„Originálny sound má každý v sebe, len ho musíte zo seba dostať a na to treba veľkú trpezlivosť a úprimnosť v hudbe.“   16.10.2017

Izraelský rodák, talentovaný a unikátny gitarista a aktuálne veľmi vyhľadávaný umelec pôsobiaci v New Yorku - Gilad Hekselman, si postupne od svojho príchodu do čulého jazzového centra v roku 2004 buduje sľubnú kariéru. Svojim skvelým najnovším albumom Homes (2015) si získal pozitívne ohlasy širokej verejnosti, no aj jazzových kritikov a neobišiel ani našu redakciu (recenziu si môžete prečítať tu). Gilad študoval v New Yorku a má na svojom konte spolupráce s etablovanými menami z medzinárodnej scény ako napríklad Chris Potter, Mark Turner, John Scofield, Anat Cohen, Ari Hoenig, Esperanza Spalding, Sam Yahel, Jeff Ballard, Gretchen Parlato, Avishai Cohen, Jeff 'Tain' Watts a v súčasnosti je už sám veľkou osobnosťou. V exkluzívnom rozhovore na jazzovom veľtrhu JazzAhead! nám porozprával o začiatkoch svojej kariéry, úspechoch, strastiach, zážitkoch z newyorskej scény a jazzovom živote v Izraeli.

* Ak sa nemýlim na veľtrhu JazzAhead! ste prvýkrát. Aký máte z tohto podujatia pocit ?

Gilad Hekselman: "Áno som tu prvýkrát. Musím povedať, že je to tu skvelé. Väčšinou mám z takýchto podujatí obavy, ale ľudia sú tu veľmi prijemní a užívam si tu strávený čas. Taktiež sa tu pohybuje veľa dôležitých a vplyvných osobností z jazzového sveta, ktorí sa zaujímajú o hudobníkov a to je super. Človek sa neformálne porozpráva, ale zároveň tu vybaví kopec vecí."

* Teraz je centrom vášho života a kariéry jazz, ale v začiatkoch tomu tak nebolo.

GH: "Nie, hrával som v rockovej kapele. Pôsobil som v niekoľkých rockových kapelách, ale nemali sme vtedy veľa koncertov. Ja som bol na to aj tak ešte mladý, skôr sme sa zúčastnili rôznych talentových show. Neskôr som sa dokonca aj ako člen jednej kapely dostal do televíznej show a to bol v tom čase asi môj najväčší úspech."

* Kedy ste sa teda prvýkrát stretli s jazzom ?

GH: "Začal som pomaly prechádzať k takej sofistikovanejšej hudbe ako Steve Vai, Marcus Miller, fusion, progressive rock a podobne. Ďalším dôležitým momentom bola vynikajúca stredná škola Thelma Yellin, ktorá má kvalitný jazzový program a vychádza odtiaľ množstvo schopných muzikantov. Vtedy som sa začal zaujímať najmä o starší jazz a interpretov ako Louis Armstrong a Miles Davis."

* Ako je to s výučbou jazzu v Izraeli, máte zastúpené všetky vzdelávacie stupne až po vysokú školu ?

GH: "Pokiaľ ja viem, tak to začína strednou školou, kde si študent môže vybrať jazzové zameranie. Niektoré sú na veľmi kvalitnej úrovni. Vysokoškolské štúdium je zastrešené niekoľkými univerzitami, medzi najznámejšie patria – The Israel Conservatory, ktorá má partnerský vzťah s newyorskou The New School for Jazz and Contemporary Music a Rimon School of Music, ktorá spolupracuje s Berklee College of Music. Ešte okrem tých dvoch je tu Music Academy v Jeruzaleme, ale ja som žiadnu z nich nenavštevoval."

* Ako by ste charakterizovali izraelský jazz a prečo je teraz na scéne viac jazzových muzikantov z Izraela v Európe a USA ako kedykoľvek predtým ?

GH: "Môže za to skvelý školský systém, dobrí pedagógovia, ktorí vychovávajú schopnú mladú generáciu. Zrodilo sa u nás množstvo talentov, ale na druhej strane nemajú sa veľmi kde prezentovať. U nás je málo podujatí, možností, ale zároveň množstvo odhodlaných ľudí a vytvára to veľkú súťaživosť. Najčastejšie počujete v krajine o menách, ktoré sú už veľmi etablované ako Avishai Cohen a podobne, ale pre ostatných sa živiť v Izraeli hudbou nie je jednoduché."

