve, naivnej kráse, príbehy o krásnej krajine a kolektívnych predstavách o nej. Florian za klavírom priam destiluje lyricky silnú a melodickú hudbu, ktorá bola dobre dramaturgicky vystavaná a nechýbalo ani zapojenie publika, pre dosiahnutie svojho cieľa!

Záver štvrtkového večera patril skladateľovi a klávesákovi Gauthier Toux, narodeného vo Francúzsku, ale študujúceho na rôznych miestach Európy. V koncertnom programe For a Word nám hrali (Gauthier Toux - klávesové nástroje, Valentin Liechti - bicie nástroje, Julien Herné - basgitara a Léa Maria Fries - spev) a z eklektického charakteru sme počuli takmer všetko, len nie jazz, pri dominanciu rocku a popu. Speváčka pôsobila neistým dojmom a tak som ukončil tento rozpačitý záver večera nočnou prechádzkou.

3. festivalový deň
Pachuť zo záveru predchádzajúceho dňa nezmizla ani pri prvom sobotňajšom účinkujúcom - Andrina Bollinger Trio (Andrina Bollinger - spev, klavír a gitara, Jules Martinet - basgitara a Arthur Hnatek - bicie nástroje). Veru ani toto vystúpenie ma nijako nepotešilo - Andrea síce menila hudobné nástroje, ale svoj spev takmer nie! Farebnosť akú-takú dávali jednotlivým piesňami iba bicie Arthura Hnateka (mimo iných skupín napríklad Erik Truffaz), ktorého inak vôbec nechápen, prečo sa doslova zahadzuje v tomto triu!

V ďalšej formácie s názvom This is Pan (Matthias Kohler - alt saxofón, Lukas Thoeni - trúbka, Dave Gisler - gitara, André Pousaz - basgitara a Gregor Hilbe - bicie nástroje) sa moje chute napravili. Vedúci kapely alt saxofonista a skladateľ Matthias Kohler venoval celý program s názvom Animal Heart svojim obľúbeným zvieratám, čo je však iba mostík k tomu, aby vyjadril empatiu a ľudskosť. Groove, minimal music i fusion, v prepracovanej hudobnej výpovedi, striedali skvelé sóla a najviac sa mi páčil bubeník Gregor Hilbe. Príjemný kompaktný výraz celej kapely ma potešil.

Záver piatkového večera patril formáci LIUN + The Science Fiction Orchestra (Lucia Cadotsch - spev, Wanja Slavin - flauta, klarinet, soprán saxofón a klávesové nástroje, Magnus Schriefl - trúbka, Kati Brien - flauta, klarinet a alt saxofón, Florian Trübsbach - flauta, klarinet a tenor saxofón, Johannes Lauer - trombón, Shannon Barnet - trombón, Mark Pringle - klavír, Matthias Pichler - kontrabas a Fabian Rösch - bicie nástroje). Toto tenteto nabité mladými veľkými menami vedie skladateľ a dychár Wanja Slavin a speváčka Lucia Cadotsch, ktorí takto "otvárajú úplne novú kapitolu zvuku: Mestská hudba s temnými beatmi, trblietavými synťákmi a pulzujúcimi hláškami". Väčšinou dominovalo stredné tempo, bohaté aranžmány, silný sound a značný priestor pre sólové aktivity. Na desať hudobníkov pre mňa málo vzruchu, ale viem si predstaviť, že pre mladšie ročníky to bola nová dimenzia!

4. festivalový deň
Posledný festivalový deň v sobotu otvorilo trio Leipold / Bucher / Lo Bianco (Samuel Leipold - gitara, Jürg Bucher - klarinet a Luca Lo Bianco - kontrabas), so sicílskym kontrabasistom Lucom Lo Biancom, bernským Jürgom Bucherom na klarinete a lucernským gitaristom Samuelom Leipoldom. Toto komorné trio spájajú hudobná hĺbka a jemné nuansy v kompozíciách od členov tria. Pre mňa príjemné osvieženie, skvelá práca s detailom a svieže improvizácie. Prezentoval sa tu i spolu-dramaturg festivalu - gitarista Samuel Leipold.

Sarah Chaksad Large Ensemble (Yumi Ito - spev, Sarah Chaksad - alt a soprán saxofón, Fabian Willmann - tenor saxofón a bas klarinet, Catherine Delaunay - klarinet a bas klarinet, Fernando Brox - flauta, Hildegunn Øiseth - trúbka, Lukas Wyss - trombón, Paco Andreo - bas trombón, Sophia Nidecker - tuba, Fabio Gouvêa - gitara, Julia Hülsmann - klavír, Dominique Girod - kontrabas a Eva Klesse - bicie nástroje) bolo na festivale najväčšie zoskupenie s vynikajúcimi nemeckými, francúzskymi a švajčiarskymi hudobníkmi, jednou Nórkou a jedným Brazílčanom. Tento 13-členný ansámbel viedla 39-ročná skladateľka, aranžérka a saxofonistka Sarah Chaksad, ktorá má pred sebou veľkú budúcnosť! Ponúkla nám svoju príjemnú a veľmi kultivovanú hudbu, otvorenú a bohatú na farby a nálady. Išla tak povediac s kožou na trh a ja som jej uveril! Tak jednoduché, ale pritom zložité, a hlavne geniálne! Jeden z vrcholov festivalu pre mňa! Gratulujem!

Na záver festivalu vystúpilo kvarteto Distict Five (Tapiwa Svosve - alt saxofón, spev a klávesové nástroje, Vojko Huter - gitara a spev, Xaver Rüegg - basgitara a Paul Amereller - bicie nástroje), ktoré je na ceste hľadania a "začínajú formovať vlastnú avantgardu" alebo "spoločne hľadáme prostredníctvom hudby niečo ako slobodu v uväznenom svete". No po pravde povedané, kedže som si nechcel pokaziť príjemnú chuť z predchádzajúceho vystúpenia, nebol som svedkoch ich hľadania ...

Na záver pár slov - na festival som šiel s jasným cieľom a ten sa mi splnil. Získal som prehľad, teda výseč, o švajčiarskej jazzovej sćéne, ktorá je moderná, rozvíjajúca sa i búrlivá, hľadajúca. Stretol som tu niekoľkých známych tvárí v nových projektoch, niekoľko smelých odvážlivcov, ktorí si idú jasne za svojou víziou a bolo to veľmi príjemné, i hľadajúce zoskupenia, ktorým na ich ceste hľadania ja svietiť nebudem. Celkovo mám však veľmi dobrý pocit, ktorý vám na jeseň ponúknem v mojej relácii Exkluzívne z jazzových pódií na Rádiu Devín v niekoľkých častiach. Veľmi rád sa na tento festival vrátim ...

Recenzia vznikla a bola uverejnená s finančnou podporou Soza.