25. - 28.4.2019, Brémy, D   06.05.2019

Druhý festivalový deň jazzového veľtrhu Jazzahead! sa už, ako je tradíciou, nesie v znamení diverzity európskych zoskupení, ktorých je celkovo až šesťnásť. Tento rok sa mi však zdalo, že to v dramaturgií platilo dvojnásobne a takmer žiadne zoskupenie sa neuberalo rovnakým smerom, čo je samozrejme pre poslucháča dobré a má možnosť si vytvoriť širší rozhľad. Tá pestrosť bola až obdivuhodná.

 

Makiko Hirabayashi Trio (Makiko Hirabayashi - klavír, Klavs Hovman – kontrabas a Marilyn Mazur - spev, bicie nástroje, perkusie, udu, kalimba). Makiko Hirabayashi podobne ako Marilyn Mazur pôsobí na dánskej jazzovej scéne. Jej vystúpenie bolo reflexiou jej štýlovej všestrannosti. Koncert začal v duchu mainstreamového jazzu s poriadnou dávkou energie. Druhá skladba prešla do free jazzového sveta, kde sa protagonisti pohrávali s farbami a zvukomaľbou. Skladba skákala medzi kontrastnými improvizovanými pasážami so swingovou sekciou a melodickým, ambientným, severským soundom. Zaujímavý koncert by nebol rovnaký bez Marilyn Mazur, ktorá preukázala veľmi pohotové reakcie na spoluhráčov a zmysel pre farbu, invenčnosť a priestor.

Scott McLemore (Scott McLemore - bicie nástroje, Nicolas Moreaux - kontrabas, Hilmar Jensson – gitara a David Dorůžka – gitara). Americký bubeník pôsobiaci na Islande Scott McLemore sa vo svojom najnovšom projekte zameral na sound gitary. Presnejšie ho postavil na rozhovore dvoch gitár a výsledok naozaj stojí za to. Vzájomné interakcie 12 strún priniesli unikátny, moderný, energický jazzrockový feeling. Protagonisti sa zamerali na zvukomaľbu, plochy a open sound. Skladby boli plné invenčných, virtuóznych improvizácii a v tomto projekte sme si mohli vypočuť aj originálny jazzový jazyk Davida Dorůžku.

Sunna Gunnlaugs Trio Feat. Verneri Pohjola (Sunna Gunnlaugs - klavír, Þorgrimur Jonsson - kontrabas, Scott McLemore - bicie nástroje a Verneri Pohjola – trúbka). Islandská klaviristka Sunna Gunnlaugs patrí k rastúcim zjavom európskej jazzovej scény. Na svojom najnovšom albume Ancestry spolupracuje s popredným severským trubkárom z Fínska Verneri Pohjolom. Koncert bol postavený hlavne na repertoári tohto albumu. Kompozície mali prevažne piesňový charakter s dôrazom na ľahkosť a melodickosť, pričom trúbka a klavír sa častokrát komplementárne dopĺňali. Okrem autorských kompozícii, plných lyrizmu a emócii, sa objavila aj nečakaná interpretácia Wake Me Up Before You Go-Go od Wham! V nej sa Verneri pohral s variáciou melódie a protagonisti rozložili skladbu na kúsky a neustále prechádzali do kontrastných jazzových vsuviek. Poslucháč ostal v pomykove, či je to naozaj tá skladba alebo autorská tvorba, ktorá sa len na známu skladbu podobá.

Ajoyo (Yacine Boularès - tenor a soprán saxofón, Sarah E. Charles - spev, Michael Valeanu - gitara, Samuel Favreau - basgitara, Jesse Fischer - klavír, syntezátory a Philippe Lemm - bicie nástroje). Americko-francúzske zoskupenie Ajoyo vsadilo na energickú, ľahšie počúvateľnú, tanečnú formu jazzu s dôrazom na jednoduché rytmické a melodické modely. Piesňové formy v sebe skĺbili afro-americké a latino rytmy so soulovým a funkovým výrazom. Rytmicky živá hudba s unikátnym prejavom a rýchlym, rytmickým frázovaním Sarah E. Charles určite nikoho nenechala chladným. Zaujímavosťou bol taktiež sound, ktorý bol aj moderný, ale obsahoval aj retrospektívne vsuvky starých analógových syntezátorov. Okrem toho protagonisti predviedli vynikajúcu súhru a nechýbali ani sóla plné feelingu.

