Mary Halvorson je mladá útla Američanka a v súčasnosti je považovaná za jednu z najlepších jazzových improvizátoriek na gitare. To odráža aj jej žiadanosť medzi hudobníkmi na scéne a vyslúžené prívlastky ako neskutočný talent, nepredvídateľné improvizačné umenie, jedna z najoriginálnejších gitaristiek a podobne. Mary sa hlavne angažuje v oblasti jazzovej improvizácie vo viac avantgardných a experimentálnych smeroch. Osobne som si ju mal možnosť vypočuť na festivale Saalfelden Jazz Festival 2016, kde ma prekvapila svojim improvizačným myslením, nakoľko aj keď hrá veľmi voľne, dokáže svoju hru udržať zaujímavou, pričom si zachováva logickú náväznosť, melodické myslenie a skvelý rytmický feeling. Halvorson svojim unikátnym prístupom redefinuje jazzovú gitaru a vedie množstvo workshopov, kde učí svojmu improvizačnému umeniu. Aktuálne Mary pôsobí na scéne v New Yorku. V rozhovore nám prezradila úskalia svojej kariéry a aké je to byť jazzmankou a čím si musela prejsť.

 

* Ako sa cítite tu na festivale v Saalfeldene ?

 

MARY HALVORSON: "Milujem tento festival! Bola som tu už niekoľkokrát a je to tu vždy úžasné. Sú tu milí ľudia a samozrejme krásne prostredie, nehovoriac o skvelých vystupujúcich kapelách. Som rada, že som sa sem mohla vrátiť."

 

* Ako dlho už pôsobíte v projekte Tomeka Reid Quartet ? Je to novo vzniknutá spolupráca ? 

MH: "Ja mám hroznú pamäť na presné dátumy a čísla, ale myslím, že už to budú tri roky. Máme vydaný spolu jeden album, ktorý vyšiel minulý rok a absolvovali sme spolu rozsiahle turné, avšak nevystupujeme veľmi frekventovane, nakoľko polovica kapely je z Chicaga a druhá polovica z New Yorku."

 

* Množstvo kritikov i magazínov vás označuje ako jednu z najlepších gitaristiek a improvizátoriek súčasnosti. Určite ste sa museli vysporiadať taktiež s legendami jazzovej gitary, ktorí toho priniesli už mnoho. Aké to pre vás bolo niečo také dosiahnuť ? Bolo náročne presadiť sa s vlastným prístupom popri silnej konkurencií ?

 

MH: "Je to celoživotná cesta vytvárania si vlastného výrazu. Ja mám stále pocit, že ho ešte pretváram, že som sa nedostala k nejakému definitívnemu výsledku, ale asi ani nedostanem. Je to o tom, že konštante niečo stále rozvíjate. Čo sa týka velikánov predošlých generácií, som samozrejme mala obdobie, kedy som ich veľa počúvala a možno aj podvedome napodobňovala. Ak už to prerástlo tak, že som nejakého mala až príliš rada a počúvala priveľa, tak som ho musela prestať úplne počúvať, aby na mňa nemal priveľký vplyv. Na druhú stranu však rada počúvam gitaristov mojej generácie a aj starších, lebo aj to ma niekedy vie inšpirovať k tomu, aby som skúsila niečo úplne iné. Snažíte sa inšpirovať, ale zároveň neznieť ako niekto z nich."

 

* Do istej miery je však asi nemožné, aby muzikant sám neprebral vedome, či nevedome malé nuansy, niektorých umelcov, ktorých počúva.

 

MH: "Samozrejme, každý ma nejaké tie malé veci, ktoré do svojho hrania preberie. Ideálne pre mňa je, keď sú to len také malé nuansy, pričom ich máte tak veľa, že nikto nedokáže ukázať prstom a povedať konkrétne meno koho kopírujete. Vtedy máte vlastný štýl. Prosto cieľom je neprebrať toho príliš veľa od jednej osoby, ale je príliš idealistické myslieť si, že nikdy nič neskopírujete, pretože každý máme mnoho vplyvov. Ale ak je jeden z nich až príliš silný, vtedy je to problém."

 

* Aké boli vaše najsilnejšie vplyvy v kariére - na začiatku a teraz ?

 

MH: "V začiatkoch to bol hlavne Jimi Hendrix, kvôli ktorému som sa odhodlala hrať na gitare! Ale predpokladám, že takých, ktorí začali kvôli nemu je asi mnoho (smiech). Samozrejme môj učiteľ Joe Morris bol veľký vplyv a aj Marc Ribot, Johnny Smith, Wes Montgomery, Jim Hall a iní."

 

* Aký bol váš vývoj ako improvizátorka ? Chceli ste vždy hrať improvizovanú hudbu ?