* Vaša kariéra sa však posunula za hranice Izraela. Ako ste sa dostali do New Yorku ?

GH: "Vďaka hraniu na gitare, doplávať by som nedoplával nie som veľmi dobrý plavec (smiech). Už od strednej školy som túžil dostať sa do New Yorku. Bola to pre mňa skvelá príležitosť sa zlepšiť. Obklopuje vás veľmi živá, aktívna scéna a The New School je skvelá škola s veľmi otvoreným pohľadom a dobrou reputáciou, takže som nemal o čom uvažovať."

* Presadiť sa na tak veľkej scéne ako je New York muselo byť náročné.

GH: "Myslím, že sa mi to podarilo hlavne kvôli tomu ako tvrdo som na sebe pracoval a s akou láskou a zanietením som tvoril hudbu. Taktiež určite aj zodpovedný prístup urobí svoje a spoľahlivosť. Moje odporučenie pre mladých je pracujte na sebe, ale zároveň musíte byť aj dobrou a láskavou osobou, aby sa vám ľudia nevyhýbali a chceli tráviť s vami čas."

* Ktorí umelci vás ovplyvňovali v tom čase ?

GH: "V tom období som sa inšpiroval najmä klaviristami ako Bill Evans, Chick Corea, Brad Mehldau, Keith Jarrett a taktiež množstvo mojich učiteľov na škole."

* Ako na vás vplýval celý tento pobyt v New Yorku ?

GH: "Mení vás to na toľkých úrovniach. Ste vystavený toľkým skvelým umelcom v úplne odlišných žánroch. Prakticky každý večer sa môžete niekam vybrať a vypočuť si kvalitnú hudbu - je to nekonečné. Učíte sa od skvelých muzikantov a máte obrovský, všestranný prehľad o hudobnom dianí."

* Bolo pre vás ťažké nájsť si vlastný sound ?

GH: "Bude to znieť možno prekvapivo, ale vôbec nie. Ja som mal vždy v hlave nejakú tu predstavu o tom ako chcem, aby znela moja hudba. Čiastočne sa to s vývojom mení, s ohľadom na to na akom projekte robím alebo s kým hrám, ale nikdy som nemal pocit, že hľadám svoj sound, vždy som vedel ako chcem znieť a len som sa vyvíjal. Ten originálny sound ma každý v sebe, len ho musíte zo seba dostať a na to treba veľkú trpezlivosť a úprimnosť v hudbe. Potom to už príde samo. Dôležité je aj nebáť sa vplyvov. Niekedy mám pocit, že ľudia sa boja počúvať cudziu hudbu, len preto aby neboli niekým ovplyvnení a nezneli presne ako oni. Podľa mňa je to však trochu chybný koncept. Všetci veľkí hráči ako John Coltrane, Sonny Rollins, Brad Meldhau majú veľmi individuálny sound, a kebyže sa ich opýtate ako ho dosiahli povedia vám, že prepisovali a počúvali hudbu ostatných veľkých hráčov ako McCoy Tyner a iných. Takže oni nestratili svoj sound a ani nikoho nenapodobňovali, práve naopak cez sound iných našli ten svoj. Medzi tým, čo počúvate a aký máte sound je úzke prepojenie. Niekedy svoj sound objavíte skrze hudbu ostatných hráčov, pretože budete tam počuť, niečo, čo zarezonuje s vaším osobným soundom."

* Objavujú sa vo vašej hudbe aj nejaké prvky z Izraelskej hudby ?

GH: "Nerobím nič na silu. Samozrejme, v Izraeli som vyrástol a tamojšia hudba je mojou neodlučiteľnou súčasťou. Ale ak sa to objaví v mojej hudbe, tak len ako niečo prirodzené. Nezvyknem v hudbe nejako skúšať veci, robím to vždy tak, ako to momentálne cítim. Nerobím si plány, nič nevypočítavam, chcem len komunikovať od srdca skrze moju hudbu."

* Objavili sa vo vašej hudbe prvky mikrotonality, ktoré sú typické pre izraelskú hudbu?

