V jazze platí snáď viacej ako kdekoľvek inde porekadlo, že čím si starší, tým si lepší. Skladateľ a saxofonista Joe Henderson je držiteľom magickej sošky menom Grammy za Najlepšiu jazzové sólo na platni s názvom Lush Life (1992), Najlepšia jazzová skupina – LP So near, so far (1993), Najlepšie jazzové sólo na LP Miles ahead (1993) a Najlepší jazzový big band – LP Joe Henderson Big Band (1997). Na LP Lush life interpretuje skladby Billyho Strayhorna a priniesla mu i cenu prestížneho amerického časopisu Down Beat v kategórií Jazzový album 1992. Joe Henderson hrával s mnohými, ale všetko sa začalo v roku 1960, keď si ho všimol organista Jack McDuff a o dva roky ho pozval do svojej kapely. Henderson nevynecháva možnosti hrať a nahrávať platne s mnohými poprednými osobnosťami svetovej jazzovej scény: Alice Coltrane, Flora Purim, Rolf Kuhn, Horace Silver, Kenny Dorham, Herbie Hancock... Jeho prejav je mimoriadne kultivovaný. Hoci patrí k predstaviteľom free jazzu, vo svojej hre nadväzuje na hru Sonnyho Rollinsa, ktorú mixuje so soul – jazzom a nevyhýba sa ani odkazu Ornetta Colemana.

Joe Henderson sa narodil 24.apríla v roku 1937 v štáte Ohio v USA a zomrel 30.júna 2001, ale životné úspechy zbieral až posledné roky. „Nikdy som sa s ním nestretol“, hovorí Joe o skladateľovi a aranžérovi Billy Strayhornovi, „ale som si istý, že cez jeho hudbu ho môžem spoznať“. Dávno po smrti Billyho Strayhorna oslovujú jeho skladby nielen Joe Hendersona, ale i tisíce poslucháčov jazzu, Medzi kolegami má prezývku The Shadow – Tieň, pretože jeho drobná a nenápadná postava i jeho skromnosť tak pôsobia. A tak sa Joe Henderson zaslúžene dostal na vrchol jazzovej pyramídy svojou skromnosťou a pracovitosťou. Že až teraz? Nevadí, pretože je ako víno. Čím starší, tým lepší. A kvalita sa vždy prejaví.