45. BJD - B pódium !!!

Publikum © Patrick Španko

25. - 27.10.2019, Incheba, BA 28.10.2019

B pódium na festivale Bratislavské jazzové dni je už dlhodobo priestorom pre mladé kapely a rastúce talenty. Posledný koncert každý večer však tradične patrí profi umelcom, aj zo zahraničia, ktorí svojou kvalitou častokrát prevyšujú potenciál malého pódia. Aj tento rok, ako už mnohorazy aj v minulosti, sa profesionálne zoskupenia postarali o vynikajúce momenty.

Nagy Emma Quintet (Emma Nagy – spev, Ábel Dénes – kontrabas, Péter Cseh – gitara, Áron Tálas – klavír a Ádám Klausz – bicie nástroje) uzatvárala prvý deň maďarská speváčka Nagy Emma so svojim kvintetom. Jej koncert sa pohyboval v rozmedzí jazzového mainstreamu. Jemný melancholický jazz prechádzal v improvizáciách do jazzrockových polôh s prvkami blues a to najmä zásluhou štýlu hry a frázovania gitaristu Péter Cseha. Speváčka Emma Nagy nedisponuje veľkým rozsahom, no jej silnou stránkou je jemná farba, vyrovnaný prejav a dlhé zádrže, čo mohla práve využiť v baladických polohách.

Kernfusion (Jakob Gönitzer – basgitara, Jonas Kočnik – bicie nástroje, Thomas Quendler – klávesové nástroje a Timmi Grohs – gitara) je mladé zoskupenie zo susedného Rakúska, ktoré sa postaralo o absolútnu senzáciu na B pódiu. Originálny sound a vykryštalizovaný koncept mladí hudobníci postavili na výrazných kontrastoch metalu a progresívneho rocku s jazzovou tradíciou. Vystúpenie sprevádzalo množstvo zvratov a prekvapení. Podobnou fúziou sa uberajú zoskupenia maďarského bubeníka Gergö Borlaia či nemecké trio Edi Nulz, ktoré má podobný koncept v komornejšom šate. Nechýbala komplexná rytmická invenčnosť, energia a originálne frázy, za ktoré by sa nehanbili ani Dream Theater. Niektorí členovia zoskupenia pritom však ešte ani nedovŕšili 20 rokov a dúfajme, že ich čaká pestrá kariéra na pôde moderného európskeho jazzu.

Kernfusion © Patrick Španko

Emma Nagy Quintet © Patrick Španko

PaCoRa Trio (Stanislav Palúch – husle, Marcel Comendant – cimbal a Róbert Ragan – kontrabas) zo Slovenska uzatváralo celý festival na B pódiu. To je na slovenskej scéne už 15 rokov a v súčasnosti už má legendárny status. Ich schopnosť organicky prepájať slovenské ľudové nápevy s jazzom je neuveriteľná. Na BJD sa zamerali aj na iné autorské kompozície, ale toto zoskupenie je už tak previazané so slovenským ľudovým koloritom, že aj ich autorská tvorba a interpretácia je ním priam nasiaknutá. Poslucháči si mali možnosť vypočuť aj nové skladby Skoro doma, Vtákovina a Vyrástol mi strom v sádku. Ich vystúpenia sú vždy na najvyššej umeleckej úrovni a inak tomu nebolo ani teraz. Je to jednoducho formácia troch virtuózov, ktorý svojou energickosťou a brilantnosťou absolútne prerástli B pódium. Náročné rýchle swingujúce tempá boli podané s úplnou ľahkosťou. Stano Palúch ukázal, že či ide o náročné intervalové behy, stupnice, perkusívny štýl sprievodu á la Freddie Green, všetko má dokonale pod kontrolou, pričom má originálne frázovanie a neuveriteľný husľový tón, za ktorý by sa nehanbil žiaden z európskych husľových velikánov ako Stéphane Grappelli, Didier Lockwood alebo Zbigniew Seifert. Slovenský unikát – PaCoRa Trio sa postaral o vynikajúci koncert, ktorý by si zaslúžil jednoznačne veľké pódium!