01.02.2021
Na konci každého roku alebo začiatkom toho nového, médiá zverejňujú rôzne štatistiky. V každom roku nás zasiahnu aj smutné správy v podobe odchodu do nebeského orchestra známych či menej známych jazzových osobností. Z nášho okolia či regiónu alebo aj celosvetovo známi jazzmeni. Rok 2020 nebol žiadnou výnimkou, ba skôr naopak, a už nie je medzi nami nejeden významný skladateľ či interpret. Redakcia 1.slovenského online jazz magazínu skjazz.sk pristupuje po tretí raz k takejto smutnej štatistike. Na druhej strane je dobré pripomenúť si týchto umelcov a ich dielo. Česť ich pamiatke!
V piatok 10. januára 2020 vo veku 84 rokov zomrel po dlhej chorobe nemecký skladateľ, klavirista a hráč na klávesové nástroje Wolfgang Dauner (* 30.12.1935 – 10.01.2020)! Patril k najdôležitejším nemeckým klaviristom po 2. svetovej vojne. Svoju kariéru začal v amerických jazzových kluboch v rodnom Stuttgarde v 50-tych rokoch. V roku 1963 založil Wolfgang Dauner Trio a jeho vystúpenia s German All Stars a United Jazz and Rock Ensemble sú legendárne. V priebehu svojej kariéry Dauner písal hudbu pre filmové, televízne, divadelné a hudobné pódiá. Podieľal sa aj na hudobných produkciách s deťmi, napríklad na legendárnom programe Sendung mit der Maus. Do svojich 80 rokov bol stále aktívny na hudobnej scéne. Medzi jeho hudobných partnerov patrili najmä trombonista Albert Mangelsdorff a gitarista Volker Kriegel, ale aj rakúsky saxofonista Hans Koller či holandský hráč na krídlovku Ack van Rooyen. V roku 2016 získal Cenu Echo za celoživotné dielo. Na Slovensku vystúpil jeden jediný raz a to na festivale Bratislavské jazzové dni 1981 v duu s Albertom Mangelsdorffom.
O týždeň po Daunerovi nás opustil vo veku 73 rokov brazílsky trubkár Claudio Roditi (28.5.1946 – 17.1.2020). Ten v roku 1973 odišiel do USA študovať na Berklee College of Music, aby o šesť rokov neskoršie okúsil život v New Yorku, kde hrával s Herbie Hancockom a Charlie Rousom. V 80-tych rokoch spolupracoval s klarinetistom z Kuby – s Paquito D´Riverom a bol takisto členom Dizzy Gillespie´s United Nations Orchestra. Svoj prvý album pod vlastným menom vydal v roku 1984 s názvom Red on Red. V 90-tych rokoch nahrával albuimy s klaviristom McCoy Tynerom. V roku 1995 získal nomináciu na Cenu Grammy za album Symphonic Bossa Nova a ďalšiu v roku 2010 za Najlepší latin jazz album Brazilliance X4. Jeho albumy často obsahovali kombináciu jazzu založeného na bope a brazílskych a iných afro-karibských tradíciách, pričom sa prezentoval aj vlastnými skladbami. Počnúc rokom 2000 Claudio Roditi stabilne pracoval v triu nemeckého klaviristu Klaus Ignatzeka a belgického kontrabasistu Jean-Louis Rassinfosseho. Na Slovensku nikdy nevystupoval!
