Speváčka Anna Lauvergnac, pochádza z Trieste v Taliansku, vyštudovala Art University for Music and Performing Arts v Grazi, v rokoch 1999 – 2008 bola speváčkou vo Vienna Art Orchestra a momentálne žije v Ríme.

V nedeľu večer 25.apríla 2010 zavítala do viedenského klubu Porgy & Bess jazzová speváčka Anna Lauvergnac so svojou skupinou: Claus Raible – klavír, Giorgos Antoniou – kontrabas a Howard Curtis – bicie nástroje. Ešte pred koncertom sme sa dohodli na rozhovore po koncerte. Chvíľami jedla a rozprávala, potom si ušúľala cigateru a opäť rozprávala. Nakoniec rozprávala už iba pri poháriku bieleho vínka.

* Všimol som si, že máte profil na flickr.com a na ňom vyvesené fotky z rôznych častí sveta. Ako tak cestujete, vplýva to nejako na vašu hudbu, nachádzate v tom išpiráciu? Viem, že ste sa podieľali aj na písaní piesní pre filmy.

ANNA LAVERGNAC: To bolo veľmi dávno.

* Takže momentálne ste viac speváčka ako skladateľka?

AL: Tie soundtracky boli naozaj len náhodou.

* Nebola to teda vaša iniciatíva?

AL: Spýtali sa ma, že či by som vedela urobiť nejaký soundtrack a odvetila som, že to môžem skúsiť. Som speváčka, nie skladateľka. Raz za čas dokážem napísať nejakú skladbu, ale som predovšetkým jazzová speváčka, interpretka.

* Viedeň je Vám blízka, predsa len ste spolu s Vienna Art Orchestra (VAO) spolupracovala skoro celú dekádu. Nahrali ste niekoľko albumov, medzi nimi dva s piesňami Duke Ellingtona, taktiež na vašom sólovom albume sa objavili dve jeho piesne. Máte rada Dukeovu tvorbu?

AL: Samozrejme, kto by ich nemal rád. S VAO sme vystupovali s repertoárom od Duke Ellingtona niekoľko rokov, čo je veľmi neobvyklé. Spravidla je to tak, že VAO si nacvičí jeden repertoár, spraví k tomu koncertnú šnúru v jednom roku. Potom si nacvičí niečo ďalšie a ide ďalej.. Myslím, že vo VAO to bol jediný program, ktorý bol hraný roky.
Dnešný program, čo sme tu dnes večer hrali, máme aj nahraný a pripravený vydať. Mali sme rôzne možnosti, ktoré sa zdali byť dobré, avšak momentálne je nevhodná doba pre vydavateľstvá. Zatiaľ si to nechávam pre seba, nechcela by som to dať spoločnosti, ktorá by preto nespravila čo sa dá.

* V podstate máte nahraný nový album a len čakáte na správnu príležitosť.

AL: Alebo si ho nechám len pre seba na vždy. Nechcem s tou nahrávkou spraviť zlý obchod, pretože si myslím, že je to naozaj dobré, táto skupina je úžasná. Už som album púšťala rôznym ľuďom a zatiaľ nebol nikto komu by sa nepáčil. Viete, nie vždy je to o tom spraviť veľdielo, ale niečo, o čom si myslíte, že to má zmysel, význam, nejaký príbeh. A som presvedčená, že tá nahrávka je dobrá. Dúfam, že sa to niekam pohne, ale zatiaľ sa vzdávam. Uberá mi to na energii, vy vložíte pozitívnu energiu a na oplátku sa vám vracia negatívna.

* Tak musíme dúfať, že sa Vám to podarí čím skôr vydať.

AL: Ja dúfam, to určite neprestanem. Musíte si urobiť prienik medzi realistickým pohľadom a optimistickým. To je podľa mňa najlepší spôsob ako nazerať na život. Pretože, keď ste realista, ale zároveň pesimista, tak žijete zlý život a na druhej strane, ak ste optimista, ale nie realista, tak zažijete veľa sklamaní. Takže realistický optimista, to je podľa mňa najlepšia kombinácia.

* Na koncerte ste spomínali, že zajtra máte ďalší koncert, je to niekde blízko?

AL: Zajtra máme posledný v rámci nášho miniturné. Boli sme vo Švajčiarsku, mali sme dva koncerty v Nemecku a teraz dva koncerty v Rakúsku, dnes vo Viedni a zajtra v Grazi.

