Juhoafrický skladateľ a klavirista – Abdullah Ibrahim je známy tým, že jeho hudba zachytáva multikultúrne prostredie, v ktorom Ibrahim vyrastal od afrických skladieb cez gospel (A.M.E. Cirkev - African Methodist Episcopal Church), indiánsku klasickú hudbu, až po vážnu hudbu, moderný jazz a západné žánre. Je považovaný za vedúcu postavu v oblasti tak zvaného Cape jazzu (špeciálna odnož jazzu spojená so špecifickou oblasťou Afriky – Cape Town). Abdullah oslavuje 81 rokov!
Abdullah Ibrahim, rodným menom Adolph Johannes Brand, sa narodil 9. októbra 1934 v meste Cape Town v Južnej Afrike. Na klavír začal chodiť vo veku 7. rokov a svoj prvý profesionálny debut uskutočnil už keď mu bolo 15. Vystupoval a neskôr aj nahrával spolu s miestnou skupinou Tuxedo Slickers. Štýlovo sa radil ku bebopu s prímesou Cape Townu. V roku 1958 sa zrodila jeho prvá formácia Dollar Brand Trio. Nekôr prišiel jeho strhujúci septet The Jazz Epistales v zložení Kippie Moeketsi – saxofón, Hugh Masekela – trúbka, Jonas Gwanga – trombón, Johnny Gertze – kontrabas a Makaya Ntshoko – bicie nástroje. Spolu nahrali album, ktorý bol prvý v histórií nahrávaný výhradne len juhoafrickými hudobníkmi. V roku 1959 sa prvýkrát stretol a vystupoval so speváčkou Sathima Bea Benjamin, s ktorou sa o 6 rokov neskôr oženil. Po známom masakri v Sharpeville v roku 1960 rasovo zmiešané skupiny a obecenstvo prudko odmietalo striktné rasovo-segregačné zákony, kde jazz sa stal symbolom odporu. Táto situácia viedla k zavretiu niekoľkých klubov a utláčaniu hudobníkov vládou. Kvôli situácií odišlo niekoľko členov The Jazz Epistles do Anglicka. Abdullah tiež opustil krajinu a dostal sa k ponuke v Zürichu. Tam v roku 1963 Sathima Bea Benjamin presvedčila Duke Ellingtona, aby si ich vypočul, čo viedlo k nahrávaniu v Paríži a vzniku albumu Duke Ellington presents The Dollar Brand Trio a pozvánkam na prestížne európske festivaly. V polovici 70-tých rokov sa vrátil do rodnej krajiny. Konvertoval na islam a zmenil si meno na Abdullah Ibrahim. Kvôli tyranskému politickému režimu v roku 1976 odišiel do New Yorku. Počas pobytu v domovskej krajine nahral niekoľko albumov s domácimi umelcami, ktoré mali úplne nový sound a podnietili vznik fenoménu s názvom Cape jazz. Medzi tieto albumy patril Mannenberg premenovaný na Capetown Fringe v americkom vydaní. Skladba s rovnakým názvom ako album Mannenberg sa považovala za neoficiálnu hymnu Južnej Afriky a stala sa znelkou pre hnutie Boycott.
Po uvolnení rasovej segregácií sa vrátil do Cape Townu a v súčastnosti striedavo rozdeľuje svoj čas medzi svetové koncertné turné, Južnú Afriku a New York. Vo svojom rodnom meste založil akadémiu M7 pre hudobníkov a inicioval vznik Cape Town Jazz Orchestra. Počas kariéry sa venoval aj filmovej hudbe, jeho hudbu môžeme nájsť vo filmoch Chocolat (1988) a No Fear, No Die (1990). V súčasnosti pokračuje v koncertovaní po svete, najčastejšie sa objavuje v štátoch Európy. Abdullah Ibrahim na Slovensku nikdy nevystupoval.