V piatok 6. marca 2020 nás zasiahla smutná správa, že v tento deň vo veku 81 rokov odišiel skladateľ, multiinštrtumentalista a klavirista McCoy Tyner, ktorý bezpochyby patril medzi najvplyvnejších jazzových klaviristov 20. storočia! Tento status si vyslúžil počas pôsobenia po boku legendárneho Johna Coltranea, ale aj počas svojej úspešnej sólo kariéry. Jeho herný štýl je preplnený sofistikovanými akordickými postupmi, výrazným perkusívnym rytmom v ľavej ruke a frázovanie je ovplyvnené bluesovým cítením. Tyner používa bohaté melodické línie v rozpätí od blues až po nadstavby pentatonických stupníc a je známy pre unikátne používanie kvartových akordových voicingov, ktorými ovplyvnil mnoho súčasných jazzových klaviristov ako napriklad Chicka Coreu, ... McCoy Tyner sa narodil 10.decembra 1938 vo Philadelphii v štáte Pensylvánia. Jeho rodičia mu už od útleho veku vštepovali lásku k hudbe. Hudbu začal študovať vo svojich 13. rokoch. Jedným z jeho prvých vzorov bol Bud Powell. Do sveta jazzu a R&B vstúpil začiatkom 50-tych rokov. V jeho kariére nastáva zlom keď mal 17 rokov – pridáva sa ku Coltraneovi, aby s ním nahral album My Favorite Things (1960). Tyner pokračuje v spolupráci s Coltraneom a stáva sa súčasťou skupiny The John Coltrane Quartet, ktorá sa zapíše do histórie jazzu. V tomto zoskupení sa objavil na známych albumoch ako Live at the Village Vanguard (1961), Impressions (1963), A Love Supreme (1964) a mnoho ďalších. Po 5. rokoch spolupráce Tyner skupinu opúšťa, aby našiel svoj osud ako skladateľ a líder.
Jeden z najúspešnejších albumov jeho sólo kariéry bol The Real McCoy (1967), ktorý nahral spolu so saxofonistom Joe Hendersonom, kontrabasistom Ron Carterom a bubeníkom Elvin Jonesom. Album Sahara (1972) získal nomináciu na Cenu Grammy. Bol jedinečný svojou zvukovosťou a rytmikou, ktorá pramenila z africkej kultúry. Od roku 1980 sa hlavne sústredil na svoj klavírne trio v zložení kontrabasista Avery Sharpe a bubeník Aarron Scott. V roku 1998 vydáva zaujimavý album v štýle latino s názvom McCoy Tyner and the Latin All-Stars. V spolupráci s vydavateľstvom HighNote Records si Tyner v roku 2007 zakladá vlastnú nahrávaciu značku pod menom McCoy Tyner Music. Spolu so štartom svojej značky vydáva nový album Quartet (2007) v spolupráci s Joe Lovanom, Christian McBrideom a Jeff Wattsom a ktorý je live záznamom z koncertu. Okrem neuveriteľnej súhry Tyner ukázal, že ako skladateľ má ešte stále čo ponúknuť. Ďalší projekt pod svojou značkou nesie názov Guitars (2008). Na albume sa objavujú najvplyvnejší moderní gitaristi súčastnosti ako: Bill Frisell, Marc Ribot, John Scofield a Derek Trucks. O rok nekôr vydáva ďalší album Solo: Live from San Francisco, ktorý bol nahraný na živo v roku 2007 počas vystúpenia v San Franciscu. Tyner nahral viac takmer 80 albumov pod svojím menom a získal štyri Ceny Grammy! Na Slovensku však McCoy Tyner nikdy nevystupoval!
31. marca 2020, tesne pred poludním v New Yorku, zomrel vo veku 59 rokoch na komplikácie spojené s vírusom COVID-19 skvelý jazzový trubkár Wallace Roney! Študoval u Milesa Davisa a hral s takými ako: McCoy Tyner, Art Blakey, Herbie Hancock, Tony Williams a ďalší. Wallace Roney (25.5.1960 – 31.3.2020) bol po smrti Milesa Davisa niekoľko rokov považovaný za jeho nástupcu. Hral takisto v skupine Miles Davis Quintet alumni band VSOP spoločne s Herbie Hancockom, Wayne Shorterom, Ron Carterom a Tony Williamsom. A táto formácia získala Cenu Grammy v roku 1994 za album A Tribute to Miles. Wallace nahral 21 albumov pod svojím menom a spolupracoval s takými ako: Gari Allen, Cindy Blackman, Vincent Herring, Kenny Barron a mnohí iní. Ja osobne som sa s ním stretol jeden jediný raz a to na Passau Jazz Festival v roku 2005, kde patril k hlavným hviezdam festivalu. Na Slovensku nikdy nevystupoval!
