34. ročník Bratislavských jazzových dní je za nami! Finančne nákladná propagácia trojdňového festivalu sa osvedčila a ponuka navonok ohromujúceho jazzového programu prilákala davy zvedavých fanúšikov. Park kultúry, ktorému už dlhšiu dobu hrozí zbúranie, opäť praskal vo švíkoch. Len 30 sekúnd po otvorení spoločenskej sály stačilo na obsadenie všetkých miest na sedenie (okrem zóny V.I.P. samozrejme). Ten, kto prišiel trochu neskôr mal smolu...Na jednu stoličku boli minimálne traja záujemcovia!
Trojdňový maratón odštartovala známa slovenská formácia Bukake. Trio v zložení Juraj Tatár (klávesy), Martin Gašpar (basgitara) a Marcel Buntaj (bicie nástroje) netajilo svoju radosť z ponuky hrať na najprestížnejšom slovenskom jazzovom festivale. Jednotliví hudobníci fungujú na slovenskej populárnej a jazzovej hudobnej scéne už dlhé roky. Avšak až rok 2004 je dôležitým medzníkom, kedy vzniká názov Bukake a s ním aj vlastné kompozície predvedené v roku 2005 na debutovom albume Bukake Jazz. Škatuľka s prívlastkami fusion, elektrický jazz, funk a podobne je charakteristická pre kompozičné princípy a myslenie skupiny.
Tohtoročné jazzáky odštartovali obstojne! Skladba SMNVD (autor Marcel Buntaj) zo spomínaného albumu ihneď vtiahla poslucháčov do deja. Chytľavá, ľúbivá melódia, inak známa medzi poslucháčmi, pripravila pôdu pre následné ,,funkoidnejšie“ a ,,elektronickejšie“ kompozície. Prvá polovica koncertu v znamení starých kompozícií z roku 2005 v podstate nepriniesla nič nové, ale kvalitné prevedenie a zohratosť kapely rozvírila nadšenie v plnej sále. Bukake trio už pracuje na nových skladbách a v druhej polovici koncertu prišlo aj k ich ochutnávke. Štýlová orientácia formácie sa veľmi nemení, okrem dobrých groove, častejšie zachádza do freejazzových harmónií. Tie však stále ostávajú v racionálnej rovine a tektonická výstavba kompozícií je zrozumiteľná.
Martin Gašpar sa predviedol v skladbe Rysy Pod Tatrami a svojou výbornou prstovou technikou, často využívajúc prvky slapovej techniky, uspokojil divákov. Strhujúce gradácie a dobrá dramaturgia koncertu vyústila do poslednej skladby s komickým názvom Luco, po ktorej nesmel chýbať prídavok. Pre ortodoxnejších jazzových fanúšikov mohlo vystúpenie Bukake tria znamenať ,,elektronickú fusion show“, no v porovnaní s ostatnými formáciami piatkového večera (pri všetkej úcte k basgitarovým velikánom S.M.V.) si myslím, že patrili medzi svetlejšie body prvého dňa festivalu.