10.4.2018, Slovenský rozhlas, BA 13.04.2018
V utorok 10. apríla 2018 sa v Slovenskom rozhlase predstavil, na jednom zo siedmych koncertov po Slovensku a Čechách, slovenský saxofonista Radovan Tariška s obdivuhodnou, multikultúrnou zostavou nabitou veľkými menami zo západného jazzu – pod hlavičkou Radovan Tariška Quintet. Všetci členovia Tariškovho kvinteta nám boli známi, až na jedno - ruského trubkára a hráča na krídlovku Alexa Sipiagina, ktorý mal na Slovensku takto svoju premiéru.
Pri témach sa tón Tariškovho saxofónu spájal s trúbkou vynikajúceho jazzmana, ruského rodáka Alexa Sipiagina, ktorý však už dlhé roky pôsobí ako elitný muzikant na scéne v New Yorku. Klavírny part zaznel v podaní vynikajúceho venezuelského klaviristu Benita Gonzaleza, ktorý slovenskému publiku nie je neznámy, nakoľko už v minulosti spolupracoval s viacerými domácimi jazzmanmi. O vynikajúcu rytmickú sekciu sa postaralo americko-slovenské duo v podaní veľkej legendy - Essiet Okon Essieta a mladého slovenského bubeníckeho talentu – Davida Hodeka.
Radovan Tariška označil toto zoskupenie za kapelu jeho snov. Repertoár tvorili najmä kompozície zahraničných členov kvinteta. Úvodná skladba od Benita Gonzaleza bola venovaná Bratislave a s prvkami exotiky a latina priniesla tanečnú jazzovú atmosféru. Po nej nasledoval moderný mainstream so skladbou Stepping Zone z pera Alexa Sipiagina. Búrlivé frázy a rýchle sóla boli podložené poctivo hard swingujúcou sekciou, ktorá v podaní Essieta a Hodeka predviedla skvelú energiu, súhru a rytmický timing. Po nádielke búrlivého mainstreamu v skladbách Stepping Zone a Visionary zoskupenie opäť odľahčilo atmosféru tanečnými prvkami latina. Avšak nešlo len o jednoduché melodické frázičky. Benito Gonzalez si dovolil vo svojej improvizácii sofistikované, kontrastné modálne vybočenie. Príjemným spestrením skladby boli improvizácie Radovana Tarišku, ktorý v kontexte latina zacitoval ľudový nápev Kohútik jarabý.
Bratislavské publikum malo možnosť počuť poriadne energiou nabitý jazzový mainstream, plný virtuóznych improvizácii. Najkrajšie okamihy večera prichádzali práve v kolektívnych improvizáciách dychovej sekcie, do ktorej vstupoval aj klavír a spoločne v rámci happeningu vytvárali zaujímavé prekrývanie lineárnych fráz, ktoré boli miestami disonantné a miestami sa pekne stretli v konsonancii - išlo o neopakovateľné momenty. Na záver publikum nenechalo vynikajúce zoskupenie odísť bez prídavku a následne prišlo poďakovanie vo forme standing ovations.