Mladý, kreatívny saxofonista, pôvodom z Ruska, už niekoľko rokov aktívne pôsobí na anglickej hudobnej scéne. Vo svojej tvorbe hľadá nové prvky a možnosti vyjadrovania, čoho výsledkom je zaujímavé prepojenie elektronic music a technológií s tradíciami a jazzovým jazykom. Ako sa sám vyjadril chce byť free a hrať free, ale nie free jazz. V rozhovore sa s nami podelil o skúsenosti s podmienkami a situáciou na domácej scéne v Rusku a taktiež nám porozprával o svojom vývoji a pobyte v Anglicku. Okrem toho nám poskytol exkluzívny náhľad na jeho vlastne vyrobený nástroj, ktorý je veľkou súčasťou jeho originality a jedinečného soundu.

* Hneď na úvod by som sa vás rád opýtal na ten váš zvláštny nástroj, ktorý používate. Z časti to znie ako normálny saxofón, ale zvuk je aj modulovaný pomocou elektroniky. Ako to celé funguje?

ZHENYA STRIGALEV: "Volá sa to alto-box. Je to normálny saxofón vložený do tlmiaceho kufríka, ktorý je ozvučený mikrofónom. Nápad vznikol pri mojom triu, pretože nám chýbala harmonická zložka, tak som experimentoval s elektronikou. Obyčajné nazvučenie saxofónu by však nestačilo a často je tam počuť okolité hluky, preto som ho osadil do tlmiaceho kufríka."

* Elektronické dychové nástroje vám nestačili?

ZS: "EWI je úplne iná vec. Pri týchto nástrojoch mám hlavne problém s kontrolou dynamickej odozvy a celkovo so zmenou výrazu pri zmene dýchania. Elektronické dychové nástroje sú veľmi sterilné a neposkytovali mi také možnosti pracovania s tónom a dynamikou ako nazvučený saxofón. Pri normálnom saxofóne so zmenou dynamiky sa menia aj vlastnosti efektu a dokonca efekty reagujú veľmi citlivo aj na typ plátku. Preto som sa rozhodol pre spomínané riešenie."

* Nedávno ste vydali nový album. Čo stálo za procesom tvorby?

ZS: "Áno. Na lbume mám úplne novo založenú kapelu, s ktorou sa mi hrá fantasticky, takže mám z toho dobrý pocit. Album vznikal počas dvoch dní v Berlíne a moje kompozície boli nahraté v štýle jam session. Kvôli dĺžke sme však niektoré časti zostrihávali. Následne po dokončení nahrávok sme skladby poslali vynikajúcemu umelcovi z Viedne – Bruno Liberdovi, ktorý do skladieb pridal množstvo elektronických prvkov a vložil do nich vlastný náhľad, čo sa nám veľmi páčilo."

* Na tomto albume dávate obzvlášť veľký priestor elektronike oproti predošlým albumom. Ovplyvnilo vás pri tomto kroku silné zázemie elektronickej hudby v Anglicku?

ZS: " Nebola to konkrétne anglická scéna, ale je to kombinácia viacerých vplyvov. Jedným z dôvodov, prečo som sa tak rozhodol, bola prázdnota skladieb, a tak som hľadal možnosti ako ich zvukovo zahustiť. Ďalším dôvodom bolo to, že som počul hrať Bruna v jednom klube a jeho zvuk ma veľmi inšpiroval."

* Dlhé roky ste však študovali v Anglicku a momentálne tam stále žijete. V akej miere vás ovplyvnilo hudobné dianie na ich scéne?

