Logo

25. - 28.4.2019, Brémy, D   09.05.2019

Záver festivalu ako už tradične uzatvárajú zámorské kapely a formácie zo vzdialených kútov sveta. Tento rok dramaturgia celkovo nevsadila na veľké mená, čo mi príde sympatické. Šancu dostali prevažne veľmi mladé, ambiciózne a kreatívne projekty. Okrem Lindy May Oh boli protagonisti pre mnohých neznámimi menami. Vďaka tomu však mohli bez akýchkoľvek očakávaní prekvapiť. A v drvivej väčšine pozitívne!

Ludere (Rubinho Antunes - trúbka, krídlovka, Philippe Baden Powell - klavír, Bruno Barbosa – kontrabas a Paulo de Almeida - bicie nástroje). Typická jazzová zostava Ludere z Brazílie vo svojom vystúpení reflektovala prepojenie na jazzovú tradíciu post-bopu. V prevedení moderného melodického mainstreamu priniesli na pódium dobrú energiu a rýdzo jazzový jazyk s občasnou prímesou latinsko-amerických rytmov. Priemerné vystúpenie, ktoré neprekvapilo, ale ani neurazilo.

Ludere © Patrick Španko

Rubinho Antunes © Patrick Španko

Isfar Sarabski Quartet (Isfar Sarabski - klavír, Behruz Zeynal - tar, Makar Novikov – kontrabas a Sasha Mashin - bicie nástroje). Klavirista Isfar Sarabski a jeho kvarteto pre mňa boli vrcholom zámorských showcaseov. Ich zaujímavý fusion s prvkami world music, azerbajdžanského folklóru, jazzu a vážnej hudby vytvoril naozaj unikátny sound. Najviac sa na tom podieľal virtuóz Behruz Zeynal, ktorý dominoval so svojim etnickým strunovým nástrojom tar. Koncert sa niesol v znamení veľmi uceleného a premysleného konceptu. Objavili sa aj zvláštne presahy do baletu – Labutie Jazero od Čajkovského. Sarabski sa ukázal ako vynikajúci aranžér a skladateľ so zmyslom pre melodickosť, pričom veľmi dobre a invenčne pracuje s registrami klavíru, soundom a rytmizáciou. Tieto vlastnosti vynikli najmä v jeho sólovej skladbe pre klavír, ktorá patrila bez pochýb k vrcholným momentom večera!

Isfar Sarabski © Patrick Španko

Behruz Zeynal © Patrick Španko

Makar Novikov © Patrick Španko

Sasha Mashin © Patrick Španko

Quiana Lynell Quintet (Quiana Lynell - spev, Daniel Meinecke - klavír, Endea Owens - kontrabas, Nate Winn - bicie nástroje a Matt Sewell – gitara). Speváčka Quiana Lynell zo Spojených štátov severoamerických priniesla do Brém impulzívnu kapelu, ktorá na pódiu rozpútala pozitívnu energiu a silné emócie v podobe soulu v kombinácii s bluesom, gospelom a inými žánrami. Lynell ma zaujala svojou kvalitou vokálneho prejavu a originálnou farbou hlasu. Avšak po kompozičnej stránke boli skladby veľmi priemerné, až by som povedal, že upadali do istého soulového a bluesového klišé.

Quiana Lynell Quintet © Patrick Španko

Quiana Lynell © Patrick Španko

Linda May Han Oh (Linda May Han Oh - kontrabas basgitara a spev, Fabian Almazan - klavír, efekty, Rudy Royston - bicie nástroje a Greg Ward - alt saxofón). Linda May Han Oh z Austrálie je meno, ktoré pozná skoro každý, kto sa pohybuje vo svete jazzu. Nadaná kontrabasistka viackrát spolupracovala a koncertovala s Pat Methenym. Okrem toho však, že je veľmi vyťaženou a žiadanou sidemankou, vedie aj vlastné projekty. A jedným z nich sa predstavila aj na tohtoročných showcaseových vystúpenia v rámci Jazzahead! 2019. Jej kvarteto sa sústredilo na jazzovú tradíciu a jej síce modernejšie znejúci projekt mal jasné styčné body v mainstreamovom jazze. Kompozície boli melodické, výrazné a mali jasný koncept, ktorý sa často ďalej rozvíjal chorusovými improvizáciami jednotlivých protagonistov, ako je tomu tradíciou v staršom jazze. Pekná melodická poloha však nebola jediná, v ktorej sa štvorica výborne prezentovala. Nechýbali aj harmonicky a rytmicky odvážnejšie skladby s dávkou napätia, nejasnosti a asymetrickosti.

Jazzový veľtrh Jazzahead! 2019 je za nami, ale my sa už môžme tešiť, čo si prinesú tieto veľkolepé sviatky jazzu o rok. Určite dramaturgia zapracuje opäť na ďalších pestrých rôznorodých konceptoch a poteší nás mladými, inovatívnymi zoskupeniami z Európy i z celého sveta. Jedno je však isté, na budúci rok sa hosťovskej štafety ujme kanadská jazzová scéna, takže určite sa bude na čo tešiť!

Linda May Han Oh Quartet © Patrick Španko

Linda May Han Oh © Patrick Španko