„Vždy sa zameriavam na to, čo konkrétny projekt potrebuje.“   07.11.2022

Dych berúca, temperamentná saxofonistka a skladateľka, poľská rodáčka Angelika Nescier (* 1970) pôsobí v nemeckom Kolíne a je dôležitou hnacou silou na európskej jazzovej scéne. V jej portfóliu nájdeme spolupráce aj s tancom, orchestrami, filmom a divadlom. Jej projekty nasvedčujú o jej rôznorodej kreativite a energii, ktorú vkladá do všetkého, čo robí. Spolupracovala s renomovanými umelcami z rôznych kútov sveta ako Joachim Kühn, Tyshawn Sorey, Kris Davis, Gerry Hemingway, Nasheet Waits, Tomeka Reid, Jim Black, Sylvie Courvoisier, Ralph Alessi, Ernie Watts, Soweto Kinch, IIro Rantala, Julia Hülsmann a mnoho ďalších. Na svojom konte ma množstvo ocenení ako German Jazz Award, Echo Jazz, Vierteljahrespreis der Deutschen Schallplattenkritik. V exkluzívnom rozhovore sa s nami podelila o svoj prístup k hudobnej tvorbe, kreativite, spoluprácam a najnovších projektoch.

 

 

* Na vašom koncerte ma veľmi zaujalo, že hlavný aspekt hudby bol silný rytmus, pulzácia a groove. Čo inšpiruje tento váš prístup?
Angelika Niescier: "Je to štýl hudby na akom som vyrastala. Hudba môže mať aj komplexný rytmus a rôzne rytmické vrstvy, ale je pre mňa dôležité, aby to stále bolo uchopiteľné a bol tam nejaký pulz. Môžete mať v kompozícii jednoduchý nápad a poskladať okolo toho vo vrstvách veľmi komplexný rytmus. Ale tým, že sa to všetko viaže na ten základný nápad a jednoduchý pulz, dá sa to uchopiť. Toto je v mojej tvorbe veľmi dôležité a mám to tak rada."

* Presne to ma zaujalo, že dokážete stavať rôzne vrstvy a vytvárať komplexné, komplementárne polyrytmy vo vrstvách, ale stále je tam cítiť groove.
AN: "Áno, ja mám veľmi rada vrstvenie a komplexnosť. Snažím sa vždy okolo nejakého jednoduchého nápadu pridávať ďalšie zložité vrstvy, či už je to harmónia alebo rytmus, no ten pevný základ je to, čo ľuďom, akoby umožňuje stále byť uprostred toho diania a dokážu to tak lepšie uchopiť, precítiť."

* Teraz máte nové sexteto, kde pretvárate tvorbu Beethovena - kedy vznikol nápad na tento projekt?
AN: "Projekt vznikol na základe grantu a na uctenie pamiatky 250. výročia narodenia Ludwiga Van Beethovena v roku 2020. Ja som premýšľala, čo mám vlastne urobiť. Nie je to jednoduchá úloha, keď si zoberiete, že ide o Beethovena a koľko už bolo o jeho hudbe napísané a jeho tvorba interpretačne spracovaná na všetky možné spôsoby. Nechcela som spadnúť do úplne typického populárneho klišé v štýle klasika ide do jazzového šatu. Premýšľala som nad týmto projektom jeden celý rok ako ho mám uchopiť. Hneď po vypočutí hudby, mi bolo jasné, že musím ísť po sláčikovom kvartete. Vybrala som päť kompozícii, ktoré so mnou rezonovali emočne a začala počúvať všetky možné sláčikové aranžmány aj iných skladieb, aby som sa do toho dostala. Postupne mi to v hlave utkvelo a mala som jasnú predstavu, čo chcem robiť."

* V zostave ste sa rozhodli pre netradičný krok - dva vibrafóny. Prečo?
AN: "Bolo to veľmi vedomé rozhodnutie, cieľom bolo dostať sa čo najďalej od pôvodného zvuku kompozície, chcela som z jeho kompozícii urobiť niečo nové. Beethoven to, čo robil, robil veľmi veľmi dobre. Takže už sa v tom smere nedá nič iné urobiť, takže som sa rozhodla, že sa musím vydať úplne opačným smerom a vibrafón mi prišiel ako niečo úplne protichodné k jeho zvuku a štýlu. Taktiež kompozície boli veľmi harmonicky navrstvené a bohaté, takže mi bolo jasné, že budem potrebovať dva vibrafóny."

* Máte poľské korene. Nadväzujete na svoje korene aj hudobne vo svojej tvorbe?
AN: "Áno, mám viaceré projekty, kde aranžujem poľské piesne. Ono sú to také fázy, že väčšinou sa v nejakom cykle 2 rokov vždy vrátim k tomu, že počúvam poľské ľudové piesne.

* Ovplyvňuje vás aj bohatá história poľských klasických skladateľov?
AN: "Skôr pracujem s ľudovou hudbou, ale som aj veľmi silne ovplyvnená a inšpirovaná Fryderykom Chopinom. Jeho hudba bola vždy v televízii, keď som bola malá, pretože jeho tvorbu používali vo veľa filmoch."

* Ste v kontakte aj s poľskou jazzovou scénou?
AN: "Bohužiaľ je to smutné, ale veľmi nie. Hrala som v Gdansku, v roku 2019, ale ešte sa mi nepodarilo s nikým spolupracovať z poľskej jazzovej scény. Som však tomu otvorená. Možno musím v tomto smere vyvinúť väčšie úsilie v budúcnosti."