ZS: "Je to ťažké opísať. Množstvo veci som pravdepodobne prebral aj podvedome. Je však isté, že množstvo z toho, čo tvorím teraz, sa zrodilo iba vďaka môjmu pobytu v Londýne. Samozrejme z veľkej časti ma ovplyvnili aj rôzne kompozície a miestni umelci. Možno v nejakej miere aj tá elektronická hudba, ale skôr v zmysle prístupu ako v štýle hudby samotnej. Londýn je multikultúrne mesto a prichádza sem množstvo hudobníkov a človek má možnosť sa tu stretnúť prakticky so všetkým, čo sa hudby týka. To určite zanechá na hudobníkovi stopu. V jazzovej dráhe ma veľmi ovplyvnila Royal Academy of Music, kde som študoval."

* Prečo ste si vybrali práve Anglicko ako svoje útočisko?

ZS: "V prvom rade som sa samozrejme, ako skoro každý, snažil dostať do Ameriky. Bol som prijatý na dobrú školu, ale bohužiaľ som nedostal víza. Mal som kamaráta v Anglicku a ten mi poradil, aby som šiel tam. Ukázal mi niektoré školy a vybavil mi stretnutia s učiteľmi na rôznych univerzitách. Mne sa tam páčilo a Royal Academy of Music mi ponúklo plné štipendium, takže som tam ostal."

* Ako ste sa stretli so svojim vydavateľom Mike Janischom?

ZS: "Mike prišiel do Anglicka asi rok po mne. Hrali sme spolu párkrát na rôznych jam sessions a potom on začal zakladať svoju nahrávaciu spoločnosť. Keď som chcel vydávať svoj prvý album, som sa s ním o tom rozprával, a tak sme začali spoluprácu. Okrem vydavateľa je však skvelý kontrabasista a do dnešnej doby s ním stále koncertujem."

* Ktorí umelci formovali váš sound? Vo svojom štýle kombinujete viacero vecí ako mainstream, funk, soul, electronic music.

ZS: "Je to množstvo hudby. Transkriboval som veľa skladieb od 30 rokov až po súčasný jazz. Samozrejme počúvam aj iné žánre ako napríklad klasickú hudbu. Dnes však už aj samotný jazz je veľmi široký pojem. Človek musí už niekedy aj uvažovať, či to stále vôbec je jazz. (smiech). Každý má samozrejme svoj názor na to, čo jazz je a nie je. Pre mňa je to v prvom rade žáner s veľmi špecifickým rytmickým cítením a to je to, čo ho hlavne oddeľuje od vážnej hudby a iných žánrov, kde sa tiež môže vyskytovať aj improvizačný element."

* Ako saxofonista máte veľmi jedinečné frázovanie a vlastný štýl. Bolo pre vás ťažké nájsť si vlastné miesto a vyrovnať sa s odkazom množstva legendárnych mien histórie saxofónu?

ZS: "Vždy som mal v hlave nejakú vlastnú predstavu o mojom zvuku. Napríklad nemám rád ako znie alt saxofón na väčšine nahrávkach. Mal som rád veľa tenoristov a ich prácu so zvukom, ale tenor som hrať nechcel. Hľadal som teda nové možnosti ako hrať na alt saxofóne a pritom znieť inak ako tie tradičné nahrávky, ktoré sa mi nepáčia. Postupne som prišiel na to, čo funguje, a čo nie. Takýmto procesom som si postupne vytvoril vlastný štýl."

* Vaše prvé štúdium ste začali v St. Petersburgu. Bolo orientované na jazz, či skôr na klasickú hudbu?

ZS: "Bol som tam jeden rok. Mal som skvelého učiteľa, ktorý sa výborne orientoval v štýle Charlie Parkera. Jeden učiteľ mi tam hovoril, že jazz ťa nikto nenaučí, to sa musí naučiť každý sám - čo je do istej miery pravda. Jazz je veľmi osobná, intímna vec a ak iba nasledujete nejaké pravidlá, stráca na originalite a zaujímavosti. Samozrejme na druhej strane je dobré poznať možnosti a pozadie jazzu."

* Aké sú možnosti v Rusku, čo sa týka inštitúcií a školstva?