Jeho hudobná kariéra trvala viac ako 70 rokov! Stál pri zrode jazzových štýlov ako bebop a cool jazz. Počas nej si zachoval jedinečný štýl a oddanosť improvizácii. Bol súčasťou jednej z najslávnejších nahrávok v jazzovej histórii. V rokoch 1949 a 1950 hral s Miles Davis Nonet a trio sessions, z ktorých sa stal slávny Davisov album Birth of the Cool. Bol posledným žijúcim hudobníkom, ktorý hral na týchto stretnutiach. A ako leader nahral viac ako 100 albumov! Americký skladateľ a saxofonista Lee Konitz (13.10.1927 – 15.4.2020) skonal v stredu 15. apríla 2020 v nemocnici Lenox Hill Hospital v New Yorku vo veku 92 rokov. Jeho syn Josh potvrdil, že príčinou bola pneumónia súvisiaca s COVID-19. Lee Konitza som zažil na pódiách európskych jazzových festivalov niekoľko razy, takisto v duu s klaviristom Dan Tepferom vo viedenskom klube Porgy & Bess. V roku 2008 prišiel na festival Jazz Baltica aj so svojou chránenkyňou – iba 16-ročnou americkou saxofonistkou Grace Kelly, ktorá potom vystupovala aj so svojím kvartetom na Bratislavských jazzových dňoch 2012. Pri Baltickom mori Konitz účinkoval v niekoľkých zoskupeniach ako napríklad Sax Conclave I, v duu s klaviristom Don Friedmanom, Lee Konitz Quartet feat. Grace Kelly, ... A tu sa redakcii 1. slovenského online jazz magazínu skjazz.sk podarilo urobiť s Lee Konitzom exkluzívny rozhovor! Na Slovensku nikdy nevystupoval!
Corona virus si opäť vybral svoju daň – 17. apríla 2020 v New Yorku vo veku 84 rokov zomrel americký jazzový kontrabasista, huslista a poet – Henry Grimes. Je jedným z hudobníkov s najpodivnejším príbehom, ktorý zmizol zo scény na neuveriteľných 32 rokov, až kým nebol v Los Angeles, takmer v stave núdze, znovu nájdený. V roku 1970 sa po takmer dvoch dekádach úspešnej kariéry po ňom zľahla zem. Niektorí ho považovali za mŕtveho, ale v roku 2002 sa z ničoho nič znovu objavil a na jazzovej scéne pôsobil aktívne až do svojho odchodu do večnosti. Henry Grimes hrával v 50-tych a 60-tych rokoch s takými veľkými menami ako: Don Cherry, Sonny Rollins, Cecil Taylor, Charles Mingus, Thelonious Monk, Gerry Mulligan, Albert Ayler, Don Cherry, Benny Goodman, Coleman Hawkins, Roy Haynes, Lee Konitz, Steve Lacy, Charles Mingus, Sunny Murray, Pharoah Sanders, Archie Shepp, McCoy Tyner a mnohí iní. V rokoch 2002 - 2016 sa zotavil a mal veľmi úspešné obdobie.
Ja osobne som ho na pódiu zažil dva razy. Po prvý raz to bolo na Saalfelden Jazz Festivale 2008, kde bol Henry Grimes súčasťou veľkého zoskupenia Don Cherry´s Symphony, kde hrali ešte: trubkári Dave Douglas a Roy Campell, saxofonisti JD Allen a Mixashawn, kontrabasista Hillard Green a bubeníci Andrew Cyrille a Hamid Drake. Čiže to boli vlastne dve kvartetá s identickým obsadením. A po druhý raz zase vo viedenskom klube Porgy & Bess, kde bol súčasťou skupiny Marc Ribot Trio, kde s oboma protagonistami hral ešte bubeník Chad Taylor. Na Slovensku nikdy nevystupoval!