* Kedy ste sa presunuli do Nemecka?
AN: "V roku 1981, bola som veľmi malá."

* Takže pravdepodobne lepšie poznáte nemeckú jazzovú scénu. Momentálne, pôsobíte v Kolíne, ktorý sa po Berlíne stáva v posledných rokoch veľmi dôležitou jazzovou metropolou. Ako by ste charakterizovali jazzovú miestnu jazzovú scénu?
AN: "Áno, kolínska jazzová scéna je v posledných rokoch v rozkvete. Ťažko sa izoluje a hodnotí nejaká jazzová scéna, či už je to poľská jazzová scéna, nemecká, berlínska a podobne, Je to problematické a ja sama to úplne takto nekategorizujem. Skôr sa vždy zaujímam o samotné osobnosti, s ktorými chcem pracovať. Vždy sa zameriavam na to, čo konkrétny projekt potrebuje a potom sa skontaktujem s ľuďmi, s ktorými si myslím, že by to mohlo fungovať."

* Aj pri komponovaní myslíte v prvom rade na konkrétnych hudobníkov?
AN: "Áno, vždy. Je pravda, že v tom projekte s Beethovenom som mala v hlave najprv zvukovú predstavu, až potom som si našla hudobníkov a potom som začala písať. Avšak iba v ojedinelých prípadoch sa pri komponovaní zameriavam primárne iba na zvuk, väčšinou píšem konkrétne pre hudobníkov."

* Čo by ste povedali, že je pre vašu hudbu najdôležitejšie a vždy sa to aj snažíte dosiahnuť?
AN: "Pre mňa je veľmi dôležitá úprimnosť. Nech je akokoľvek hudba komplexná a navrstvená, vždy sa snažím, aby som skrze zvukový element nejako presadila úprimnosť, aby tá hudba bola skutočná a nie len nejaký konštrukt. To je pre mňa asi najdôležitejšia vec! Samozrejme, vždy je to trošku odlišné a závisí to aj od projektu a samotnej hudby. Taktiež sa snažím vždy vyhľadávať ľudí, ktorí v tomto smere o hudbe zmýšľajú rovnako. Je pre mňa absolútne dôležité, aby sa snažili vždy byť v danom momente prítomní na 1000 % a prenikli tak povediac do jadra samotnej hudby. Nad tým sa ani nedá premýšľať, proste musíte byť v takom v momente, že to len automaticky robíte."

* Vo všeobecnosti ako pristupujete ku kompozícii?
AN: "Vždycky je to trochu iné. Niekedy je to len nejaký motív na trombóne alebo harmonický postup na klavíri. Inokedy je to zasa len nejaká abstraktná myšlienka a niekedy zas teoretický postup ako inverzia alebo zrkadlenie hudobného materiálu a podobne. Ja nemám nejakú schému, podľa ktorej by som postupovala."

* Aká kompozícia bola pre vás najnáročnejšia v poslednej dobe?
AN: "V tomto som kráľovná drámy (smiech). Snažím sa vždy objavovať a posúvať, takže každá kompozícia je pre mňa náročná."

* Zo všetkých spoluprác, ktoré vás najviac posunuli?
AN: "Absolútne všetky. Ja mám šťastie v tom, že si môžem vyberať ľudí, s ktorými spolupracujem a vždy si vyberám ľudí, ktorí ma inšpirujú a majú vo svojej hre niečo, čo ma zaujíma, čo obdivujem."

* Teraz máte aj newyorské trio s Gerald Claytonom. Ako vznikla táto spolupráca?
AN: "Gerald zastupoval v jednom projekte a veľmi sa mi to páčilo, tak som navrhla, aby sme urobili trio."

* Cítite rozdiel v tom, keď hráte s americkými hudobníkmi a európskymi?
AN: "Ani by som nepovedala. Ako som už spomínala, ja si vyberám ľudí, ktorí sú vždy ponorení do hudby a hrajú, akoby im išlo o život. Takže tam nie je otázka, či je to niečo americké alebo európske, ale skôr otázka osobnosti, či je daná osoba ochotná a pripravená hrať o svoj život. To je niečo, čo hľadám. Samozrejme tie osobnosti sú odlišné aj na základe spoločnosti a pôvodu, ale to nehrá dôležitú rolu."

* Je niečo v hudbe, čo by ste chceli preskúmať a ešte ste nemali na to príležitosť?
AN: "Áno, a je to tak veľa vecí (povzdych). Je to toľko rôznych inštrumentácii a obsadení, takže dúfam, že zajtra nezomriem v lietadle (smiech). Niektoré projekty boli pozastavené koronou a už sa neviem dočkať, kedy sa to všetko rozhýbe, ešte je toľko zvukov a vecí, ktoré môžem preskúmať."

* Aká by bola vaša vysnívaná kapela, či už terajší umelci alebo zosnulí?
AN: "Och, mám strašne veľa vysnívaných umelcov. Samozrejme, že by to musel byť John Coltrane, Wayne Shorter, Jimmy Garrison. Je to strašne mnoho ľudí. Je to ťažká otázka, pretože kto vie, či by to dokopy vôbec fungovalo. Ja by som mala pravdepodobne asi päť bubeníkov, dve basy a veľa dychových nástrojov, skoro ako big band (smiech)."

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti?
AN: "Budem mať úžasnú zostavu na Cologne Jazzweek, takže na to sa veľmi teším."

* Ďakujeme za rozhovor.