GH: "Popravde až tak typické to nie je ako si mnohí myslia. Keby ste si pustili izraelské rádio počujete tam často rock, pop a dvanásť tonovú hudbu. Nie každý sa stretne s mikrotonálnou hudbou v Izraeli, ale ja som žil kúsok od mešity a často som počul modlitbové mikrotonálne spevy. Boli to veľmi pekné spevy, ale neovplyvnilo ma to nejakým spôsobom."

* Aký je váš vzťah k judaizmu ?

GH: "Pochádzam z nábožnej rodiny. Nie sme veľmi praktizujúci, ale dodržiavame niektoré tradície. Mám pozitívny vzťah ku všetkým náboženstvám, dokiaľ je ich cieľom šírenie lásky a dobra."

* Ovplyvnilo to nejakým spôsobom vašu hudbu ?

GH: "Samozrejme, vyrastal som obklopený tým prostredím, čiže to prirodzene preniklo do môjho vnútra. Ale ako som už spomínal - nič nerobím nasilu, takže som nejakým vedomím spôsobom nikdy nezakomponovával náboženské prvky do svojej hudby."

* Písali ste niekedy programovú hudbu s konkrétnym námetom ?

GH: "Áno, mal som niekoľko skladieb inšpirovaných konkrétnymi situáciami, ktoré som sa snažil hudobne vyjadriť, ale niekedy sa to stane aj neúmyselne. Občas píšem skladbu s konkrétnou vecou na mysli, ale inokedy tomu pridám význam až spätne, keď mi daná hudba niečo pripomína."

* Akým spôsobom pristupujete k improvizácii ?

GH: "Snažím sa proste len hrať. Doma, keď cvičím pracujem na harmónii, teórii a hlavne veľa času investujem do cvičenia svojich sluchových schopností. Na pódiu sa snažím však nad tým vôbec nerozmýšľať a vedie ma len moja intuícia, sluch a sila momentu. Môj recept na dobrú improvizáciu je byť prepojený s ľuďmi, spoluhráčmi a celé to prežívať. Vždy sa snažím na pódiu prísť s niečím novým, len vtedy som spokojný."

* Ovplyvňuje vás aj súčasná hudba ?

GH: "Áno, ja si vypočujem čokoľvek. Snažím sa udržať si prehľad, veľakrát si vypočujem niečo o čom sa veľa diskutuje a podobne."

* V pomerne krátkom čase sa vám podarilo vypracovať na rešpektovaného umelca a začali ste sa objavovať po boku veľkých mien. Určite sa vám podarilo aj vystupovať s množstvom svojich idolov. Ako ste sa cítili v tom momente ?

GH: "Áno, samozrejme. Na tie pocity sa ťažko hľadajú slová - je to obrovská pocta a radosť zároveň. Ešte stále sa mi to stáva - nedávno sa mi podarilo vystupovať s Fred Herschom, ktorý taktiež patril k mojím idolom. Zo začiatku to môže človeka zneistiť, keď veľmi nad tým premýšľa s akou osobnosťou hrá, ale hneď ako prejdete k hudbe a začnete spoločne vytvárať úžasný sound, tak sú všetky obavy preč."

* Raz ste vystupovali aj s John Scofieldom.

GH: "Áno, to bola skvelá skúsenosť. Scofield patrí k mojim najobľúbenejším gitaristom všetkých čias a riadne sa v našej spolupráci do toho obul. Po skončení bol veľmi milý a pozval nás k sebe domov. Celý deň si podrobne pamätám!"

* Ktorá spolupráca najviac posunula vaše hranie a muzikalitu ?

GH: "Môj herný štýl zmenili najmä ľudia, s ktorými hrávam častejšie ako Marcus Gillmore, Ari Hoenig a Fred Hersch. V začiatkoch vás ovplyvňujú najmä nahrávky a potom sa dostanete do istej fázy, kedy na vás najviac vplývajú muzikanti, s ktorými trávite čas a zdieľate pódium."

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti ?

GH: "Aktuálne chcem pokračovať v tom, čo robím. Som na rozsiahlom turné a popritom pripravujem nový album, ktorý je spojením mojich dvoch projektov – akustického a elektronického tria. Má to trochu retro-futuristický nádych."