Ďalšiu obeť spomedzi tých najstarších si smrť našla v osobe skladateľa a bubeníka z Nigérie! Vo veku 79 rokov zomrel v Paríži, náhle a v plnej sile, presne v deň Medzinárodného dňa jazzu – 30. apríla 2020 Tony Allen (1940 – 2020). Vyrastal v Lagose v Nigérii, kde nasal do seba juju a iné tradičné západo-africké hudobné štýly. Spočiatku to bol aj americký jazz, ktorý povzbudzoval jeho predstavivosť, špeciálne bopoví jazzmani ako Max Roach a Art Blakey. Tony Allen sa preslávil, keď ho do svojej kapely v roku 1964 pozval skladateľ a multi-inštrumentalista Fela Kuti, aby umelecky viedol jeho kapelu. Spoločne nahrali neuveriteľných viac ako 40 albumov od roku 1969 po 1999. Ja som osobne na pódiu zažil Tonyho Allena iba jeden jediný raz a to na festivale Tampere Jazz Happening 2017, kde sa predstavil aj so svojou kapelou v koncertnom programe Tribute to Art Blakey. Zahral dva svety – jeden jazzový a druhý ten afro-beatový a povznášajúce piesne, funk jammy a harmonicko-modálne diela. Bola to ťažká pohoda, nadhľad a istota alebo absolútna radosť z hry! Tony Allen si založil vlastnú skupinu v roku 1980. Vo svojich 77 rokoch vydal album pod názvom The source pre legendárne vydavateľstvo Blue Note, na ktorom predstavuje svoje nové kompozície, ktoré sú inšpirované jazzom, ktorý formoval jeho prvé kroky a začiatky. Tony Allen bol spoluzakladateľom afro-beatu! Odišiel v plnej sile – o pár dní začiatkom mája mal vystupovať v Berlíne aj so svojou kapelou! Na Slovensku nikdy nevystupoval!
V januári 2020 oslávil svoje 91. narodeniny! Ale už o pár dní na to, oznámila jeho dcéra Serena výzvu na darovanie finančných prostriedkov pre svojho ťažko chorého otca, pretože finančné rezervy na lieky a zdravotnú starostlivosť boli už dávno vyčerpané. Výzva sa ujala a už v priebehu prvých pád dní sa vyzbieralo úctihodných 50.000 dolárov. Protom ešte minulý rok mu bol vydaný album „This I Dig Of You“ (Smoke Sessions, 2019). Ale žiaľ, v nedeľu 24. mája 2020 navždy dotĺklo srdce legendárneho bubeníka Jimmy Cobba (20.1.1929 – 24.5.2020)!
Jimmy Cobb sa navždy zapísal do jazzovej histórie, ako člen formácie Miles Davis Sextet, ktorá nahrávala 2. marca a 22. apríla 1959 v Columbia's 30. Street Street v New Yorku legendárny album Kind of Blue, ktorý 17. augusta 1959 vydala spoločnosť Columbia Records. Bubeník Jimmy Cobb bol až do nedele posledne žijúcim hudobníkom z tejto legendárnej platne. Kind of Blue nahrávali: Miles Davis – trúbka, John Coltrane a Julian "Cannonball" Adderley – saxofóny, Bill Evans – klavír, Paul Chambers – kontrabas a Jimmy Cobb – bicie nástroje. Dodnes je tento album považovaný mnohými jazzovými kritikmi za Davisovo majstrovské dielo a za jeden z najväčších a najlepších jazzových albumov vôbec! Ja som Jimmy Cobba zažil jeden jediný raz na pódiu vo viedenskom Porgy & Bess Clube, a to na jar v roku 2011, kde v jeho kapele ešte vystupovali: Rob Bargard – Hammond organ, Michael Erian – tenor saxofón, Helmut Kagerer – gitara a Carol Alston – spev. A po tomto koncerte vznikol aj exkluzívny rozhovor s Jimmy Cobbom pre 1. slovenský online jazz magazín skjazz.sk! Na Slovensku nikdy nevystupoval!
