27. - 30.9.2018, Leibnitz, A   04.10.2018

Zisťujem čoraz viac, a tento názor sa mi viac a viac páči, že mi najviac začínajú vyhovať festivaly, kde za večer vystúpia dvaja či maximálne traja účinkujúci! A tieto moje najnovšie kritériá spĺňa aj malý regionálny jazz & wine festival v rakúskom meste Leibnitz, pri slovinských hraniciach. Jednak pre vycibrenú dramaturgiu Otmara Klammera, tento rok som ju zažil po piaty raz, jednak pre absolútne fascinujúce a čarovné prostredie vinárskeho kraja. Takisto uchutnávka vín pred koncertom a počas prestávky má svoje čaro – takže úplne jednoducho povedané: mám to tam veľmi rád! A veľmi rád sa na tento regionálny festival aj vraciam! Tento rok bol už po druhý raz jazzový festival začlenený do mestských slávností a všetky štyri dni boli vypredané!

Otvorenie festivalu, tradične vo vínnej pivnici zámku Seggau, tento rok pripadlo nórskemu duu Daniel Herskedal a Marius Neset. O kvalite nórskych hudobníkov niet čo pochybovať a navyše vieme, čo môžeme od nich očakávať: zdržanlivosť a lyrickú melanchóliu. Obaja mladí virtuózi to aj predviedli na základe nórskej ľudovej tradície a európskej klasickej hudby. Pomiešané s veľkou dávkou improvizácie vznikla hudba, hoci v netradičnom nástrojovom zložení tuba a saxofón, ktorá je pre poslucháča nielen príťažlivá, ale i fascinujúca! Krásny začiatok celého festivalu!

Druhou formáciou prvého festivalového večera bolo talianske trio Gabriele Mirabassi – klarinet, Nando Di Modugno – klasická akustická gitara a Pierluigi Balducci – kontrabas. Na Mirabassiho veľmi rád spomína aj náš klavirista Gabriel Jonáš, ktorý s ním mal niekoľko koncertov v duu u nás i v Taliansku začiatkom 90-tych rokov. Mirabassi konvertoval na jazz v 90-tych rokoch a spoluprácami s takými ako Richard Galliano, Steve Swallow, Kenny Wheeler, John Taylor a špeciálne s Michel Godardom si urobil meno na scéne. A dnes tento malý veľký muž na klarinete jasne kraľuje v jazze i vážnej hudbe nielen v Taliansku. Po jeho boku boli nemenej kvalitní spoluhráči, s ktorými spoločne najmä vo vlastných skladbách preskúmali brazílske rytmy, španielsky folklór, arpeggia a melodické južanské linky. Takisto zážitok festivalu!

Priznám sa o americko-holandskej formácii Whammies (Mary Oliver – husle a viola, Jorrit Dijkstra – saxofóny, Jeb Bishop – trombón, Pandelis Karayorgis – klavír, Nate McBride – kontrabas a Frank Rosaly – bicie nástroje) som nič nevedel. Sexteto sa sústreďuje na interpretáciu hudby Steve Lacyho a hold vzdáva aj veľkej inšpirácii Lacyho – klaviristovi Thelonious Monkovi. Ale ich abstarktná, improvizovaná hudba, bez melódie ma neuniesla do inej dimenzie, až na výnimku – prídavok od Monka. To už bola pre mňa iná káva!

Piatkový ťažký večer pokračoval vystúpením formácie Wadada Leo Smith´s Great Lakes Quartet (Wadada Leo Smith – trúbka, Jonathan Haffner – alt saxofón, John Lindberg – kontrabas a Pheeroan akLaff – bicie nástroje). Free jazz, oči hudobníkov neustále zapichnuté do nôt, či na leadra Smitha, ktorý dirigoval/určoval, kto kedy nastupuje a sóluje. Opäť nič pre mňa – vo foyer sme sa takto stretli viacerí.

Sobotňajší večer odštartoval v Kulturcentrume Leibnitz rakúsky Synesthetic Octet hrajúci v zložení: Vincent Pongrácz – klarinet, Doris Nicoletti – flauta/piccolo, Clemens Salesny – bas klarinet, 
Richard Köster – trúbka, Alois Eberl – trombón, Peter Rom – gitara, Manuel Mayr – basgitara a Andreas Lettner – bicie nástroje. Leader Vincent Pongrácz spája veľa odlišných, takmer protichodných prvkov (hip-hop, funk, D´n´B, marsch music, jazz, ...) do eklektického celku, ktorý je umelecky vzrušujúci a má dynamické zákruty. Prísna disciplína na pódiu slávila svoj úspech. Netradičné, nové až očarujúce!

Kubánski klaviristi vedia vždy na jazzových festivaloch zaujať a vyvolať až vlny nadšenia! Tu sa na záver festivalu predstavili až dvaja – Marialy Pachero, len vychádzajúca hviezdička, ktorá žije v Nemecku a stálica Omar Sosa. Obidvaja kombinovali klasické vzdelanie, vzrušujúcu vituozitu, afro-americké groovy a prvky kubánskej ľudovej hudby. Ich zmes bola plná ohňa, vášne a nadšenia z hudby samotnej. Marialy Pachero bola prvou ženou , ktorá získala prestížne ocenenie v klavírnej súťaži na jazzovom festivale v Montreux a bola menovaná prvou jazzovou klaviristkou na svete ako Bösendorfer umelec. V rakúskej premiére ich koncert bol gejzírom nápadov, ohnivých rytmov a radosti zo života! A to hrali po prvý raz spoločne iba po polhodinovej skúške! Otmar – toto bola trefa do čierneho, že si ich spojil na pódiu!

Nedeľný obed medzi kríkmi viniča a slnkom zaliatej starostlivo obrobenej vinice, sa konal tradičný záverečný koncert vo vinici Harkamp. Ideálne počasie, skvelé občerstvenie a vynikajúca hudba. Toto všetko robí toto nedeľné koncertné miesto výnimočným a preto ho všetci milujeme. Tentoraz vystúpilo Renaud Garcia-Fons Trio hrajúceho v zložení: Renaud García-Fons – 5 strunový kontrabas, David Venitucci – akordeón a Stephan Caracci – vibrafón a bicie nástroje. Magicky podmanivá hudba, v ktorej Garcia-Fons s kolegami kombinuje jazz so stredomorskou kultúrou a majstrovsky ovládanými nástrojmi. Raz sme sa pozreli na nočný Paríž, raz sme sedeli na pláži pri západe slnka Stredozemného mora a inokedy sme sa kývali do tanca musette valčíkov, arabských nápevov či súčasných groovov. Asbsolútne nadčasová hudba s lyrickým teplom a niekedy s nostalgickou poéziou, bola tá správna bodka za celým festivalom. Ahoj Leibnitz Jazz Festival, o rok prídem zas!