Aksham (Elina Duni - spev, David Enhco - trúbka, Marc Perrenoud - klavír), Florent Nisse – kontrabas a Fred Pasqua - bicie nástroje). Veľmi rôznorodé zoskupenie na čele s albánskou speváčkou Elinou Duni sa postaralo o rovnako pestrý hudobný zážitok. Skúsená speváčka ovláda viacero jazykov, čo sa odráža na všestrannosti jej expresie a práci s vokálom. Vystúpenie bolo predovšetkým v lyrickej a melancholickej polohe. Nechýbala mu však ani energia, virtuozita, moderný sound a kreatívny súčasný prístup, ktorým si podmanili celé publikum.

Flat Earth Society (Pauline Leblond a Bart Maris - trúbka, Marc Meeuwissen a David De Vrieze - trombón, Berlinde Deman - tuba, Benjamin Boutreur - alt saxofón, Michel Mast - tenor saxofón, Martin Melia Marganon - klarinet, bas klarinet, Peter Vermeersch - klarinet, bas klarinet, triangel, Bruno Vansina - flauta, Peter Vandenberghe - klavír, klavesové nástroje, elektronika, Wim Segers - vibrafón, Frederik Leroux-Roels - gitara, Kristof Roseeuw – kontrabas a Teun Verbruggen - bicie nástroje). Belgický Flat Earth Society nie je na Jazzahead! Nováčikom - ako vždy jeho vystúpenie je spojené so strhujúcim záujmom a dokáže ľudí dvíhať zo stoličiek. Nástrojové obsadenie je reflexiou nadväzovania na big bandovú tradíciu, ktorá je však aktualizovaná o modernejšie prvky a elektroniku. To všetko charakterizuje aj ich výsledný moderný sound, ktorý sa pohybuje na rozmedzí viacerých štýlov. Flat Earth Society si so žánrovými kategóriami nerobí ťažkosti. V ich eklektickom prístupe nájdeme naozaj všetko od jazzovej tradície, cez jazz-rock, funk, groove až po avantgardnejšie prejavy. Koncert bol vynikajúci a mal správnu mieru prekomponovanosti a spontánnej improvizácie – čo je rovnováha, ktorá sa v big bandoch hľadá ťažko. Flat Earth Society sa ponáša na moderné big bandy ako napríklad Ensamble Denada a robí to veľmi dobre!

Giovanni Guidi "Avec Le Temps" Quintet (Giovanni Guidi - klavír, Francesco Bearzatti - tenor saxofón, Roberto Cecchetto - gitara, Thomas Morgan – kontrabas a Joao Lobo - bicie nástroje). Taliansky klavirista Giovanni Guidi priniesol veľmi zaujímavý koncept so silným emotívnym dopadom. Bolo to jedno z mála vystúpení, ktoré prebiehalo bez prerušenia a malo to aj svoje opodstatnenie. Guidi a jeho talentované kvinteto, totiž svojím koncertom prerozprávali príbeh – hudobný príbeh, ktorý bol veľmi atmosférický, emotívny s množstvom lyricko-melodických motívov. V rámci hudobnej práce sa protagonisti približovali skôr k minimalizmu, no vedeli sa v správnych momentoch vymaniť z repetície a dynamickým vývojom ísť ďalej.

Lisbon Underground Music Ensemble L.U.M.E. (Marco Barroso - klavír, Manuel Luís Cochofel - flauta, Paulo Gaspar - klarinet, João Pedro Silva - soprán saxofón, Tomás Marpues - alt saxofón, José Menezes - tenor saxofón, Elmano Coelho - barytón saxofón, Rui Chainho, Jessica Pina a Helder Perdigão - trúbka), Rúben Santos, Eduardo Lála a Mário Vicente - trombón, Miguel Amado – basgitara a Carlos Miguel - bicie nástroje). Niektoré koncerty sú vynikajúce, melodické, príjemné, ale chýba im iskra a energia. To však neplatí o L.U.M.E. Tento portugalský orchester svojím masívnym soundom a energiou doslova prerástol obrovskú halu. Moderný big band postavil svoj charakter na veľmi drsnom, tvrdom sounde v podobe rocku v kombinácii s big bandovou tradíciou a súčasnou hudbou. Originálne kompozície sa pohrávali s dynamickým impulzom a prinášali množstvo zvratov a zmien. Zoskupenie sa nebálo zájsť až k hraniciam a bol to poriadne divoký, ale parádny koncert!

Táto zahraničná služobná cesta sa uskutočnila s finančnou pomocou Literárneho fondu.