V sobotu 27. júna 2020 svet jazzu opustil americký spevák a klavirista Freddy Cole, mladší brat svetovej hviezdy Nat King Colea. Mal 88 rokov a prekvapivo nezomrel na corona vírus, ale po problémoch so srdcom. Narodil sa 15. októbra 1931 v Chicagu v štáte Ilinois a klavíru sa venoval už od 5-tich rokov. V roku 1951 sa presťahoval do New Yorku, kde navštevoval Juilliard School of Music. Veľkej pozornosti sa dočkal až s albumom Grand Freddy (1999), ktorý vyšiel vo vydavateľstve Fantasy Records. Brat svetoznámej legendy Nat King Colea, znel veľmi podobne ako jeho súrodenec, avšak predsa si bol schopný nájsť vlastnú cestu, štýl a osobnosť, ktorou si získal priazeň fanúšikov i kritikov. Freddyho vokál mal oproti bratovi tendenciu byť tmavší, zatiahnutejší a zároveň mal drsnejší charakter. Freddy Cole koncertov a bol hudobne aktívny až do svojho odchodu do jazzového neba. Na Slovensku nikdy nevystupoval!
Do jazzového neba odišiel tretí z kráľov slovenského jazzu a dychovej sekcie Tradicional Clubu! Po trombonistovi Ferkovi Karnokovi a trubkárovi Jurajovi Lehotskom nás dnes 2. júla 2020 opusti vo veku nedožitých 80 rokov skladateľ, aranžér, pedagóg, saxofonista, klarinetista a flautista Dušan Húščava! Spolupracoval so všetkými významnými slovenskými umelcami a je neodmysliteľným tvorcom a súčasťou slovenskej jazzovej scény. Patril k hráčom, ktorí definovali idióm modernej slovenskej jazzovej hudby. Hral v skupinách orientovaných na tradičný jazz, neskôr sa stal univerzálnym hráčom a dokázal sa prispôsobiť akejkoľvek forme jazzu.
Narodil sa 9. novembra 1940 v Bratislave. V rokoch 1959 až 1965 študoval na Bratislavskom Konzervatóriu hru na klarinete. Už počas štúdia v roku 1961 sa stal členom známeho slovenského jazzového zoskupenia Traditional Club, v ktorom pôsobil až do roku 1969. Paralelne bol členom aj ďalšej preslávenej skupiny Revival Jazz Band. V nej pôsobil v rokoch 1963 až 1971. Od roku 1970 bol sólistom, skladateľom a aranžérom v Tanečnom Orchestri Československého Rozhlasu v Bratislave. Následne v rokoch 1971 až 1975 bol členom skupiny Nový Tradicionál. V roku 1974 sa pridal k V.V. systému Vlada Valoviča. V 70-tych rokoch hosťoval v orchestri Gustava Broma a v nasledujúcej dekáde sa stal jeho stálym členom. Neskôr pôsobil v kvartete Ladislava Gerhardta a v Slovenskom jazzovom kvintete, ktoré sa premenovalo na Jozef „Dodo” Šošoka All Stars Band. V roku 1986 založil Kvinteto Dušana Húščavu v zoskupení: Gabriela Šusteková-Húščavová – spev, Gabriel Jonáš – klavír, Karol Ondreička – gitara, Matúš Jakabčic – gitara, Jozef Brisuda – kontrabas a Jozef Döme – bicie nástroje. Počas svojej kariéry niekoľkokrát vystupoval na festivale Bratislavské jazzové dni. Prvýkrát v roku 1976, potom v roku 1987 v spolupráci so skupinou Esprit Band a neskôr so svojim kvintetom v rokoch 1988 a 1994. S kvintetom sa objavil aj za hranicami v Alžírsku a na kultúrnych dňoch v nemeckom Dortmunde. V 