Tampere Jazz Happening 2017 - jazzové nádeje z Fínska !!!

2. - 5.11.2017, Tampere, Fínsko   07.12.2017

Na festivale Tampere Jazz Happenning 2017 vystupovalo celkovo 24 formácií na troch pódiách. Z tohto celkového počtu bolo 6 fínskych – čo si myslím, že bolo potešiteľné množstvo. Úroveň jednotlivých kapiel bola dobrá až výborná. A čo bolo tiež veľmi zaujímavé a prínosné pre obe strany, bolo stretnutie novinárov a promotérov na festivale s domácimi interpretmi či managermi. Tu sme mohli vyše hodiny debatovať o spoluprácach, možných vystúpeniach, či iných možnostiach spolupráce. Že niečo také sa u nás nedeje? No nedeje, pretože na naše jazzové festivaly nechodia zahraniční novinári! Nikto ich totiž nepozýva!

Sid Hille © Patrick ŠpankoSid Hille © Patrick Španko
Sigurdur Rögnvaldsson © Patrick ŠpankoSigurdur Rögnvaldsson © Patrick Španko

Sid Hille & Foreign Friends je kapela zložená z imigrantov žijúcich vo Fínsku a vedie ju v Nemecku narodený skladateľ a klávesák Sid Hille. Na nápad niečo takéto urobiť prišiel fínsky saxofonista Jukka Perko, keď počúval Sida ako improvizuje na svojom albume How Will I Receive You na základe starých fínskych hymnusov. A tak sú v kapele ešte turecko-švédska speváčka Anni Elif Egecioglu, dávno usadený v Tampere senegalský bubeník Ismaila Sané a islandský gitarista Sigurdur Rögnvaldsson. Počuli sme staré ľudové piesne a hymnusy, ktoré pozná každý Fín, ale aj oveľa novšie či dokonca pop/rockové hity jemne posypané korením jazzu. Najviac pozornosti strhávala na seba speváčka Anni.

Anni Elif Egecioglu © Patrick ŠpankoAnni Elif Egecioglu © Patrick Španko
Sid Hille and Foreign Friends © Patrick ŠpankoSid Hille and Foreign Friends © Patrick Španko

 

Mňa veľmi zaujala, hádam najviac zo všetkých fínskych kapiel, formácia Njet Njet, ktorú vedie skladateľ a hráč na klávesové nástroje Ville Kyttälä. Tento 9-členný veľmi živý organizmus (na festivale chýbal trombonista) prezývajú aj retro futuristickou mini veľkou kapelou, ktorá bez rešpektu vykopáva poklady minulých hudobných štýlov a mixuje ich s prítomnosťou a drzou budúcnosťou. Totálna farebnosť na pódiu so štyrmi dychmi a 4-člennou rytmikou ponúkla najmä zábavu a repertoár ich najnovšieho albumu Dark Soul. Skvelá súhra, zábava a radosť z hry!

Ville Kyttälä © Patrick ŠpankoVille Kyttälä © Patrick Španko
Martti Vesala © Patrick ŠpankoMartti Vesala © Patrick Španko
Publikum © Patrick ŠpankoPublikum © Patrick Španko
Njet Njet © Patrick ŠpankoNjet Njet © Patrick Španko

Jukka Eskola Soul Trio predviedlo skvelý až fajnový výkon s citom a výbornými individuálnymi výkonmi! V zložení: Jukka Eskola – trúbka, Mikko Helevä – Hammond organ a Jaska Lukkarinen – bicie nástroje, sme sa preniesli do atmosféry filmov zo 60-tych rokov, okorenené Freddy Hubbardom, Jimmy Smithom a Stanley Turrentonom, ktorí nás zobrali na skvelý výlet. Vodcovská trúbka, krehká a soulová, nás sprevádzala celým koncertom a ja som z neho odchádzal síce skôr, ale zato s tým najlepším pocitom!

