Altsaxofonista Steve Coleman patrí medzi výrazných predstaviteľov afro-americkej jazzovej tradície. Má unikátny koncept a prístup ku kompozícii a interpretácii svojej hudby. Používa polymetrické prekrývajúce sa rytmické cykly, ktoré napriek svojej komplexnosti znejú tanečne a „funky“. Pri tomto sa snaží zachovať rovnováhu a dodržiavať formu ako základ pre improvizáciu. Jeho prístup má aj filozofický rozmer, keď pri svojej práci používa pojmy ako holizmus alebo posvätná geometria (ako formy na vyjadrenie prírodných princípov) a energia (potenciál pre premenu fyzických, metafyzických a psychických javov). Študuje kultúru starobylých národov (hlavne Egypta) a možnosti preniesť ju do svojej hudby. Je tvorcom M-Base konceptu, kde sa snaží hudbou ako integrálnou súčasťou ľudského bytia vyjadriť životné skúsenosti. Na takejto malej ploche ako aj pri autorových nesystematických vedomostiach o Colemanovej hudbe a spôsobe myslenia je veľmi ťažko vyjadriť komplexnosť a hĺbku jeho tvorby. Počúvať a študovať ju je však určite veľmi vzrušujúce, lebo Steve patrí medzi najoriginálnejších hudobníkov súčasného jazzu.

 

Svoj najnovší Astronomical / Astrological Music Project predstavil aj vo viedenskom klube Porgy and Bess v máji tophto roku. Jonathan Fynlayson - trúbka, Jen Shyu - spev, David Virelles - klavír a klávesy a Miles Okazaki - gitara. Kapela nemala bicie, čo je pre Colemana neobvyklé. Obvyklé však bolo trvanie koncertu – dva a pol hodiny. V cykloch opakujúce sa a súčasne znejúce rytmické modely spolu s improvizáciami a na seba vrstviacimi sa rytmicko-melodickými motívmi pôsobili na mňa veľmi sugestívne a kontemplatívne. Steve hľadal súvislosti medzi svojimi vzájomne na seba pôsobiacimi rytmami plynúcich v cykloch a planetárnymi cyklami, ktoré sa tiež podobne medzi sebou ovplyvňujú. po koncerte sme si sadli na dohodnutý roizhovor.

 

* Hrali ste vyše dvoch hodín, groovovú repetitívnu hudbu. Má to na Vás nejaký vplyv? Ako sa cítite?

 

STEVE COLEMAN: "Keď hrám, nevnímam čas. Ako keby som bol na nejakom inom mieste. Niečo podobné ako pri meditácii. Uvedomujem si, že pre niektorých ľudí to môže byť veľmi dlho, pretože nie sú zvyknutí sústrediť sa tak dlhú dobu. Počúvajú viac populárnu hudbu a nemajú schopnosť dlhšie sa koncentrovať. Závisí to od konkrétneho človeka, takí ľudia väčšinou odchádzajú" ... (smiech)

* Ako ste sa dostali od Charlieho Parkera, bopovej hudby, ktorú ste hrávali na začiatku Vašej cesty, až po dnešný projekt? Na prvý pohľad sa ťažko hľadá súvislosť medzi starou africkou hudbou a hudbou starých kultúr, ktorou sa zaoberáte a Vašim dnešným pohľadom na jazz. Určité súvislosti však existujú ...

SC: "To je veľmi ťažká otázka. Je to proces. Nie je to jedna vec. Nemôžem povedať , že je to toto a potom tamto, potom prišlo ono, atď. Je to dlhý, dosť komplikovaný proces. Ťažko to popísať. Je to ako chodník, na ktorom bolo veľa vecí. Najväčšia vec je tá, ktorú si zoberieš zo svojho života. Žijem v inom období ako Charlie Parker. Máme internet, multimédiá ... Cestujem častejšie ako on. Parker bol síce v Európe, ale nebol v Afrike, Indonézii, Brazílii, na Kube a na iných miestach. Je to iný život.!

 

* Prečo ste chceli cestovať napríklad po Afrike?

SC: "Každý čierny Američan chce ísť do Afriky. Dokonca aj Coltrane a všetci tí ostatní chceli. Trane tam síce nikdy nebol, ale veľa o tom hovoril. V Spojených štátoch veľa čiernych ľudí cíti prepojenie s Afrikou. Ale nie je to len táto zem. Chcem ísť aj do Indie, Južnej Ameriky, Ázie a na veľa rôznych iných miest."

 

* Aké vnímate hlavné rozdiely medzi európskou a „neeurópskou“ hudobnou tradíciou? Jednou „nohou“ ste síce zakotvený v západnej kultúre, ale je to možno iba menšia časť Vašej osobnosti.

