„Čokoľvek, čo si nazvete hudbou, bude pre vás hudbou.   25.06.2018

Švédsky saxofonista, hráč na rôzne dychové nástroje a skladateľ – Mats Gustafsson patrí k veľmi zaujímavým zjavom na európskej jazzovej scéne. Mats Gustafssson je predovšetkým známy ako vynikajúci improvizátor s veľmi ohnivou energiou, ktorú prenáša aj do svojho hudobného výrazu. Jeho skladby sa pohybujú v experimentálnych, kontroverzných vodách, pričom autor sa snaží do nich vkladať nejakú myšlienku a zmysel, ktorý sa nie vždy stretáva s pochopením pre zvukovú náročnosť jeho experimentálnej tvorby, ktorá čerpá z rôznych žánrov. Vo svojej tvorbe niekedy zvykne prepájať rôzne odvetvia umenia ako poéziu, vizuálne umenie a divadlo. Na pôde voľnej improvizácie patrí k veľmi vyhľadávaným hudobníkom a pravidelne je členom, či hosťom desiatok projektov, s ktorými cestuje po celom svete. V exkluzívnom rozhovore pre našu redakciu nám porozprával o jeho náhľade na jazzovú tvorbu a otvoril nám dvere do jeho kreatívnej mysle a taktiež spomenul niekoľko svojich novších projektov.

 

* Festivalu Saalfelden ste sa zúčastnili niekoľkokrát s rôznymi zostavami, ale zoskupenie, ktoré tu teraz máte je predsa v niečom iné.
Mats Gustafsson: "Bol som tu asi trikrát, ale teraz som prišiel so svojim vlastným veľkým ansámblom – NU Ensemble, s ktorým hrám už 20 rokov. Kompozície, ktoré som hrával predtým boli vždy nejakým spôsobom prepojené na literatúru alebo iné umenie a vychádzali z mojich hudobných inšpirácii. Tentokrát som však prišiel s rozsiahlou kompozíciou Hidros 8 "Heal", ktorá má byť skôr všeobecnou reflexiou nášho života a sveta, pričom toto dielo som venoval svojej 10-ročnej dcérke. NU Ensemble je veľmi zaujímavý a premenlivý projekt, ktorý sa vždy mení s kompozíciami. Keď pracujem s týmto projektom, veľmi premýšľam nad inštrumentáciou pre konkrétne osoby a preto každá kompozícia môže mať úplne odlišnú zostavu a nástrojové obsadenie. Takže toto obsadenie, s ktorým som tu, je NU Ensemble pre Hidros 8 "Heal, ale neskôr môže byť už zasa iné. Väčšinou tam pracujem s väčším množstvom hudobníkov 10 a viac."

 
* Teraz ste ansámbel výrazne rozšírili do počtu a novinkou sú aj mixážne a DJ-ské pulty.
MG: "Áno, na tento projekt som zvolil teraz veľké obsadenie, ale s DJ-skými pultami nespolupracujem po prvý raz. Už v minulosti som spolupracoval s množstvom švédskych DJ-ov. Vždy je to zaujímavé, pretože samozrejme veľmi záleží na tom, kto tie pulty obsluhuje a každý z nich dostane niečo úplne iné."

 

 

 

 
* V čom sa zmenil váš prístup v tomto novom diele?
MG: "Je to hlavne o téme, ktorá prináša inú filozofickú a ideologickú hĺbku zo života. V tomto kontexte si myslím, že je to jedno z najdôležitejších diel aké som doteraz napísal. Samozrejme myšlienky sú podané skôr na abstraktnej úrovni, nejde o konkrétnu programovú hudbu. Samozrejme, zmenila sa zostava ansámblu a je to vždy výzva hľadať nové spôsoby a možnosti vyjadrovania. Je to kontinuálny proces zmien a vyvíjania, ktorý už trvá 20 rokov."

 
* Ste vynikajúci improvizátor, ale pracujete aj ako skladateľ, viete vždy nájsť rovnováhu medzi improvizáciami a komponovanými časťami?
MG: "To je otázka, ktorú mám pri tvorbe vždy v hlave. Snažím sa hľadať medzi tým vzťah a baví ma sledovať ako sa dokážu komponované a improvizované časti vzájomne ovplyvňovať. Je to vždy o tom, že nejaké parametre sú voľnejšie a iné nie, pričom mňa väčšinou fascinuje kontrast absolútnej fixácie notami a úplne voľnej improvizácie. Samozrejme, toto sa dá aplikovať na veľa spôsobov - je to vždy také dobrodružstvo a hľadanie ako sa prekrývajú tieto dva prístupy a vytvárajú hudbu, ktorá by možno ani za iných podmienok nevznikla. Väčšinou to býva dlhý proces, ale NU Ensemble bol vždy o perspektíve a hľadaní nových možností."

* Napĺňa vás viac improvizácia alebo komponovanie?
MG: "To záleží na tom s kým hrám. Viem si užiť aj nakomponovanú tému a niekedy je to viac o improvizácii a inokedy naopak."

