20.12.2022
Moja pravidelno - nepravidelná rubrika Na čom práve maká ... má ďalšieho adepta, ktorého som oslovil s jedinou otázkou – na čom práve maká! Tentoraz je to známa tvár slovenskej jazzovej scény - skladateľ, aranžér, pedagóg a klavirista František Báleš. Poznáme ho z jeho projektu Jazz Pops Up, v ktorom upravoval do jazzového kabáta popové a rockové piesne takých interpretrov ako Beatles, Michael Jackson, Tina Turner, Joh Lennon, Sting, Prince, Van Halen, Nirvana, Depeche Mode, Kiss a iní. S týmto projektom pripravil dva albumy (2011 a 2014). Avšak súčasťou repertoáru Bálešovej formácie je aj množstvo jazzových štandardov a vlastné kompozície. Vlani však prišiel prelom, doslava bomba na slovenskej jazzovej scény, keď vydal album Sonety, s desiatimi básnami P. O. Hviezdoslava. Takéto niečo sme tu ešte nezažili. A tento projekt má aj pokračovanie ...
* Feri, na čom pracuješ práve v týchto dňoch, kedy na verejnosť presiakla informácia, že úspešný a výnimočný album Sonety sa dočká pokračovania.
František Báleš: "Začnem trošku zo široka. Súčasná interpretačná podoba autorskej hudby, ktorú píšem pre svoj ansámbel, je výsledkom niekoľkoročnej vzájomnej spolupráce v ktorej sa postupne vykryštalizovali moje predstavy o pripravovanom albume. Presnejšie povedané, začalo to výročím. V roku 2018, pri príležitosti vzniku prvej Československej republiky, som siahol po poézii mojich obľúbených básnikoch oboch krajín. V snahe hudobne vyjadriť moje predstavy, ktoré vo mne rezonovali pri čítaní básní, som sa odhodlal k ich zhudobneniu do podoby jazzových piesní. Som hudobník a tento druh literatúry vnímam aj cez rytmus a melodiku jazyka. Práve tento rozmer spája poéziu s hudbou a pre mnohých čitateľov je impulzom k následnej obsahovej analýze textu. Vytvoril som zoskupenie podobne cítiacich umelcov, pod názvom František Báleš ansámbel, do ktorého som v 2020 angažoval na post speváka Matúša Uhliarika, ktorý sa zhostil interpretácie mojich skladieb absolútne profesionálne. Už z notopisu dokáže pochopiť môj zámer a vkusne ho obohatiť o svoje slobodné predstavy vrámci improvizácií, či melodických ozdôb, frázovania a ďalších dôležitých nuansov, ktoré patria k jazzovej hudbe. Spieva v rodnom jazyku, čo slovenskému publiku umožňuje hlbšie pochopenie podstaty básní, dobových špecifík jazyka v podobe archaizmov, výjavov z mytológie a kresťanského života, či dokonca umelo vytvorených slov a v neposlednom rade aj lepšiu zapamätateľnosť textov na prvý pohľad zložitej poézie. To všetko zároveň rozvíja aj našu vlastnú hudobnosť a tak trochu aj poznávanie kultúrno historických súvislostí."
* Potom prišiel album Sonety ...
FB: "V roku 2021 nám vo vydavateľstve Musica Slovaca vyšiel album Sonety, ktorý som napísal ako cyklus desiatich piesní na texty tzv. „hviezdnych“ sonetov Pavla Országha Hviezdoslava. Očaril ma magický príbeh cesty mladého básnika ku hviezdam z roku 1886, ktorý som mal potrebu hudobne zachytiť. Ocenenie Radio Head Awards za tento počin mi bolo motiváciou pri objavovaní aj neskoršej Hviezdoslavovej poézie, ako aj pre tvorbu nových skladieb na poetické texty ďalších významných slovenských básnikov."
* a teraz porichádza ...
FB: "So zámerom vytvoriť iný, než predošlý monotematický piesňový cyklus som sa rozhodol zhudobniť výber z Krvavých sonetov najväčšieho slovenského básnika, spolu s dielami Rudolfa Dilonga, Janka Kráľa, Jána Kostru, Jána Smreka a Milana Rúfusa. Vznikol značný počet skladieb, z ktorých bolo potrebné vytvoriť zaujímavú koncertnú dramaturgiu. V prvej polovici roka sme náš program odohrali v niekoľkých podobách na koncertoch, ktoré mali predovšetkým vzdelávací zámer. Postupne sa mi v predstave vykryštalizovala finálna dramaturgia skladieb, vhodná aj na ďalší album. Niektoré zo skladieb tým pádom museli zostať nenahraté a verím, že v budúcnosti budú mať svoje miesto na niektorom z ďalších albumov. Veľmi si vážim, že o moje skladby a tvorbu môjho ansámblu v tomto roku prejavilo záujem vydavateľstvo Hevhetia. Pripravovaný album bude mať názov Básne múzické a po hudobnej stránke bude kombináciou piesní, ktoré majú jazzovú podobu a skladieb, ktoré majú svojim spracovaním bližšie k vážnej hudbe. Ako príklad uvediem skladbu „Moja pieseň“ na text rovnomennej básne Janka Kráľa pre mužský hlas, vokálne sexteto, violončelo a kontrabas, ako aj jeden z Hviezdoslavových Krvavých sonetov pre spev, recitátora a saxofónové kvarteto, kde mi bola inšpiráciou komorná tvorba skladateľov 20. storočia, najmä hudba tzv. parížskej šestky a tiež slovenskej, či českej moderny. Obsah a znenie textu sa mi pri nich nespájal s priestorom pre jazzovú improvizáciu a všetky tóny sú napísané ako je to bežné v oblasti vážnej hudby. Kombináciu oboch žánrov som zvolil v ďalšom z Krvavých sonetov, kde sa základná zostava ansámblu (spev, klavír, kontrabas a bicie) spája so saxofónovým kvartetom. Podobu vážnej hudby čiastočne prináša aj skladba „Báseň o básni“ na text Milana Rúfusa, ktorá môže poslucháčom pripomínať hudbu Erika Satieho. Jazz s prvkami moderného swingu, bebopu, či free improvizácií zaznie v skladbách na dve básne Rudolfa Dilonga, ale aj v groovovo zhudobnenej básni Jána Smreka „Dnes milujem svoj deň“. Pomyselnú dramaturgickú os albumu budú tvoriť spomenuté Hviezdoslavove Krvavé sonety."