SC: "V podstate každá kultúra je mixom iných kultúr. Dokonca aj v tejto lokalite, v Rakúsku, mnoho ľudí pochádza z rôznych oblastí. Možno sa to stalo ďaleko v minulosti, ale stalo sa. USA majú povedzme okolo tristoročnú históriu. Nie sú tak staré v porovnaní s Európou a tak sa ten mix zdá byť viac prítomný. V štátoch je veľa ľudí z rôznych krajín. Nemecko, Holandsko, Švédsko, Afrika alebo Ázia, ... Je to veľký mix kultúr, ktorý si po nejakom čase vytvorí svoju vlastnú identitu. Ale dokonca v tejto kultúre sú rôzne úrovne. Je to niečo, čomu hovorím subkultúra. Niekde sú len Číňania, potom zas iba Poliaci alebo Taliani a podobne. Nejako to formuje jednu „Gestalt“ (podoba, forma - pozn. autora.) nad týmito vrstvami. Ale stále môžem hovoriť aj o mojej vrstve. Poznáte Chrisa Pottera? Hej? Tak tá je napríklad iná ako tá moja. Medzi nami sú rozdiely. Je to preto, lebo som inak a na inom mieste vyrastal. Som z južnej časti Chicaga, z černošskej oblasti. Chris vyrastal na inom mieste, kde boli iné vibrácie. Môžme počuť tú istú vec, ale počujeme ju každý inak. Ja som počúval Charlie Parkera a počul som jedno, on počúval Charlie Parkera a počul druhé. Je to vec interpretácie. To platí aj pre iné veci. Keď Barack Obama reční, jednému to môže pripadať vynikajúce, druhý na to môže nadávať. Je to na základe skúseností ľudí a dá sa povedať, že na základe vibrácií. Čo ja robím je na základe toho ako som vyrastal, na základe mojich skúseností, vibrácií. Dokonca aj mne podobní Afroameričania by robili iné veci."

 

* Je to tá „linka“ ako boli napríklad Art Ensemble of Chicago alebo Archie Shepp?

SC: "No, v podstate áno. Je to podobné ako Henry Threadgill. Podobná senzitivita, vibrácie. Samozrejme mám vlastné predstavy, chcem byť sám sebou. Nechcem kopírovať iných, ale je to podobná kultúra."

 

* Rytmus pre Vás zohráva kľúčovú úlohu. Prečo nepoužívate v tomto projekte bicie?

SC: "Pre tento a predošlý projekt sme experimentovali. Bicie nemáme preto, lebo kapela znie inak. Je to veľmi rozdielne. Stalo sa, že ľudia prišli na koncert a keď zistili, že nemáme bicie, boli nahnevaní alebo sklamaní. Niektorým treba dopriať čas aby sa nastavili. Po 20 minútach si možno zvyknete. Na jednom našom koncerte boli nejakí ľudia nahnevaní, ale po koncerte sme mali pozitívnu odozvu, ľudia neodišli."

 

* Aký máte prístup k improvizácii? Napríklad Váš trubkár na koncerte miestami používal bopové chromatizmy, u Vás som také niečo nepočul.

SC: "Ach naozaj? (smiech). Mám rôzne spôsoby. Používam módy alebo iba ich časti. Napríklad tetrachordy. Je tam veľa inšpirácie a myšlienok zo starodávnej (ancient) a starej (old) hudby, ktorú som študoval."

 

* Aká napríklad?

SC: "Starodávna africká hudba. Taktiež egyptská, grécka a mezopotámska alebo aj indická hudba. Je to iný systém tvorenia melódie a štruktúr. Druhá vec je tá, že improvizujem na rytmickej báze. Rhytmical displacement (rytmické posuny - pozn. autora). Melódia nie je neobyčajná, ale jej rytmické zadelenie áno. Môže to byť normálna melódia s rytmickým posunom, čo ju robí neobyčajnou."

 

* Čítal som, ako ste sa vyjadrili o európskom rytmickom zápise ako o nie veľmi vhodnom. Delenie a „osekanie“ rytmu do taktov nie je asi dobrý spôsob pre Vaše komplexné rytmické modely. Ako vnímate rytmus a jeho „tep“?

SC: "Keď spolu hovoríme, máme nejaký rytmus. Ja mám nejaký rytmus, ty máš nejaký tak isto. Nehovoríme v 4/4 alebo v 3/4 takte. Rozmýšľam akoby vo frázach. Fráza je forma. Myslím, že je to niečo o čom hovoril Ornette Coleman. Snažíme sa to robiť viac precízne. Keď mám nejakú frázu, tak nerozmýšľam, či je v 4/4 , 5/4, 6/4 alebo v akomkoľvek takte. Fráza je priestor a priestor je forma. Ale musíte o tom technicky niečo vedieť a cvičiť to. Neobvyklé frázy, ktoré pre mňa nie sú neobvyklé ale pre mnohých možno áno, treba cvičiť. Častokrát cvičíme jednu frázu v jednom metre a druhú v druhom. Potom spolu v rovnakom čase."

 

* Niečo ako rytmický kontrapunkt?

SC: "Áno, niečo také. Sú to cykly. Musíš byť schopný počuť a vnímať ich naraz. Treba to cvičiť. Môj trubkár hrá so mnou už desať rokov. Na začiatku toho nebol schopný, teraz už mu to nerobí problém. Je to preto, lebo to cvičil, nie preto lebo sa s tým narodil. To isté platí aj o mne."

 

* Je určite namáhavé veľa cestovať, koncertovať a venovať sa tak intenzívne a hlboko hudbe. Čo robíte vo voľnom čase?

SC: "Rád chodím na ryby. Okrem toho veľa plávam aby som sa uvoľnil. Pozerám aj rád box. Som veľký fanúšik tohto športu."

 

* Dnes v noci bol dobrý zápas. Manny Pacquiao vs Shane Mosley.

SC: "Jasné, pozerali sme to s trubkárom. Pacquiao vyhral, ale bol to hrozný zápas. Mosley len utekal a uhýbal sa. Nebol to nejak ctižiadostivý zápas z jeho strany. Pacquiao ho „dal dole“ v tretej runde a Mosley potom už len utekal. Niektoré Pacquiaove zápasy sú nezáživné, lebo príliš dominuje nad súperom. Hrozné to bolo preto, lebo mám rád súťaž, keď nevieš čo sa stane a nie, keď je všetko dopredu dané."