MH: V začiatkoch som začínala štúdiom jazzu a známych štandardov, ktoré už teraz na koncertoch nehrávam, ale rada ich cvičím. Taktiež aj komponujem hudbu a hrám niekedy aj komponované skladby. Nepovažujem sa len za improvizátorku, aj keď väčšina mojich koncertov je postavená hlavne na improvizácii. Hudbe, ktorej som sa venovala, mala vždy v sebe trochu improvizačného elementu, ale ja som sa nikdy nejako nezaujímala veľmi o žánre - prosto som len hrala to, čo ma v daný moment bavilo."

 

* Nesúhlasíte so škatuľkovaním hudby ?

 

MH: "Rozumiem, prečo to ľudia robia. Ak niečo neoznačíte, neviete to ani popísať, ale ja som sa o to veľmi nikdy nestarala. Niektorí ľudia mi povedia to, čo hrám je jazz a iní zasa, že to jazz vôbec nie je. Mne je to jedno, či to je jazz alebo to jazz nie je - hrám tak, ako ma to baví. Možno v budúcnosti budem hrať niečo, čo bude od jazzu úplne vzdialené."

 

* Aký je váš improvizačný prístup a myslenie ? Uvažujete vo frázach alebo sa riadite len sluchom ?

 

MH: "Ideálne by som sa chcela dostať do momentu, kde môj sluch je tak dokonalý, že akýkoľvek nápad, ktorý mám, by som dokázala hneď zahrať na gitare. Na tom aj dosť veľa pracujem v rámci sluchového tréningu. Čo sa týka uvažovania, tak sa snažím pri hraní byť čo najviac intuitívna. Snažím sa len byť v danom momente a vypnúť svoj mozog. Samozrejme nacvičujem aj akordy, stupnice a podobne, ale snažím sa vychádzať čo najviac zo sluchu a nie z naučenej teórie."

 

* Vaše hranie napriek tomu, že je veľmi intuitívne, znie logicky a konzistentne s určitou nevážnosťou. Mám pocit, že to mnohým free-jazzovým umelcom chýba. Väčšinou hrajú len nejaké postupy hore dole a nedáva to zmysel.

 

MH: "Máte pravdu - aj to sa stáva, no ja sa zameriavam na čistotu a zrozumiteľnosť nápadov. Ja mám rada melódiu a harmóniu a aj keď hrám free-jazz, chcem aby tam tieto elementy boli a preto nad nimi premýšľam."

 

* Mám pocit, že avantgardný jazz je niekedy príliš veľké závažie pre hudobníka. Nie je to zrovna žáner, ktorý by predával toľko ako mainstream alebo iné odvetia jazzu, avšak niektorí umelci predávajú mačku vo vreci. Hrajú akýmkoľvek spôsobom, niekedy aj technicky zle. Nie je to ani tak dobré, ale povedia, že je to umelecké, free-jazzové a oni to tak chceli mať. Ľudia však pri počúvaní potrebujú nejaké oporné body, ktorými sú hlavne melódia a rytmus. Musí tam byť správny pomer medzi slobodou expresie, ale zároveň to musí mať nejakú logiku a to pociťujem, že vaše hranie má. Aký je na to váš názor ?

 

MH: "Akákoľvek hudba sa môže stať klišé, či je to mainstream, free-jazz alebo čokoľvek. Umelec sa môže ocitnúť v zovretí štýlového klišé a pre mňa je dôležité vždy sa snažiť od takých klišé postupov ujsť, ale zároveň zachovať isté oporné body ako harmónia a melódia."

* Viedli ste aj improvizačné workshopy, čo sa ľudia najčastejšie pýtajú ?

 

MH: "Ako sa uživím improvizovaním (smiech). Seriózne, to sa ma pýtajú študenti hudby veľmi často. Pretože vyjdú zo školy sú plní všetkých poznatkov, ale majú v sebe tú otázku a nevedia ako ďalej. Nie je to ani otázka technického charakteru (smiech), ale mám pocit, že býva najčastejšie."

 

* A ako na túto otázku reagujete ?

 

MH: "Je to veľmi náročné a úprimne väčšinou poviem: nemajte veľké očakávania. Ak máte hudbu natoľko radi, tak to robiť budete aj tak a možno si budete musieť nájsť aj popritom inú prácu. Ja som tak fungovala niekoľko rokov. Musíte mať dennú prácu ako barman alebo učiteľ, proste niečo, čo vás uživí. Hovorím im, aby toto všetko očakávali. Niektorí po tomto sú schopní skončiť, niekedy aj to, že viete s hudbou skončiť môže byť požehnaním (smiech)."

 

* Čo sa vás pýtajú najčastejšie v rámci aspektov hrania ?

 

MH: "Väčšinou ich zaujíma čo cvičím. To sa samozrejme stále mení, ale to na čom pracujem je hĺbka. Ak nájdem nejaký hudobný koncept, ktorý ma zaujme snažím sa ho do hĺbky preskúmať a nacvičiť. Niekedy to môže trvať aj rok. Dôležitejšie je pri niečom ostať a nacvičiť to poriadne a nie preletieť cez mnohé rýchlo. Samozrejme, potom je aj dôležité to vedieť začleniť do svojho hrania. Takýmto spôsobom cvičím."

