18.05.2018

Dlhé roky nemalo nemecké mesto Bonn svoj jazzový festival! Ani ako bývalé hlavné mesto. Všetko sa zmenilo pred 10 rokmi, keď akčný saxofonista Peter Materna založil ako umelecký riaditeľ Jazz Fest Bonn. Však Bonn má skvelú hudobnú históriu – narodil sa tu Beethoven alebo tu má svoju základňu Bundesjazzorchester (BuJazzO), čo je orchester mladých nemeckých hudobníkov, ktorých za vyše 30 rokov viedli skvelí umeleckí vedúci a zároveň jazzoví hráči ako: Peter Herbolzheimer (1988-2006), Ed Partyka (2008), Steffen Schorn (2010), Alexander von Schlippenbach (2014), John Hollenbeck (2015), ... Od roku 2010 úzko spolupracuje s WDR Big Bandom, ktorý sídli necelých 30 kilometrov od Bonnu v Kölne, kde má sídlo jeden z najlepších jazzových big bandov sveta - spomínaný WDR Big Band.

Sedem zahraničných jazzových novinárov bolo pozvaných nielen na tri festivalové večery, ale takisto aj do Stadtgartenu, čo je stredisko pre hudbu v centre Kölnu. Jeho zaujímavú históriu a samotný vznik nám veľmi farebne a pútavo priblížil jeden zo šéfov Rainer Michalke. Takisto Jonas Burgwinkel hovoril o združení hudobníkov v Lofte, čo je miesto pre koncerty, nahrávanie, kurzy a workshopy, predovšetkým pre mladých hudobníkov a mladé publikum.

Jazz Festival Bonn má aj jedno neuveriteľné špecifikum – v decembri sa začínajú predávať lístky na budúci rok a za pár hodín je vypredané! A pritom je známa niečo viac ako polovica účinkujúch! Tomu sa povie absolútna dôvera v program, ktorý Peter Materna zostavuje mnohorazy špeciálne pre festival – ponúka tak niečo nové, neošúchane, čo nemôžete nikde inde zažiť! Tohto roku dal takto dokopy klaviristku Juliu Hülsmann a vibrafonistu Christophera Della – len čo ja viem. Na festivale každoročne vystupujú, 12 koncertov na 10 rôznych miestach, mnohorazy netradičných, počas 16 dní, aj svetové hviezdy (tento rok John Scofield, Makato Ozone, Ed Motta, Django Bates, ...), ale aj domáce nemecké jazzové stars (Michael Wollny, Pablo Held,...). Ja vám priblížim tri dvoj-koncerty.

My sme vhupli už do rozbehnutého festivalu – štyri koncerty už boli odohrané, t.j. Od štvrtku do nedele. A s nami začínala druhá tretina. Prvú dvojicu tvorili nemecká popová speváčka Inge Lühning a basgitarista a kontrabasista André Nendza. Vytvorili komornú nenásilnú atmosféru plnú ich pôvodných piesní, za miernej podpory loopov, či niekoľkých štarndardov. Asi takto si predstavujem výchovný koncert, čo sa žánru týka, pre tých, čo chcú spoznať jazz!

Druhý koncert v Beethovenovom dome, inak s fantastickou akustikou, pripravili dvaja ostrieľaní protagonisti nemeckej jazzovej scény: klaviristka Julia Hülsmann a vibrafonista Christopher Dell. Po prvý raz sa stretli na zvukovej skúške pred koncertom, vymenili si noty a koncert bol na svete. Koncert sa mi páčil, ale predsa len tá čerstvosť spolupráce bola cítať, ale iba ozaj v malých detailoch. Títo dvaja fenomenálni hráči berlínskej jazzovej scény si často menili vedúce úlohy, ktoré zvládali rovnako bravúrne, ako i tie doprovodné. Súžitie klavíru a vibrafónu je náročné, ale veľmi krásne!

V piatok v Brotfabrik sme si užili dva jazzové koncerty, ktoré boli tak rozdielne! Večer otváral nórsky 38-ročný, jeden z najlepších gitaristov svojej generácie, Lage Lund, ktorý už roky žije v New Yorku, odfkiaľ bola aj hviezdna rytmika: Matt Brewer – kontrabas a Justin Faulkner – bicie nástroje. V hudbe tohto tria, založenej najmä na skladbách svojho leatra, mi chýbalo viac farebnosti a emócií, hoci inštrumentálne výkony boli skvelé. Prílišná prekomplikovanosť mi jednoducho nesadla.

Zato druhý gitarový dialóg medzi majstrom šiestich strún Philip Catherinom z Belgicka a nemeckým kontrabasistom, pôsobiacim dlhé roky v New Yorku, Martinom Windom, bol z iného súdku! Čistá radosť z hudby, hry a zo života, preložené vtipnými príhodami Catherina na margo jeho veku a zábudlivosti, krásne klenuté melódie už nežijúcich majstrov, ale i vlastných kompozícií, dávali jednoducho povedané všetkým prítomným radosť! Však to poznáme zo slovensko - belgického spojenia AMC Trio a Philip Catherine!

Sobotňajší večer a jeho prvý koncert označil môj kolega z Holandska azda nejvýstižnejšie – no jazz/zlý pop! To sme počuli vystúpenie speváčky, gitaristky a klaviristky Julie Biel z Veľkej Británie. Kedže v jej produkcii nebolo ani za mak jazzu, planule prechádzam na posledný koncert, ktorý som na 10. ročníku Jazz Fest Bonn 2018 zažil. Bolo to vystúpenie večne usmiateho nemeckého bubeníka Wolfganga Haffnera so svojím kvartetom, ktorý priniesol do sály Haus der Geschichte španielsku náladu. A ľudia majú radi fiestu, ohnivé rytmy s množstvom stop timeov. Počuli sme skladby najmä z jeho najnovšieho albumu Kind of Spain, pričom nechýbala ani Coreova Spain v očarujúcom pomalom tempe len s klavírom a činelami. Haffner je nielen dobrý inštrumentalista, ale vie aj svoju hudbu a vystúpenia veľmi dobre predať. Veľmi decentne, nie gýčovo, ale aj to v dnešnej dobe treba vedieť. Veď kto sa chce pozerať celý koncert na zachmúrené tváre ťaživým intelektom? Radšej dáme všetci prednosť, ruku na srdce, rozjasnenej tvári so širokým úsmevom! Mňa osobne potešila i Silent way od Joe Zawinula na záver. Ľahké, spevné, melodické a úsmevné vystúpenie so standing ovations na záver!

Týmto sa chcem poďakovať NRW Kultur International za pozvanie na festival a za bohatý sprievodný program! Veľmi pekne ďakujem!