Spevák Peter Lipa !!! | skJazz.sk

Spevák Peter Lipa !!!

Spevák Peter Lipa !!!
Peter Lipa © Patrick Španko

  28.05.2018

Jedna z najznámejších osobností slovenského jazzu, spevák, dramaturg – Peter Lipa. Osobnosť Petra Lipu má na slovenskej jazzovej scéne doslova kultové postavenie, množstvo poslucháčov mu vďaka jeho popularite a angažovanosti v Bratislavských jazzových dňoch pripisuje status „otec slovenského jazzu“. Peter Lipa je bezpochyby dôležitou osobou na slovenskej jazzovej scéne, ale toto označenie je tradujúci sa mýtus. Prvé osobnosti, ktoré výrazne prispeli k vývoju slovenského jazzu a môžeme ich právom nazývať „otcami“ sú Juraj Henter a Karol Ondreička, ktorí v 50-tych rokoch začali presadzovať moderné jazzové tendencie. Peter Lipa však výrazne prispel k šíreniu jazzu ako novej umeleckej formy v rámci mnohých organizačných a popularizačných aktivít. Taktiež výrazne prispel k jazzovému spevu v slovenčine, pričom efektne tlmočil všetky charakteristiky jazzovej frázy v slovenskom jazyku a prespieval niekoľko anglických štandardov. Jeho štýl syntetizuje viacero žánrov, pričom vychádza najmä z bluesu a jazzu. Peter Lipa aktuálne oslavuje jubilejných 75 rokov!

Narodil sa 30. mája 1943 v Prešove. Peter Lipa sa venoval hudbe už od malička a od dvanástich rokov sa učil hrať na husle a neskôr prešiel na trúbku, trombón a gitaru. Po strednej škole študoval na  Stavebnej fakulte SVŠT a pracoval ako redaktor v Československom rozhlase. Hudbe sa začal aktívnejšie venovať od 60-tych rokov. Jeho prvá skupina bola študentská formácia Struny, kde pôsobil spolu s gitaristom Rasťom Vachom a Danielom Winterom, basgitaristom Brunom Beiszetzerom a bubeníkom Ľubom Dolinským. Potom nasledovalo ďalšie študentské zoskupenie Istropolitana. Významnejším zoskupením, kde Lipa pôsobil bolo Blues Five, kde spolupracoval s Jarom Filipom, Jankom Lehotským a inými.

 Peter Lipa © Patrick Španko Peter Lipa © Patrick Španko
 Peter Lipa © Patrick Španko Peter Lipa © Patrick Španko

V rokoch 1972 až 1977 pôsobil vo významnom slovenskom zoskupení Revival Jazz Band, ktoré sa prezentovalo aj v zahraničí a prispelo k šíreniu tradicionálu v našich končinách. Koncom sedemdesiatych rokov začal dlhoročnú spoluprácu s Petrom Breinerom, ktorá trvala až do roku 1992. Neskôr vydali album Boogie Up (1997, Polygram). V 80-tych rokoch spoločne s vynikajúcim českým gitaristom založili jazz rockovu a bluesovú skupinu Lipa – Andršt Blues Band. V rokoch 1986 až 1995 bol členom ďalšieho významného zoskupenia, ktoré je zapísane v análoch slovenského jazzu a tým je T&R Band, ktorý vznikol spojením Nového tradicionálu a Revival Jazz Bandu a postaral sa o šírenie dixielandu, swingu a blues.

Svoj debutový, profilový album nahral pre nepriaznivé podmienky režimu až v roku 1983 s názvom Neúprosné Ráno. V roku 1994 si založil vlastnú formáciu Peter Lipa Band, kde spolupracoval aj so špičkovými slovenskými hudobníkmi ako Andrej Šeban, Juraj Tatár a Marcel Buntaj. S touto formáciou vydal jeden z jeho najúspešnejších albumov Čierný Peter (1995), ktorý sa uberal tradičným smerovaním pre Lipu – spojením jazzu a blues. Neskôr pôsobil v ďalších úspešných formáciách a vždy sa obklopoval špičkovými muzikantami a predstavil niekoľko ďalších vlastných formácií. V roku 2007 zostavil mladú kapelu Peter Lipa Band v zložení Michal Žáček – saxofón, Peter Lipa jr. – klávesy, Michal Šimko – basgitara,  Michal Fedor – bicie nástroje. Jednou z jeho novších iniciatív je medzinárodné zoskupenie EU4, kde pôsobí s umelcami z Rakúska, Talianska a Maďarska.

 Peter Lipa © Patrick Španko Peter Lipa © Patrick Španko
 Peter Lipa © Patrick Španko Peter Lipa © Patrick Španko

Peter Lipa je významná postava slovenského jazzu, pričom jeho najväčší prínos môžeme bádať v etablovaní unikátneho slovenského jazzového a šansónového populárneho spevu. Okrem toho sa pravidelne angažuje v organizovaní slovenského jazzového života najmä ako moderátor a dramaturg Bratislavských jazzových dní, ako redaktor jazzovej relácie v rádiu Devín a od vzniknutia Slovenskej jazzovej spoločnosti v roku 1990 je jej prezidentom až do súčasnosti.