* S hudobníkmi, s ktorými ste sa predstavili dnes večer, sa poznáte už dlho, ako došlo k vašej spolupráci?

AL: Claus a ja sa poznáme už dlho. Študovali sme spolu na Jazzovej Univerzite v Grazi. Prvý krát sme spolu koncertovali skoro pred 20 rokmi. Bol to koncert big bandu v roku 1990. S Howardom som sa stretla v Grazi, keď som tam ešte učila.

* Piesne, ktoré dnes zazneli ste vyberali Vy alebo spoločne so skupinou?

AL: Keď sme dostali príležitosť spraviť nahrávku, tak som o tom začala premýšlať a išla som do Mníchova za Clausom, spolu sme vyberali a mala som prvý zoznam. Potom po pár mesiacoch som celý zrušila a spravila nový. Claus prišiel za mnou do Ríma a začali sme pracovať nad aranžmánmi k jednotlivým piesňam.

* Dnes večer, aby ste obecenstvu dokázali, že ste Talianka a nie Francúzka, ako by sa dalo odvodiť s vašeho priezviska, ste zaspievali pomalú taliansku baladu len v sprievode klavíra. Ale akoby to ani nebol sprievod, pretože to pôsobilo skôr akoby Vás nasledoval.

AL: V hudbe je istý moment, kde je to ako s tancom. Už nie je sprievod alebo vedúci nástroj, všetko splýva dohromady. Ďalej sa deje len hudba, nechávate otvorenú svoju hudobnú myseľ a sluch a predovšetkým srdce.

* Počas koncertu ste si vyzuli topánky, malo to nejaký zvláštny význam?

AL: Bežne už niekoľko rokov nenosím topánky na javisku, ani doma, vlastne vôbec. Na pódiu som doma, je to lepšie aj pre dýchanie a máte lepší kontakt so zemou. Číňania vravia, že dýchanie začína od chodidiel. S podpätkami sa necítim pohodlne, niekedy je to však dobré, že ste nútení držať určitý postoj, ale pre mňa je to pohodlnejšie bez topánok.

* Ako si udržujete vo forme svoj hlas, keď ste v medziobdobí a dlhšie nekoncertujete. Používate nejaké cvičenia na hlasivky?

AL: Nie, ale mala by som. (smiech) Cvičím jógu, meditujem a to mi pomáha. Cviky na hlasivky sú zamerané len na hlas, ale spevákovým skutočným nástrojom je celé telo! Viac sa preto sústredím na celé telo. Niekedy sa stane, že sa neprecvičíte poriadne, nespíte, veľa fajčíte, nejete, úplne tie najhoršie podmienky a napriek tomu zažijete moment, kedy si poviete, že to bol najlepší výkon. Ako je to možné? Ste zmierený so sebou, preto to nie je ani tak o hlase alebo hlasivkách, ako o celom človeku.

* Akú hudbu počúvate?

AL: Počúvam rôznu hudbu. Ráno si napríklad pustím francúzskeho rappera Mc Solaar, ale mám rada aj Stevie Wondera. Takže naozaj rozličné veci. Len ohľadom vážnej hudby som pasívna.

* Nemyslíte si, že práve jazz a vážna hudba majú k sebe blízko?

AL: Vo všeobecnosti má hudba blízko k hudbe. Duke Ellington zvykol vravieť, že sú dva druhy hudby, tá dobrá a tá zlá. Nie je to štýlom. Ak sa Vám niečo páči, tak to máte rád. Existujú skvelé jazzové nahrávky alebo veľmi dobré filmy, o ktorých viete, že sú hodnotné a chápete ich vážnosť, ale neberiete ich ako niečo, čo sa Vám páči. Pokiaľ sa držíte toho čo sa Vám páči, vychádza to z Vašej potreby.

* Máte nejaké ďalšie plány do budúcna? Projekty, ktoré by ste chceli realizovať?

AL: Dosť som sa snažila, aby som dala tento projekt dokopy, takže zatiaľ sa plne sústredím na prítomnosť. Po dlhom čase žijem zas v Ríme, mala som tam už aj nejaké menšie koncerty s miestnymi hudobníkmi. Poznám zopár dobrých hudobníkov v Taliansku, ale je to veľmi pomalá krajina, takže chvíľu to potrvá, kým niečo vznikne. Ako vravím, zatiaľ sa venujem plne tomuto projektu. Je tu zopár akcií, ktoré nás v lete čakajú, niektoré sa ešte majú potvrdiť, iné sú už isté.