25. - 27.10.2019, Incheba, BA   29.10.2019

B pódium festivalu Bratislavské jazzové dni už tradične patrí mladým talentom, ktoré súťažia o prestížne ocenenie: kto z piatich súťažiacich má na to, aby sa nasledujúci rok, ako víťaz, dostal na hlavné pódium a otvoril celý festival. Minulý rok sa to podarilo formácii Tibor Feledi Kairos Quintet a viaceré mená z tohto zoskupenia sa na súťažnom zozname objavili aj tento rok.

d# pipl araund (Juraj Glonek – saxofón, Vladimír Kubalák – gitara, Ľuboš Kopták – basgitara a Jakub Valiček - bicie nástroje) zahájila v piatok celú súťaž. Jadro skupiny Glonek-Kubalák-Valiček má za sebou „školu života“ – spoločné hranie na ulici v Chorvátsku. V tejto zostave pôsobia iba od jari a je to trochu počuť, no publikum (a náklonnosť autorky textu) si získali očividnou radosťou z hrania, zaujímavou kombináciou elektroniky, DnB, trance a jazzu... a jemným zmyslom pre humor. Ideálne pódium by toto zoskupenie asi našlo na tanečnej klubovej scéne, kde (mladšie) publikum ocení repetitívne časti, ako stvorené na pohybový reset. Vtipný názov kapely d# pipl araund má vraj exotické rodisko – saxofonista ho vymyslel na snowboardovačke v Gruzínsku. Počas diskusie s miestnym taxikárom vznikla homonymická slovná hračka this/diss (títo ľudia okolo/urážať ľudí navôkol). Svojou hudbou d#pa publikum rozhodne neurazili. Kapela zahrala 4 skladby, všetky sa zhodou okolností začínajú na F: Facility, Flying Away, Frische Socken a Frustration Before Disco. Autormi hudby sú Fšetci: „Nahrávame si spoločné jamy a z nich vyberáme pekné pasáže, ktoré ďalej aranžujeme a kombinujeme. Nič nie je napísané vopred“ - hovorí basgitarista Ľuboš Kopták.
Najbližšie si ich možno vypočuť 17. novembra v bratislavskom hube In Between Books na Baštovej.

Kristína Mihaľová a Jakub Šedivý (Kristína Mihaľová – spev a Jakub Šedivý – gitara) sú absolventi pražského konzervatória a sa našli v školskom súbore. Ich spoločná skladba bola údajne už vtedy „záchranou“ vystúpení súboru, ktorý nemal veľa nacvičeného repertoáru. Dvojica začala následne spoločne hrať a tvoriť vlastné skladby a videá. Slovenská verejnosť ich objavila aj vďaka cene Objav roka na súťaži Nové tváre slovenského jazzu 2017, ktorú Slovenská jazzová spoločnosť vyhlasuje už vyše štvrť storočia. Koncert začali skladbou Lost And Found od Gretchen Parlato, ku ktorej Kristínu Mihaľovú neraz prirovnávajú. Parlato pesničku vydala na rovnomennom albume v roku 2011, mala vtedy 35 rokov. Je zaujímavé počúvať interpretáciu o stratenej a nájdenej láske od Mihaľovej, ktorá má o 13 rokov menej. Jej verzia je rovnako precítená a uveriteľná. Zaujali tiež jazzové štandardy East Of The Sun Brooksa Bowmana z roku 1936 a veľmi voľná interpretácia I Remember You Victora Schertzingera a Johnnyho Mercera z roku 1941. V týchto skladbách bolo na oboch interpretoch vidno, že hrajú na úrovni profesionálov. Ak by však diváci chceli viac nahliadnuť do ich kreatívnej duše, mali príležitosť v skladbách Home alebo Found, ktoré sú výsledkom ich spoločnej práce. Dvojica Kristína Mihaľová a Jakub Šedivý v súčasnosti pracuje na tvorbe debutového albumu.

Szaturma (Štefan Szabó – gitara, Michaela Turcerová – saxofóny a Petr Maceček – bicie nástroje) je slovensko – české trio, ktoré spolu hrá od roku 2017. Kapela si názov vyskladala zo začiatočných mien svojich priezvisk a údajne uvažuje o zmene. Jej členovia získavajú skúsenosti v renomovaných školách – Michaela Turcerová študuje na pražskej VŠMU (a za sólovú hru získala špeciálnu cenu na poľskom Krokus Jazz Feste v Jeleniej Górze), Štefan Szabó a Petr Mareček sú spolužiaci z brnenskej JAMU. Trio hudobne výborne komunikuje nielen na pódiu, ale aj v skúšobni. Skladby komponujú všetci traja členovia a v súťaži sme počuli po dve od Turcerovej a Szaba a jednu od Macečeka.
Najbližšie si ich môžete naživo vypočuť 20. novembra na jam session v bábkovej sále DK v Rimavskej Sobote, odkiaľ Szabó pochádza a kde kapela vedie worshop pre malé talenty.