 

 

 

 
* Vo vašej improvizácií sa snažíte dosahovať úplnú voľnosť, nebojíte sa, že niekedy sa z vašej hudby vytratí koncept?
MG: "Úplnú voľnosť nikdy nemáme, pretože sme zviazaný históriou, predošlými zážitkami a skúsenosťami, či už v živote alebo v hudbe. Možno jedine deti majú úplnú slobodu. Je to však o sile momentu a nie je nič lepšie ako snažiť sa dosiahnuť úplnú voľnosť a zdieľať tento moment s iným muzikantom. Samozrejme, sú isté veci, ktoré improvizáciou dosiahnuť nemôžete a preto rád kombinujem kompozíciu s improvizáciou."

 
* Ako pristupujete k improvizácií?
MG: "Improvizácia je široký pojem a pre každého muzikanta je to úplne iný prístup k hudbe. Niektorí majú svoje frázy a oporné piliere, od ktorých sa vedia odraziť. Pre mňa improvizácia znamená, že nerozhodujem o ničom. Nerozmýšľam nad začiatkom, nad koncom, nad nástrojom, proste nad ničím. Keď sa vzájomne počúvate a dokážete na takejto slobode postaviť spoločný príbeh, je to neuveriteľná nádhera. Improvizácia je samozrejme zaujímavá, aj keď si dáte limity, že budeme hrať nejakým konkrétnym spôsobom alebo používať iba nejaký konkrétny materiál. Spôsobov ako improvizovať je veľa a ja rád spolupracujem s rôznymi umelcami snažím sa nelimitovať si svoj rozhľad v hudbe, pretože podľa mňa nie je horšia vec, ako keď umelec sa venuje len jednému jedinému typu hudby. Nemyslím si, že je to zlé, ale nie je to pre mňa zaujímavé s takým človekom spolupracovať."

 

 

 

* Ako vnímate moderný jazz?
MG: "Je ťažké dávať nálepky na hudbu a rozhodovať, čo jazz je a čo nie je. Pre mňa je jazz o improvizácií a o určitom vzdore. A tento vzdor by mal byť esenciálny pre kultúru všeobecne. Myslím si, že ľudstvo potrebuje alternatívnu kultúru, ktorá nejakým spôsobom je odpoveďou na to, čo sa deje okolo nás. Keby som ja v sebe nemal tento vzdor a cítenie, pravdepodobne ani nerobím hudbu."

 
* Má pre vás slovo hudba limit? Čo vnímate ako hudbu? Patrí tam aj noise music a podobné smery?
MG: "Ja si myslím, že noise music tam určite patrí a v podstate čokoľvek, čo si nazvete hudbou, bude pre vás hudbou. Hluk je dôležitý v umení, veď sme ním stále obklopený, tak je len prirodzené, že sa tam objavuje. Všetko, čo budete považovať za hudbu, respektíve umenie, bude umenie."

 
* Množstvo ľudí má problém s termínom hudba v tomto ponímaní, radšej to volajú sound art alebo sound crafting.
MG: "Hej, ale zase sme pri tom, či chceme dávať niečomu nálepky alebo nie. Ja nemám nič proti ľudom, ktorí si radi označujú veci, ak tým nikomu neubližujú. Nech si to niekto nazve hlukom, jazzom, sound artom, hudbou - to je jedno. Ja rád kombinujem veci a rôzne elementy a som toho názoru, že všetko by malo byť možné. Niekedy človek úplne nevie, čo robí a neskôr si musí veci doštudovať a potom zistí, že touto cestou ani ísť nechce, ale nie je dobré odoberať si možnosti. Inak by bolo všetko nudné. Je to trošku už také klišé, ale naozaj ako sa hovorí musíte byť otvorený. Možno ešte lepší termín je byť zvedavý. Niektorí muzikanti a aj mladšie generácie prestali byť zvedaví. Myslím si, že to nám trochu chýba aj v živote. Ľudia sú zatrpknutí, usadení, nerobia, čo by chceli, pretože prestali byť zvedaví."

 

 

 

 
* Myslíte si, že jazz má v súčasnosti menšie publikum?
MG: "Všeobecne by som to nepovedal, myslím si, že je to rovnaké. Jazz nikdy nebol masovou hudbou. Samozrejme sme sa dostali k tomu, čo vlastne je ten jazz. Existujú aj populárnejšie komerčné štýly jazzu, ale to mňa vôbec neláka ani nezaujíma. Ja odmietam kopírovať a opakovať čokoľvek, chcem mať vlastný prístup k hudbe. Tým však nechcem povedať, že vo svete nie je veľa dobrého a kvalitného jazzu. Všetko sa neustále mení a presúva, kedysi bola Amerika hlavným centrom, dnes mám pocit, že škandinávske krajiny sú na vrchole jazzovej produkcie a potom sa to zasa môže posunúť inam. Dôležitou zmenou je aj mladá generácia, ktorá má vlastné cesty a skutočnosť. V súčasnosti je toľko nových žien inštrumentalistiek a skladateliek, ktoré prispievajú a reflektujú na meniaci sa vývoj, čo mňa osobne teší a je to pre mňa dôležité. Po sto rokoch jazzu sme konečne dospeli k rovnováhe. Má to veľký vplyv aj na umeleckú kvalitu, ktorá je teraz pestrejšia, ženy vnášajú do jazzu niečo iné. Jazz nie je len o cestovaní so starými mužmi oblečenými stále v čiernom."

