CD Martial Solal

Challenge Records Int., 2021   01.06.2021

Toto je záznam Martialovho posledného koncertu, po ktorom sa rozhodol prestať hrať na klavíri! Martial Solal hovorí: "Keď som 23. januára 2019 vstúpil na pódium, ešte som netušil, že sa po tomto koncerte, viac ako sedemdesiat rokov po svojom debute, rozhodnem, že už nebudem hrať na klavíri. Na udržanie určitej úrovne si tento nástroj vyžaduje vašu každodennú pozornosť, vyžaduje si jemnosť, brutalitu a najmä energiu. S týmito požiadavkami som žil celý život, s radosťou som pozoroval pokrok, technické a hudobné pokroky, rytmické a harmonické obohatenia, ktoré časom získavame. Samozrejme, spočiatku ide všetko veľmi rýchlo. Pokiaľ ste nadaní, pokiaľ tomu venujete trochu času, pokiaľ počúvate, čo sa robilo pred vami, pokiaľ si vyberiete cestu, všetko sa vám môže zdať ľahké. Pokrok je rýchly, ilúzie sú obrovské a potom sa objavia múry, steny, ktoré chcete dosiahnuť a prekonať. Sedemdesiat rokov na dosiahnutie tohto cieľa je minimum ... Keď už niet energie, je lepšie prestať."
Album Coming Yesterday obsahuje osem kompozícií, z toho sú iba dve z autorskej dielne Solala. Posledný komncert, posledný album!
"Dvadsiateho tretieho januára som mal dojem, že som sa dostal na začiatok cesty, na ktorej by som rád pokračoval, po toľkých rokoch improvizácie, tvorby, založenej na tom, čo sa nazýva štandardy, ktoré ja nazývam pretexty, výzvy, témy esejí, ktoré môžete rozvíjať na tisíc a jeden spôsob podľa vývoja, ktorý vzniká vo vašej mysli alebo v kruhu vašich hudobníkov. Štandardy vyšli z módy, nahradili ich iné témy, ktoré väčšinou nemusia mať kvality na to, aby sa stali štandardmi, tzv. originálmi. Všetci hudobníci sa považovali za skladateľov, na scénu vtrhol free jazz, ktorý zmietol staré témy a odstránil náročné pravidlá stability tempa, harmónie a melódie. Niektoré štandardy prežili a tie, ktoré objavíte, možno označiť za nezničiteľné. Sú vždy len zámienkami na vyjadrenie myšlienok, ale s uvoľnenými pravidlami, pričom rubato má právo byť uvádzané rovnako ako zrýchlenie, atonalita alebo absencia kontinuálneho tempa" - hovorí Martial Solal.
Už nám nezahrá, už nás nepoteší!
"To je to, na čo som myslel 23. januára. Časť tohto koncertu akoby odrážala moje doterajšie poznatky. Pre mňa jazz zostáva jazzom dvadsiateho storočia, toho, v ktorom sa zrodil New Orleans, stredný jazz, be-bop a free jazz. Prvé tri z týchto jazzových ér boli postavené na trojhlasných rytmoch. Charlie Parker bol možno prvý, kto použil šestnástinové noty v strednom tempe, čím zrušil nutnosť tohto permanentného vyvažovania nazývaného swing, ktoré v tejto podobe zaniklo s nástupom binárnych rytmov a frázovania. Tento štýl rytmu už nezodpovedá tomu, čo som považoval za podstatné. Uprednostnil som väčšiu slobodu, hru na splývanie tónov, rytmov, trvania, štýlu, a nie na vynútené otroctvo "nových". Veľká sloboda si vyžaduje veľa práce. Urobil som svoj podiel. Chcem sa poďakovať tým, ktorí mi pomohli, ktorí mi pomohli napredovať vďaka ich povzbudzovaniu alebo kritike, tým, ktorí boli takí láskaví, že hrali vedľa mňa, pre mňa, ktorí často hrali moje skladby celé roky. Škoda všetkých tých, ktorí prišli o to, čo som sa im snažil ponúknuť. Pokrok je veľmi sebecké šťastie. Mám pocit, akoby som počas tohto koncertu zasial steblo trávy a ukázal smer, v ktorom by som chcel pokračovať. Na niektorých miestach už táto tráva vyrástla natoľko, že ju možno považovať za hudobný testament ... improvizovaný.
Čo povedať na záver? Iba Vďaka Ti, Martial za Tvoju skvelú hudbu, za Tvoje láskanie sa s klavírom!

Hrajú:
Martial Solal - klavír