ZS: "Nie je to také zlé. Prvý klub vznikol v St. Petersburgu a máme aj zopár dobrých festivalov. Samozrejme sú tam oproti zahraničným scénam limity, ale ako som povedal našťastie ja som mal dobrého učiteľa. Jazz sa predovšetkým neučí na inštitúciách, ale je rozširovaný prostredníctvom súkromných hodín."

* Scéna sa postupne rozrástla?

ZS: "Samozrejme. V súčasnosti je hlavne o mnoho viac otvorená, nakoľko ľudia môžu už voľne cestovať. Tak isto vzniklo viac miest, klubov, kde sa dá hrať. Je tam množstvo talentovaných a dobrých mladých hráčov. Stále si myslím, že to nie je dosť v porovnaní so zahraničím, ale zväčšuje sa to."

* V mladosti, keď ste v Rusku začínali, ste sa stretli ešte s nátlakom?

ZS: "Nie s nátlakom som sa nestretol. Len som pociťoval nedostatok informácií a možností. Bol veľký problém dostať sa k nahrávkam v obchodoch, a keď už sa aj nejaký objavil, museli ste naňho stáť dlhý rad. Na druhej strane bolo to aj zaujímavé, aký bol po tom dopyt, keď ľudia z druhej strany mesta bežali do obchodu, aby si vystáli rad kvôli nahrávke."

* Je v Rusku dostatok možností pre mladých hráčov?

ZS: "V súčasnosti je ich určite viac. Predtým, keď muzikant dosiahol určitý level, tak už sa zastavil a nemal ako rásť. Kontakt so zahraničnými muzikantmi bol obmedzený a celkovo bolo problém nájsť kapelu na turné. Viacero muzikantov s tým malo veľké problémy."

* Ako je to s finančnou podporou jazzu v Rusku?

ZS: "O finančnej podpore nič neviem. Ja žiadnu podporu od nich nedostávam (smiech). V St. Petersburgu je jeden veľmi dobrý jazzový klub pod vedením Davida Goloshchekina, o ktorom viem, že má nejakú podporu od mesta. On je veľmi aktívny a snaží sa tam scénu držať pri živote. Financie a možnosti sú stále veľkým problémom dnes ako aj pred 10-timi rokmi. Nemôžu si dovoliť drahé a dobré kapely, napríklad s touto kapelou, čo tu dnes hrám, tam ísť nemôžem, pretože by to nikto nezaplatil, ale občas sa tam objavia aj dobré skupiny."

* David Goloschenkin vystupoval aj u nás na Slovensku. On je jednou z hlavných osôb v jazzovom dianí a útočišťom pre mladých muzikantov?

ZS: "Organizuje veľa vecí. Samozrejme množstvo mladých muzikantov prichádza k nemu do klubu a on ich podporuje. Sú tam vyhradené dni, kedy hrávajú mladé, nové kapely. Je to určite dôležite miesto v rámci jazzového diania mesta a jazzu v Rusku, ale nie jediné."

* Aké je to v porovnaní s Anglickom?

ZS: "V Anglicku je množstvo možností aj financií. Sú tam špeciálne finančné programy, o ktoré sa môže umelec uchádzať. Napríklad niekoľko mojich zahraničným turné bolo hradených z takéhoto programu."

* Bolo ťažké sa adaptovať na nové a cudzie prostredie, keď ste opustili Rusko?

ZS: "Samozrejme, nebolo to jednoduché. Predtým som nikde inde nežil a prvých pár rokov bolo náročných. Je to iná kultúra, iný jazyk, iné prostredie. Na všetko si musíte zvykať."

* Aké sú vaše plány do budúcnosti? Plánujete nejaké nové projekty a albumy?

ZS: Nerád si robím nejaké plány. Všetky najlepšie veci mojej kariéry boli dohodnuté na poslednú chvíľu (smiech). Samozrejme premýšľam o novom albume. Pravdepodobne ho budem robiť s touto istou kapelou Never Group. Taktiež ma čaká dlhé a náročné turné."