 
* Spomínali ste škandinávske krajiny. Ako vnímate švédsku jazzovú scénu a jej postavenie?
MG: "Mám pocit, že všetky škandinávske krajiny sú na tom podobne a aj umelci tam veľmi často spolu spolupracujú naprieč krajinami. V súčasnosti však vnímam, že vo Švédsku je omnoho viac talentovaných jazzmanov a muzikantov ako kedykoľvek predtým, pričom paradoxne súčasný stav miest na koncertovanie je veľmi slabý. To vytvára pre muzikantov veľký problém. Potrebujeme viac festivalov, pretože práve tam sa stretávajú umelci a vznikajú projekty. Nórsko ma neuveriteľný počet festivalov, taktiež Dánsko na tom nie je zle, ale situácia vo Švédsku je alarmujúca. Rovnaký problém je aj s klubmi a keď už nejaké sú, tak tam nie sú financie a musíte hrať zadarmo."

 

 

 

* Podporuje ministerstvo a vláda finančne jazz a umenie všeobecne?
MG: "Pred desiatimi rokmi to bolo omnoho lepšie. Nejaká podpora tam je, ale rozpočty sa výrazne zmenšili. Na druhú stranu tá podpora je stále väčšia ako v niektorých krajinách Európy. Väčšina podpory vo Švédsku je smerovaná na turné a cestovanie. Muzikanti vďaka podpore dokážu vycestovať do iných štátov, napríklad do Kanady, Japonska a podobne. Najlepšia situácia ohľadom podpory umenia je bezpochyby v Nórsku. Kiežby to tak bolo všade, pretože umenie je veľmi dôležité pre rozvoj ľudí a spoločnosti."

 
* Ako vnímate jazzový školský systém vo Švédsku.
MG: "Nezáleží na krajine, jazz a školstvo má vždy nejaké problémy to najmä v tom, že veľa vecí sa nedá naučiť a získate ich jedine tak, že to budete robiť. Ja sám som si nikdy nespravil žiadnu hudobnú školu, som úplný samouk. Paradoxne som však učil na niekoľkých konzervatóriách (smiech). Sú niektoré veci, ktoré sa dajú naučiť a je dobré mať skúseného profesora a ešte lepšie je, ak má otvorený prístup. Ale umeniu sa naučiť nedá. Do istej miery vás môže hudobné vzdelanie aj zničiť, ak máte pedagóga, ktorý vyžaduje len aby ste hrali istým spôsobom, tak ako sa to páči jemu, tak to vo vás môže pochovať kreativitu a otvorenosť pre viacero vecí. Zažil som množstvo pozitívnych aj negatívnych príkladov v školstve."

 

 

 

 
* Viackrát ste spomínali, že sa vždy snažíte robiť nové veci. Dá sa to však dlhodobo udržať, stretli ste sa niekedy s väčšou krízou?
MG: "Áno stretol a pomerne často, ale myslím si, že umelecké krízy sú súčasťou bežného života kreatívneho umelca. Na konci každej prekonanej krízy je však nejaké veľkolepé dielo. Častokrát prichádzajú krízy pri veľkých zákazkách. V minulosti som komponoval pre rôzne symfonické orchestre. Je však dobré snažiť sa posúvať za svoje limity a skúšať veci, ktoré si myslíte, že nikdy nedosiahnete. Ja som mal veľké šťastie a som vďačný za každú jednu takú veľkú ponuku a príležitosť, pretože aj keď je ten proces častokrát náročný a stresujúci, tak vás to veľa naučí. Niekedy to vedie aj k chybám, ale bez chýb sa človek nič nenaučí a v umení to niekedy platí dvojnásobne. Napríklad množstvo svojich techník v hre na saxofóne som objavil práve chybami."

 
* Boli ste niekedy na Slovensku?
MG: "Áno, dvakrát som vystúpil na festivale Are You Free? V Dunajskej Strede a párkrát som sa objavil aj v iných mestách. V Bratislave som pomerne často, nakoľko momentálne žijem v Rakúsku len kúsok od slovenských hraníc. Rád tam chodím na dobré pivo (smiech)."

 
* Aké máte plány v blízkej budúcnosti?
MG: "Ja vždy fungujem vo veľa projektoch, takže je toho pomerne veľa, čo ma čaká, ale teraz budem mať chvíľu pauzu a chystám sa na mesiac domov. Potom sa chystám do Chicaga, kde ma čaká niekoľko projektov. Stretnem sa tam aj so starými kamarátmi, ale aj s umelcami, ktorých ešte vôbec nepoznám. Istý čas som takmer býval v Chicagu a cestujem tam každý rok. Taktiež pripravujem aj nové CD s NU Ensemblom a potom vyrážame na veľké turné. Nápadov a plánov je vždy veľa. Teraz zakladám aj jednu novú skupinu a bude to zaujímavý projekt, ale ešte vám o tom nemôžem nič povedať."

Ďakujeme za rozhovor.