90-tych rokoch sa stal členom Československého jazzového kvarteta v zložení: Petr Kořínek – kontrabas, Svatopluk Košvanec – trombón, Jozef „Dodo” Šošoka – bicie nástroje. V spolupráci s orchestrom Ray Charlesa vystupoval v Holandsku a Nemecku. Neskôr sa začal venovať pedagogickému smeru a v roku 1993 začal vyučovať hru na saxofóne na Bratislavskom Konzervatóriu. Spolu so svojimi žiakmi usporiadal saxofónový koncert Saxofónové soirée v Zichyho paláci. Účastníkmi boli Pavol Ruček – tenor saxofón, Erik Rothenstein – barytón saxofón, Vladimír Valentovič – alt saxofón, Ján Baláž – alt saxofón. Dušan Húščava participoval na množstve albumov, ale pod svojím menom nahral iba jeden jazzový - Neposlušné topánky (Hudobný fond, 2001), zostavený zo skladieb, ktoré nahral predtým v Slovenskom rozhlase. Za rok 1991 získal Cenu Ladislava Martoníka, ktorú udeľuje Hudobný fond každoročne na odporúčanie Rady Slovenskej jazzovej spoločnosti. Posledné roky hrával sporadicky až do súčasnosti.
Stretol som sa s ním osobne dva razy a to vždy na rakúskom festivale Inntöne! V rokoch 2010 a o päť rokov neskoršie v roku 2015. Steve Grossman sa narodil v New Yorku (18.1.1951) v Brooklyne a keď mal osem rokov, začal sa učiť hrať na alt saxofóne. Až v 16 rokoch altku vymenil za tenor saxofón. V roku 1969 nastupuje Steve Grossman za Wayne Shortera do fusion kapely Milesa Davisa, s ktorým koncertoval a v roku 1970 nahral albumy ako: Miles Davis at Fillmore: Live at the Fillmore, A Tribute to Jack Johnson, Live-Evil, Black Beauty: Live at the Fillmore West, Big Fun a Get Up with It. V rokoch 1971 – 1973 hrával v kapele bubeníka Alvina Jonesa. Ku koncu 70-tych rokov bol súčasťou formácie Stone Alliance spoločne s perkusionistom Don Aliasom a kontrabasistom Gene Perlom. Počas svojej hudobnej kariéry nahral množstvo albumov – či už pod vlastným menom (vyše 25) alebo pre iných leadrov ako: Jan Hammer, Don Alias, Billy Higgins, Johnny Griffin a Miles Davis. Vlastný mu bol hard bop a fusion štýl. Steve Grossman mal dlhé roky zdravotné problémy a podlomené zdravie a zomrel 13. augusta 2020 vo veku 69 rokov! Na Slovensku nikdy nevystupoval!
A na záver ešte zopár mien a jazzmenov, ktorí takisto odišli v roku 29020 hrať do nebeského orchestra a pripomeňme si ich aspoň heslovito: saxofonista Jimmy Heath (25.10.1026 – 19.01.2020), trombonista Lucie Barbarin (1ý.07.1956 – 30.01.2020), hráč na klávesové nástroje Lyle Mays 27.11.1953 – 10.02.2020), bubeník Jon Christensen (20.03.1943 – 18.02.2020), saxofonista Danny Ray Thompson (01.10.1947 – 12.03 2020), klavirista Mike Longo (19.03.1937 – 22.03.2020), klavirista Ellis Marsalis (14.11.1934 – 01.04.2020), gitarista Bucky Pizzarelli (09.01.1926 – 01.04.2020), speváčka Annie Ross (25.07.1930 – 21.07.2020), kontrabasista Gary Peacock (12.05.1935 – 04.09.2020), trubkár a saxofonista Ira Sullivan (01.05.1931 – 21.09.2020), Jeff Clayton (16.02.1954 - 17.12.2020), ...