1.12.2018, divadlo Aréna, BA   03.12.2018

Prvý decembrový deň nám priniesol do Bratislavy ďalší veľký jazzový festival. Divadlo Aréna hostilo už siedmy ročník Gypsy Jazz festivalu, ktorý si pre poslucháčov pripravil poriadne bohatú dramaturgiu. Odznelo skutočne veľké množstvo formácii od komornejších až po ozaj veľký orchester poskladaný z dvoch telies. Tri hlavné vystúpenia na veľkom pódiu doplnili menšie vystúpenia počas páuz vo foyeri, kde sa predstavili mladé talenty, nádejní jazzmeni z konzervatórií, ale aj známejšie mená. V foyeri nám znela dramaturgicky výrazne odlišná hudba ako na hlavných pódiách. Mladé kapely sa zamerali prevažne na jazzový mainstream v podobe swingu a bebopu. Vystúpili tu zoskupenia Kombo bandA, Rašman Band a vynikajúci talent, ktorý poznáme aj z B pódia BJD a iných akcií – Alan Bartuš Band s etablovaným kontrabasistom, jeho otcom Pištom Bartušom v rytmickej sekcii, priniesli obzvlášť energický jazzový zápal. Okrem toho sa vo foyeri objavilo ešte duo team Cuba, ktoré ako prezrádza názov obohatilo hudobný program o tradičné tanečné, hudobné prvky latina. Hudby bolo na programe skutočne veľa, dokonca aj trochu viacej ako by možno bolo treba.

Hlavný program otváralo vynikajúce zoskupenie Arpi Farkaš & Barbora Botošová EthnoJazz Project. Vo svojom vystúpení elegantne skĺbili etnické prvky Balkánu a rómsky hudobný prejav s jazzovou tradíciou. Rytmická sekcia udržiavala búrlivý swing time, zatiaľ čo talentovaná huslistka demonštrovala svoje technické a improvizačné umenie. Klavirista Arpi Farkaš prinášal do zoskupenia jazzové elementy po harmonickej a rytmickej stránke. Okrem typického mainstreamu sa v jeho improvizáciách objavila krátka citácia boogie woogie, či stride piana. Zaujímavým momentom bola gypsy jazz úprava Coreovej Spain, kde hlavná téma bola obohatená o etnické vsuvky. Zoskupenie ma prekvapilo výborným soundom, dobre rozloženou dramaturgiou vystúpenia, počas ktorého sa odprezentovali v rôznych polohách a najmä nádherne kreovaný tón huslistky Barbory Botošovej. Tá vynikajúco pracovala s celou škálou farieb svojho nástroja a predviedla aj výbornú prácu s dynamikou.

Druhý hlavný bod programu bola formácia Altar Quartet v zložení Nikitin, Šrámek, legendárny Miroslav Vitouš a Gregory Hutchinson. Dobré mená však nie sú vždy zárukou najvyššej kvality a toto vystúpenie bolo trochu sklamaním. Zoskupenie postavené na spolupráci Nikitina a Šrámeka a ich autorskej tvorby, ktorú doplnili o niekoľko prevzatých kompozícií, sa uberalo smerom jazzového mainstreamu. Zoskupenie predvádzalo peknú súhru, no po čase upadli do veľmi výrazného stereotypu. Kompozície sa na seba príliš podobali a držali sa stále v jednej lyricko-melancholickej polohe v pomalých a stredných tempách. Vystúpeniu chýbal trochu programový kontrast, či vnútorný kontrast v rámci skladieb a dynamický impulz. Miernym osviežením bola vynikajúca rytmická sekcia a záver vystúpenia, kde sa protagonisti uberali smerom k free jazzu.

Hlavným bodom programu bol organizátor festivalu Milo Suchomel a jeho veľké orchestrálne teleso so sláčikovou sekciou. Okrem toho sa počas jeho koncertu obmieňala zostava s množstvom zaujímavých hostí. Koncert najprv zahájila komornejšia zostava Suchomelovho bandu a v duchu energického funku a fusion odštartovala vystúpenie autorskými skladbami Summer Storm a At Home. Potom prišiel na rad celý Milo Suchomel Orchester, ktorý vynikajúco prepájal sláčikovú sekciu s big bandom. Zvukovo to bolo prepojenie neskorého romantizmu, dvadsiateho storočia, či modernej filmovej hudby so soundom tradičného big bandu. Vrchol aranžérskej práce v intenciách third streamu sa naplno prejavili v skladbe Gypsies Go To Heaven. V tejto skladby si mohli poslucháči užiť aj fantastickú, nemeckú speváčku, svetovej úrovne – Melanie Bong s jej veľmi špecificky zafarbeným sopránovým hlasom. Trochu škoda, že speváčka takéhoto formátu dostala priestor len v jednej piesni.

Orchester počas večera menil neustále svoju tvár a zvukovú podobu od third streamu, cez tradičný swing až po fusion a etno. Skvelú energiu rozpútala kompozícia Sunny s Gregory Hutchinsonom ako hosťom za bicími nástrojmi. Pochváliť však treba aj srbského bubeníka Vladimira Kostadinoviča, ktorý odvádzal počas celého vystúpenia fantastickú prácu v rytmickej sekcií v spojení s Jurajom Griglákom. Všetci muzikanti predviedli vynikajúce výkony a fantastické improvizácie. Formácia pozostávala z tých najetablovanejších slovenských jazzmenov a v improvizáciach zažiarili sólisti ako Pavol Bereza, Ľuboš Šrámek, Juraj Griglák, Lukáš Oravec, Erik Rotenstein, Martin Uherek či líder Milo Suchomel. Ako čas postupoval prichádzali ďalší hostia. Pekným momentom bola aj spolupráca s Petrom Lipom v skladbe Let The Good Times Roll, ktorá zaznela v tradičnom swing-bluesovom aranžmáne.

Milým prekvapením večera bolo vystúpenie mamičky Mila Suchomela, ktorá je zároveň jeho inšpiráciou pre mnohé kompozície. V jej podaní odzneli jej dve skladby a z jej prejavu išiel zápal, úprimnosť a cit.

Hlavným momentom večera boli samozrejme Cigánski diabli v spolupráci s Orchestrom Mila Suchomela. Ako je už u nich zvykom predviedli sa vo veľmi energických, virtuóznych a technicky náročných polohách. Čo bolo pre mňa trochu miernym sklamaním, že tieto dve telesá neboli organicky prepojené a nevyužil sa tak potencionálny sound Cigánskych diablov v orchestri Mila Suchomela. Boli to skôr dve vystúpenia prebiehajúce vedľa seba na jednom pódiu. No samé o sebe boli naozaj vynikajúce.

Záverečnou bodkou za festivalom bola vianočná pieseň, ktorá pripravilaa fanúšikov na prichádzajúce Vianoce s ďalším hosťom – speváčkou Martinou Šindelrovou a skladbou Hviezda zázračná. Takto vyzeral tohtoročný Gypsy Jazz Festival, ktorý bol preplnený hosťami a hudbou až na prasknutie.