Logo

23. - 26.8.2018, Saalfelden, A   31.08.2018

Značný podiel na 39. ročníku Jazzfestival Saalfelden 2018 tvorili aj francúzski protagonisti, ktorí sa predviedli v tom najlepšom svetle! O prvé prekvapenie, ktoré dvíhalo poslucháčov zo stoličiek sa postaral mladý talentovaný huslista Théo Cecaldi a jeho nový projekt Théo Cecaldi Freaks. Tento šesťčlenný ansámbel zobral sálu energickým útokom. Prudké dynamické zmeny, atypické nepravidelné grooves, syntéza akustického free jazzu s elektronikou, ambientom a punk rockom vzbudili poriadny šok. To však myslím v dobrom slova zmysle. Protagonisti pracovali s množstvom kontrastov a rôznymi inšpiráciami, pričom dômyselným spôsobom uvoľňovali masu búrlivej energie do atmosférických ambientných plôch s francúzskym šansónovým spevom. Théo Cecaldi sa ukázal ako veľmi rozhľadený, dozretý skladateľ a aranžér so zmyslom pre kreatívnu tvorbu. Keď už som bol dostatočne prekvapený a myslel som si, že už nič také šokujúce nepríde, tak ma ansámbel presvedčil o úplnom opaku svojim atypickým, agresívnym prednesom ľúbostnej piesne. Naša redakcia nedávno zrecenzovala vynikajúci debut tohto projektu (recenziu si prečítajte TU!).

Théo Ceccaldi Sextet © Patrick Španko

Théo Ceccaldi © Patrick Španko

Nie menej zaujímavý zážitok vykúzlili Chansons du Crépuscule v podaní Elliott Sharpa a harfistky Hélène Breschand. Tento projekt nebol zostavou rýdzo francúzskou, no francúzsky šansón a prednes Hélène Breschand tvorili jadro projektu, o čom svedčí aj francúzsky názov. Slovo zohrávalo v tomto prípade veľkú rolu a dotváralo celý charakter vystúpenia. Crépuscule je v preklade čas, kedy sa deň skončil, ale noc ešte nezačala. Tento opis vynikajúco zodpovedá atmosfére celého projektu. Kompozície boli veľmi temné, plné tajomnej fantázie v čase, ktorý zastal medzi dňom a nocou, pričom všetky zmysli by mali byť na stopkách. Obaja hlavní protagonisti vytvárali svojim prístupom originálny sound a súzvuky plné nejasnosti a mystiky. Avantgardný, improvizačný prístup bol dokonale v rovnováhe s komponovanými časťami a protagonisti využívali nečakané momenty stretu, ktorými dotvárali formy diel. Toto vystúpenie by som zhrnul ako vydarený, poetický hudobno-dramatický zážitok, ktorý sa svojou mystikou približoval k osobnosti Edgar Allan Poea.

Elliot Sharp © Patrick Španko

Chansons du Créouscule © Patrick Španko

 
Leïla Martial s trio projektom Baa Box sa uberalo úplne iným smerom ako jej kolegovia a vsadila kartu na moderné štýly v eklektickej tvorbe. Hlavným ťažiskom jej vokálneho prejavu sa stal beat box v spojení s ambientnou elektronikou a experimentálnym, avantgardným prejavom. Tento mnohotvárny projekt ponúkol však ďaleko viac. Etnické prírodné scenérie sa netradične krížili s free jazzom, vokalizáciou a populárnou hudbou, pričom pestrý farebný sound priniesol množstvo kontrastov. Mňa však najviac ohromil všestranný, virtuózny, vokálny prejav - Leïla Martial, ktorá predviedla rôzne polohy a techniky od veľmi jemného, čistého, krehkého hlásku, cez zamatový, zastretý hlas, ostrý chraplák, až po operný spev.  Jej vystúpenie hravo zbúralo všetky konvencie a je reflexiou jej moderného estetického cítenia.

Leïla Martial Trio © Patrick Španko

Leïla Martial © Patrick Španko