Velvet Case (Peter Kunzo – klavír, David Juraj Raši – bicie, Laura Jašková – basgitara, Michal Cálik – trúbka, Lenka Molčányiová – saxofón a Júlia Kozáková – spev) je skupina, ktorej členovia sa údajne hľadali dlho: speváčka Júlia Kozáková nemohla nájsť klaviristu, a tak oslovila spolužiaka Peťa Kunza z Gymnázia Matky Alexie v Bratislave, ktorý sa na spoluprácu podujal až po pol roku a postupne priviedol aj ďalších členov: mimoriadne talentovanú basgitaristku a študentku kompozície na VŠMU Lauru Jaškovú; jazzového bubeníka Davida Juraja Rašiho, ktorý naberal interpretačné skúsenosti na hudobnej škole v rakúskom Grazi; trúbkara/absolventa jazzovej interpretácie na brnianskej JAMU Michala Cálika a skúsenú saxofonistku a študentku pražskej VOŠ Jaroslava Ježka Lenku Molčányiovú. Názov skupiny Velvet Case (Zamatový kufrík) má byť metaforou na pocity, aké chcú v publiku vyvolať – akoby svojou hudbou otvárali hebký kufrík plný zážitkov, ktorým sa poslucháč rád poddá. Vystúpenie začali autorskou premiérou, skladbou It´s Over Now, potom nasledoval jazzový štandard Dona Raya a Gena de Paula You Don´t Know What Love Is, ktorá je (takmer) povinnou výbavou každého jazzového hudobníka a hudobníčky. V aranžmán čerstvo vyštudovaného politológa Petra Kunza mala zaujímavý mäkký švung. Texty vlastných piesní a ich melodické linky spravidla tvorí Júlia Kozáková – v sobotu si návštevníci jazzákov vypočuli Moonlight, ku ktorej si Velvet Case nahrali aj videoklip a skladbičku Čau.
Naživo si ich možno vypočuť 30. novembra v breznianskom klube Bombura.

Topoľana (Mária Reháková - flauta, spev, Gustavo Clayton Marucci – klarinet, Sam Knight - tenor saxofón, Charlie Bates – klavír, Sam Ingvorsen – kontrabas a Floyer Sydenham – bicie nástroje) je medzinárodné zoskupenieale vedie ho jediná zástupkyňa zo Slovenska - Mária Reháková, ktorá sa medzičasom vydala do Spojeného kráľovstva, kde aj študovala. Napriek tomu má (aj) slovenský folklórny cveng. Mária v detstve pôsobila v bratislavskom ľudovom súbore Kremienok. Topoľana začala vystúpenie slovenským folklórno-jazzovým štandardom Červené jabĺčko. Druhou skladbou bola kombinácia časti suity Márie Rehákovej so skladbou Zbohom ostávajte, ktorá vznikla v čase, keď sa flautistka vydávala za svojho kolegu, britského saxofonistu Sama Knighta. Metaforická rozlúčka s rodičmi – a nachádzanie vlastného hlasu ovplyvneného životom v zahraničí má nostalgický tón, no pritom obsahuje prísľub nových zážitkov. Ostatní členovia kapely majú nielen zaujímavé sóla, ale hlavne vedú inšpiratívny hudobný dialóg. A práve takého prelínanie folklóru, tradičných jazzových fráz a dychtivosti mladých hudobníkov robí Topoľanu jedinečnou. Ďalej sme počuli uspávanku Dobrú noc, môj milý, ktorá je prepracovaným starším aranžmánom, upraveným pre súčasnú kombináciu hráčov: spolužiaci zo školy (Reháková, Marucci, Knight) si k sebe pribrali o rok mladšieho spolužiaka/bubeníka Sydenhama a kolegov z big bandu (Bates, Ingvorsen), v ktorom Mária Reháková stabilne pôsobí. Topoľana sa rozlúčila skladbou Šuhajko, ku ktorej má autorka aranžmánu sentimentálny vzťah. Na tejto skladbe folklórne vyrástla.