 

* Na čom pracujete práve teraz ?

 

MH: "Práve teraz pracujem na akordických voicingoch, stupniciach a sluchovom tréningu. Sú to základné veci, ale pracujem na tom už posledných pár rokov, aby som si mohla rozšíriť harmonickú zásobu."

 

* V jazze predsa len nie je toľko žien inštrumentalistiek a aj veľmi málo gitaristiek. Pociťovali ste niekedy diskrimináciu ?

 

MH: "V kariére som zakúsila diskrimináciu, hlavne keď som bola menšia. Ako dieťa som bola jedinou gitaristkou a chodila som na také jazzové kempy. Ľudia ma však nikdy nebrali veľmi seriózne. Na druhú stranu si myslím, že to má aj svoje výhody. Na veľa festivaloch si povedia - nemáme tam žiadnu ženu zavolajme tam Mary. Ja samozrejme neviem, či to je presne tak, ale myslím si, že to aj takto niekedy funguje. Čo je však dobré, že čím ďalej je už oveľa viac žien venujúcich sa gitare a celkovo tomuto žánru. Mám oveľa viac študentiek a aj hrám s viacerými ženami. Dokonca sa mi občas stane, že natrafím aj na skupiny, kde je viac žien ako chlapov. Pociťujem ako sa tá situácia mení a postupne zlepšuje."

 

* Takže teraz sa vám to už nestáva ?

 

MH: "To zas nemôžem povedať, ale je to skôr od neznámych ľudí. Napríklad, ak sa s niekým bavím na ulici, tak sa mi stáva, že niekedy sú povýšeneckí a povedia mi venuješ sa hudbe, tak nám zaspievaj zlatko (smiech). Také reči sa ani nedajú moc brať seriózne."

 

* Väčšinou som vás počul hrať s čistým zvukom, ale dnes ste mali so sebou hromadu efektov. Zvyknete experimentovať so svojim zvukom a skúšať nové veci ?

 

MH: "V zmysle počtu efektov mám už dlho rovnakú zostavu, ale časom objavujem nové možnosti ako dané efekty používať. Často používam Line 6 a ten sa mi už niekoľkokrát pokazil a keď mi príde nový, tak to musím programovať na novo a niekedy si už nepamätám ako to bolo nastavené a vďaka tomu skončím s úplne novým zvukom (smiech)."

 

* Ľavou nohou ste ovládali veľmi zaujímavý zvuk, znelo mi to ako pitch shifter.

 

MH: "V skutočnosti je to len rozšírený pedál pre delay, ktorý sa dá programovať. Mám to nastavené tak, že pohybom mi to pridáva a uberá delay, ale keď idete z nuly na 100, tak to rozochveje trochu výšku tónu, preto to znelo ako pitch shifter."

 

* Čo podľa vás prispelo k vašej úspešnej kariére ?

 

MH: "Mnoho rôznych faktorov. Najdôležitejšie bolo úprimne asi šťastie (smiech). Taktiež som mala veľmi dôležitých mentorov, ktorí ma posunuli tam kde som. Svoju úlohu zohrali aj príležitosti, ktoré som dostala. Je to kombinácia šťastia, tvrdého tréningu, rozhodovania a ocitnutia sa na správnom mieste v správnu chvíľu."

 

* Minulý rok ste vydali sólový album Meltframe. V čom bol výnimočný ?

 

MH: "Bol pre mňa úplne odlišný, pretože to bolo prvýkrát, čo som hrala úplne sólo. Všetci hovoria, že hrať sólo je náročné a naozaj to tak je (smiech). Hrala som na tom albume aj nejaké cover verzie, čo zvyčajne nerobím, takže kombinácia týchto dvoch vecí z toho urobila výnimočný album. Bol to pre mňa zdĺhavý proces. Cvičila som na tento album niekoľko rokov."

 

* Odkiaľ prišiel nápad pre tento sólo album ? Mali ste pocit, že už je ten správny čas ?

 

MH: "Ľudia sa ma dlhé roky pýtali, kedy už vydám sólo album a ja som vždy odpovedala, že asi ho nikdy nevydám (smiech). Myslela som si to, pretože som nemala žiadne nápady, ale jeden deň mi v hlave vznikol skvelý nápad, že musím vyskúšať zahrať tieto covery - a tak to celé začalo. Odtiaľ to už išlo veľmi jednoducho. Nacvičovala som a postupne zväčšovala repertoár o ďalšie piesne. Bolo to hlavne o tom, mať tú myšlienku a potom som sa cítila motivovaná to spraviť."

 

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti ?

 

MH: "Onedlho vyjde nový album s mojim septetom a mám nový projekt so speváčkou, kde jej píšem texty. Toto je prvýkrát, kedy som niečo podobné skúsila. Texty som písala aj predtým, ale skôr pre seba a nie pre konkrétny projekt. Je to zábava a veľmi sa na to teším, keď to vznikne."

 

* Ďakujem za rozhovor.