Skylark, 2016   31.10.2017

Omša v jazzovom spracovaní je veľmi neobvyklá vec, ale nie až tak ojedinelá. Svetlo sveta uzrelo už niekoľko spracovaní omšového ordinária do jazzovej rétoriky. K najznámejším adaptáciám sa radia kompozície Will Todda a Bob Chilcotta, ktorého spracovanie malo možnosť počuť aj slovenského publikum vo veľmi originálnom prevedení v podaní skupiny AMC Trio. O vlastnú interpretáciu omšového ordinária sa pokúsil aj arménsky klavirista a huslista – Karen Asatrian. Klasické a jazzové štúdium mu vytvorili dostatočný základ pre uchopenie tejto neľahkej úlohy. V Asatrianovom podaní bolo omšové ordinárium pozostávajúce z Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Benedictus a Agnus Dei doplnené o hymnusy a zvolania. Dokopy tak album ponúka až 23 skladieb. Už na začiatku hneď prekvapí skladateľ s veľmi dynamicky aj výrazovo preexponovaným Kyrie. Zvláštnosťou je aj rozdelenie tejto zvyčajne trojčasťovej formy na tri samostatné skladby Kyrie eleison I, Christe eleison a Kyrie eleison II, pričom skladby na seba nijakým spôsobom nenadväzujú a vystupujú ako uzavreté celky v úplne odlišných štýloch. Novým prvkom oproti spomínaným spracovaniam sú prvky východnej kultúry badateľné v špecifickom frázovaní, občasnej mikrotonalite alebo v rytme perkusií. Štýlové spracovanie je veľmi eklektické a spája vážnu hudbu s jazzom a etnickou hudbou. Kompozície však pôsobia veľmi nesúrodo a rozkúskovane. Diverzné žánre nie sú organický spojené, ale skôr idú v jednotlivých skladbách proti sebe a pôsobí to trochu chaoticky, akoby sa skladateľ pokúšal dať do toho všetky výrazové prvky aké sa len dajú. Naproti tomu omša Bob Chilcotta je veľmi organická a prvky vážnej hudby a omšovej tradície sa veľmi distingvovaným a primeraným spôsobom prepájajú s jazzom, pričom to celé pôsobí prirodzene. V Asatrianovom prípade je opak pravdou. Omša pôsobí nevyvážene a koncepčne neucelene. Zdá sa, že skladateľ zabudol na odkaz samotnej hudby a sústredil sa len na to ukázať, čo najviac zo svojho remesla. To všetko platí s jednou veľkou výnimkou vo vyznaní viery v anjelskom Credo, ktorým skladateľ zlepšil celkový dojem.

Hrajú:

Philharmonia Wien – zbor
Karen Asatrian – klavír
Rita Movsesian – spev
Daniel Nösig – trúbka
Uli Langhtaler – kontrabas
Emil Krištof – bicie nástroje, perkusie