Jukka Eskola © Patrick ŠpankoJukka Eskola © Patrick Španko
Mikko Helevä © Patrick ŠpankoMikko Helevä © Patrick Španko
Jaska Lukkarinen © Patrick ŠpankoJaska Lukkarinen © Patrick Španko
Jukka Eskola Soul Trio © Patrick ŠpankoJukka Eskola Soul Trio © Patrick Španko

Adele Sauros Quartet je kapela s mladou skladateľkou a tenor saxofonistkou Adele Sauros, ktorá to vedela pekne rozpáliť, ale vo svojom repertoári pre svoje kvareto má aj balady. Na kontrabase hral Vesa Ojaniemi a na bicích Tuomas Timonen – obaja jej súputníci. Ale za klávesovými nástrojmi sedel 54-ročný Seppo Kantonen, ktorý hrával ešte s otcom trubkára Verneri Pojholu – basgitaristom Pekka Pohjolom v 80-tych rokoch, či s UMO, Eero Koivistoinenom a ďalšími. Adele uznáva svoje inšpiračné zdroje ako Ambrose Akinmusire či Walter Smith III, ale aj „klasikov“ ako John Coltrane, Miles Davis alebo Sonny Rollins. Ako hosť si celý koncert zahral aj alt saxofonista Mx Zenger (hral aj s Njet Njet). Spontánna divokosť, krásne témy a súhra definovali v skratke toto vystúpenie!

Adele Sauros © Patrick ŠpankoAdele Sauros © Patrick Španko
Adele Sauros Quartet © Patrick ŠpankoAdele Sauros Quartet © Patrick Španko
Adele Sauros Quartet © Patrick ŠpankoAdele Sauros Quartet © Patrick Španko
Adele Sauros Quartet © Patrick ŠpankoAdele Sauros Quartet © Patrick Španko







Eero Koivistoinen je 71-ročný fínsky jazzový veterán, jeden zo zakladajúcich členov UMO Jazz Orchestra a má rozsiahle skúsenosti nielen s free jazzom, ale i progresívnym rockom, fusion music, či s mnohými etnickými štýlmi. Je to jeden z veľkých starých mužov fínskeho jazzu, ktorý je stále aktívny aj ako hráč či skladateľ! Na festival prišiel predstaviť svoj najnovší album Illusion, ktorý nahral s mladými fínskymi hráčmi, ktorí vystupovali aj na festivale: Alexi Tuomarila – klavír, Jori Huhtala – kontrabas a Jussi Lehtoten – bicie nástroje, a ktorí predstavujú crème de la crème mladšej fínskej jazzovej scény. Eerov tenor saxofón nielenže držal krok s mladými, ale udával jasný smer i tempo! A to skvele!

Eero Koivistoinen © Patrick ŠpankoEero Koivistoinen © Patrick Španko
Eero a Alexi © Patrick ŠpankoEero a Alexi © Patrick Španko
Eero Koivistoinen Quartet © Patrick ŠpankoEero Koivistoinen Quartet © Patrick Španko
Eero Koivistoinen Quartet © Patrick ŠpankoEero Koivistoinen Quartet © Patrick Španko

Poslednou fínskou formáciou na festivale bolo trio Virta, ktoré som ako jediné poznal a to z tohtoročného jazzového veľtrhu Jazzahead! 2017. Títo traja hráči: Antti Hevosmaa - trúbka, spev a elektronika, Heikki Selamo - gitara, spev a elektronika a Erik Fräki - bicie, perkusie a elektronika, už patria k novej generácii hráčov, ktorí jazz vidia prostredníctvom iných hudobných štýlov, s ktorými vyrástli! Post – rock a rôzne štýly elektroniky, abstraktne vizuálny sound – to je trio Virta a ja mu tlieskam!

 

Virta © Patrick ŠpankoVirta © Patrick Španko
Virta © Patrick ŠpankoVirta © Patrick Španko