* ... že vraj nezostane iba pri slovenčine!
FB: " Zvláštnosťou však bude, že nezaznejú iba v slovenčine. Bloody Sonnet 1 (druhá skladba na albume) je vytvorená na anglický preklad Krvavých sonetov z pera Johna Minahanea. Krvavý sonet č. 10 zaznie v 15/16 metre v slovenčine uprostred albumu a záver tvorí Bloody Sonnet 32 (posledný zo zbierky) opäť v preklade Johna Minahanea. Oba jazyky tu zaznejú spoločne v podobe spevu a umeleckého prednesu. Tieto tri Krvavé sonety sú kontrastom voči ostatným skladbám, ktorých obsah textu je menej dramatický, oslavujúci skôr krásu bežných vecí „Tak málo stačí k šťastiu, dúšok vína...“ a iné. Na úvod albumu som si dovolil zaradiť skladbu na svoj vlastný text s názvom „Tisíc atmosfér“, ktorú som napísal pre duo spev a klavír. Bude mať introdukčný charakter k nasledujúcim skladbám a textovo som ňou chcel vyjadriť úctu a obdiv k majstrovi Hviezdoslavovi."
* Ferko, na novom albume Básne múzické, spolupracuješ s členmi tvojho ansámblu alebo si si našiel nových spolupracovníkov?
FB: "Som nesmierne rád, že aj druhý album môjho ansámblu bude postavený na vzájomnom hudobnom a medziľudskom porozumení jeho členov, ktorými sú spevák Matúš Uhliarik, kontrabasista Vladimír Máčaj a bubeník Juraj Šušaník. Rovnako sa teším spolupráci so skvelými umelci zo zoskupenia Pressburg Saxophone Quartet pod vedením Ladislava Fančoviča. Ich klasický spôsob hry na saxofónoch je veľmi blízky mojej súčasnej estetike a som rád že zaznie práve v spomenutých „Bloody Sonetoch“. Taktiež ma očarila interpretácia violončelistky Kataríny Baarovej, ktorej som zveril čelový part v skladbe „Moja pieseň“. Tak ako na predošlom albume aj tentokrát mi bolo potešením spolupracovať s popredným trubkárom Ondrejom Jurašim, ktorý sa predstaví v Dilongovi a vokálnym sextetom „WAF band“, ktorému som zveril Janka Kráľa. Počas záverečnej skladby zaznie umelecký prednes vynikajúceho Vladimíra Jedľovského „Nuž iďte zbohom piesne krvavé ...“ čo bude vskutku dramatickým záverom albumu."
" Takýto náročný projekt by asi ťažko uzrel svetlo sveta bez pomoci iných.
FB: "Rád by som poďakoval za pomoc a spoluprácu aj majstrovi zvuku Igorovi Baarovi, grafikovi Petrovi Beňovi, fotografovi Braňovi Gotthardovi a priateľovi Gabrielovi Rehákovi, ktorý nám poskytol priestor na nahrávanie s koncertným klavírom Stainway. Vďaka patrí aj mnohým ďalším dobrým ľuďom, ktorí nám akokoľvek v mnohom pomáhajú. Spolupráca s nimi, ako aj moja samotná tvorba a príprava skladieb je pre mňa krásnou a obohacujúcou skúsenosťou. Veľká vďaka za dôveru samozrejme patrí vydavateľovi Jánovi Sudzinovi. Vznik diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Album vyjde s finančnou podporou Sociálneho a kultúrneho fondu SOZA. No a hlavným mediálnym partnerom je 1. slovenský online jazz magazín skjazz.sk".
* Ďakujem za rozhovor, ale zároveň cítim, že chceš ešte na záver povedať pár slov ...
FB: "Album Básne múzické bude hudobným odrazom mojej fantázie, ktorá sa zľahka uberá po ceste poetických príbehov. Dokonalé tvary melódií, harmónií a rytmov už predo mnou vytvorili Hviezdoslav, Dilong, Smrek, Kostra, Kráľ a Rúfus. Mojou túžbou bolo ich iba citlivo preniesť do podoby piesní. S pocitom neutíchajúcej fascinácie a nesmiernej vďaky sa preto skláňam pred majstrovstvom týchto velikánov."